Mori no Natsuki [JOUNIN]

Meno:
Natsuki
Vek:
približne 18-19
Pohlavie:
Žena
Hodnosť:
A rank – pravá ruka Mayi, zároveň jej robí aj komorníka.
Klan:
Juugos
Podstata:
Bez podstaty
Kekkei Genkai:
Sennika

Obľúbené / Neobľúbené:
Človek si pri pohľade na ňu hneď povie.. vraždiace monštrum ktoré má záľubu len v zabíjaní druhých ľudí a bohvie akých iných „zlých“ veciach. Ani si neuvedomí, ako veľmi sa mýli. Nech už Natsuki vyzerá akokoľvek v očiach druhých ľudí, jej obľúbené a neobľúbené veci dosť súvisia aj s jej prudko naturalistickým spôsobom života a presvedčením. Miluje prírodu, nech už sa jedná o tú rastlinnú, či živočíšnu časť. Často ju človek môže vidieť pozabudnúť na niektorú z jej úloh a hrá sa niekde na balkóne s nejakými kanárikmi či podobne. Tento vzťah k prírode je však obojstranný. Ako ona miluje prírodu, dá sa povedať že má príroda obľubu v nej. Na svete neexistuje zviera, ktoré by na ňu zaútočilo, nech už by bolo provokované akokoľvek. Priamo z Natsuki totiž vie každý zviera vycítiť jej vzťah k prírode a dobre vie, že ona by nikdy žiadnemu zvieraťu neublížila. Často tiež býva zvieratami doslova ovešaná. Nejaké vtáky ktoré si spravia hniezdo z jej vlasov, opice na ramene či bohvie čo, čo sa furt motá okolo nôh. Neobľúbené veci sú tie, ktoré do prírody priamo zasahujú. Nemá rada keď pred sebou musí vidieť trpieť nejaké zviera. Je celkom ironické že s ľuďmi to nemá čo dočinenia. Sú jej ukradnutý, teda okrem Mayi. Je jej jedno čo sa s nimi stane no keď vidí nejakého človeka ubližovať zvieraťu, jednoducho mu buď odtrhne alebo odsekne hlavu noo to už záleží od vážnosti situácie.


Fóbie / Strach:
Má tak trocha fóbiu z jej samotnej a z príliš veľkého hluku. Teda to nie je fóbia alebo skôr nechuť až strach. Tiež sa nedá povedať že obľubuje prílIš zaľudnené oblasti a dá sa tiež hovoriť o fóbii z väčšej spoločnosti ľudí.

Charakter postavy:
Aj keď je taká aká je, stále je to len človek. Má svoje negatívne aj pozitívne stránky a je len ťažké posúdiť, ktoré patria ku ktorým. K tým pozitívnym by sa dalo povedať, že je to.. v podstate kus milej ženskej. Alebo skôr ešte dievčaťa ? Vek u nej nikdy príliš nehral rolu. Ak má dôvod, nešetrí s úsmevom a často sa aj smeje. Niekedy s tým ľuďom okolo seba dosť lezie na nervy. Je tiež dosť poslušná ak sa jedná o rozkazy, ktoré dostane od svojej šéfovej.. v podstate úplne lojálna. V tomto by sa dala porovnať k nejakému démonovi ktorému daný človek zapredal svoju dušu. Je na nej tiež veľmi zaujímavé že nepozná niečo ako zradu či klamstvo. Dalo sa povedať, že mala šťastie.. pretože ju do dnes ešte nikdy neoklamal. Každý si však môže byť istý že ak sa tak stane, danú osobu bez výčitiek svedomia zabije. Týmto spôsobom rieši v podstate všetky problémy, ktoré sa jej dostanú do cesty. Ona nepátra po príčinách. Ak sa daný problém vyskytne, zničí ho vlastnými rukami, nech už sa jedná o čokoľvek. Je dosť nekompromisná no často sa mýli. V tomto smere ale nie je hlúpa, nikdy nebola moc ten typ človeka, ktorý by sa musel hádať. Ona si s radosťou nechá poradiť, aj keď je na prvý pohľad jasné že je tá rada totálna hovadina. S jej vrodenou schopnosťou však prichádza aj temnejšia stránka jej osobnosti. Tá kvázi zvieracia. Agresivita, tvrdohlavosť a dá sa povedať aj úmysel zabiť. Ak ju tieto pocity popadnú, človek by sa mal snažiť byť rýchlejší než ona čo je v mnohých prípadoch dosť ťažké. Našli sa prípady, kedy jej hnevu a zúrivosti podľahli celé dediny. Nikdy sa však necítila nadšene, keď niekoho zabíjala. Aj keď dokázala zabiť bez známky súcitu, bolo to proti jej presvedčeniu.


Schopnosti/Bodovanie:
Taijutsu: 5- Asi ako prvé si u nej protivník môže všimnúť jej schopnosti v Taijutsu ktoré sú v podstate na vrchole. Sama už dlhší čas nevie nájsť spôsob, akým by sa v nich dokázala zlepšiť. Odmalićka bola nútená bojovať holými rukami, dokonca ani len nevie využívať zbrane. Jej jedinou zbraňou je práve jej telo ktoré je na Taijutsu vynikajúco prispôsobené. Navyše tento štýl kombinuje práve s Ninjutsu a dá sa povedať, že sa práve na Nin-taijutsu špecializuje. Navyše má v dedine zakázané používať svoje vrodené schopnosti a tak sa musí práve v dedine spoľahnúť len na toto.
Ninjutsu: 5- Nedá sa hovoriť o klasických technikách, ktoré človek vidí každý jeden boží deň u rôznych shinobi. Ona nedokáže využívať ninjutsu ako obyčajný ľudia. Nedokáže chakru v sebe formovať s nejakou podstatou, teda keby nejakú mala a potom ju vypúšťať napríklad cez ústa. Jej ninjutsu spočíva čisto v prírodnej chakre ktorú je jej telo, vďaka jej rodu schopné prijať a s tou si už viac menej môže robiť čo len chce. Popravde ona využíva len čistú surovú chakru bez toho, aby ju nejako upravovala. Jej chakrové útoky môžu vyzerať neusporiadane no každý kto ich okúsil a prežil, môže byť rád že je rád.
Genjutsu: 0,5- Genjutsu, aj keď ho neovláda. Nedá sa povedať že je jej slabou stránkou. Nedokáže vytvoriť jedinú ilúziu, bez pomoci sa teoreticky nevie ani žiadnej ubrániť. Pomoc jej však príde vždy, bez výnimky. Na to, aby ju niekto dokázal uvrhnúť do genjutsu potrebuje niečím zablokovať tok chakry ako aj tok prírodnej chakry, ktorá jej neustále prechádza telom. Genjutsu predsa len funguje na princípe ovplivnenia prúdenia chakry v danom jedincovi. Ak sa o to však pokúsite u nej, tento ovplivnení tok chakry naruší prudký príval tej prírodnej a ona sa v momente dostane minimálne do prvého štádia Senniky, čím sa z ilúzie dostane.
Int: 2.5 –nie je moc chytrá. Jej úroveň inteligencie je však dostatočná pre jej úlohu. Ona sa predsa len nezameriava na taktiku. Povedia jej aby niečo spravila, ona to spraví. V tomto by sa dala nazvať takým kvázi „kráľovským psom“. Existuje len jedna osoba ktorej je verná a všetkým ostatným bez milosti odkusne ruku, ak sa k nej čo i len na kúsok priblíži.
Sila: 5 – Jedno z dvoch fyzických odvetí v ktorom môže za vysoké číslo poďakovať svojej vrodenej schopnosti. Jej telo je silné, silnejšie než na prvý či druhý pohľad vyzerá. Nerobí jej problém zastaviť jednou rukou čo i len nejaký kočovný povoz, ktorý sa na ňu rúti v plnej rýchlosti.. či nejaký padajúci balvan alebo podobne.
Rýchlosť:5 –druhé odvetie po fyzickej stránke, ktoré je značne ovplyvnené jej telom schopným prijímať prírodnú chakru. Všetci si vedia predstaviť čo sa stane s človekom, ktorý prírodnú chakru príme.. ako mu zrastie sila no aj rýchlosť a napríklad aj také reflexi. Jej rýchlosť je na pozoruhodnej úrovni. Samozrejme sa nájdu aj rýchlejší ľudia a samozrejme sa nedokáže rovnať technikám ako hiraishim či shunshoni v prevedení raiton no yoroi.
Chakra: 5 –Skrátene povedané, ak by ju niekto vyzval na súboj a snažil sa ju unaviť po chakrovej stránke, mala by pre neho zlú správu. Je naozaj ťažké prinútiť ju pocítiť nedostatok chakry. Samozrejme má techniky, ktoré ju vyhodia behom sekundy z oboch štádii Sennika módu no kým je v ňom a kým sa nachádza v prírode, svete, na zemi, vo vzduchu či hocikde inde, kým ju proste neuzavriete do nejakej kocky ktorá je izolovaná od normálneho sveta, bude sa jej chakra pomocou absorbácie tej prírodnej dopĺňať neustále v značne zrýchlenom tempe, než by sa normálnemu shinobimu dopĺňať mala. K Chakre by sa dal tiež pridať aj istý druh senzibilských schopností. Teda okrem schopnosti komunikovať so zvieratami dokáže pomocou prijímania prírodnej chakry vycítiť okolité bytosti, či už sa jedná o shinobiho alebo zvieratá. Nie je to však také presné teda, ak je ich veľa na jednom mieste, nedokáže určiť presný počet.
RP: 0.5- Rovnako ako aj neznalosť klasického ninjutus, ručné pečate sú jej úplne cudzie. Po tej svetlejśej stránke, nepotrebuje ich. Nikdy necítila potrebu naučiť sa niečo nepotrebné.

Výzor:
Na svoj vek možno normálna veľkosť no na klan Juugos je dosť drobná. Vždy sa jej klan vyznačoval obrovskou výškou.. minimálne cez dva metre. Ženy možno meter-deväťdesiatpäť či podobne. Ona však má len niečo okolo 165 centimetrov. Má bledšiu pokožku a čierné vlasy lemované zelenými končekmi a prameňmi. Jasné zelené oči a na tvári zväčša veselý, pobavený alebo provokačný úškrn. Jej oblečenie sa popisuje trocha zloźito, no je to presne to čo má na obrázku (za toto ma asi zabijete čo už xD)
Popísaním by sa to dalo nazvať nejakým topom bez rukávov a bez nohavíc, ktorý nosieva rozopnutý a práve výstrih siahajúci až po brucho odhaľuje aj zelenú farbu jej spodného prádla. Vysoké shinobi-sandále až nad kolená a návlek na pravej ruke. Ako keby jej teda toto oblečenie k niečomu bolo. Predsa len Sennika nie je žiadna zázraćná schopnosť. Ak v premene pretrhne nejakú časť oblečenia, tak sa pri premene späť nijak zázračne neobnoví.
Podoba v Sennika premene je celkom obyčajná. Teda nevyzerá nijak krutoprísne, aspoň si to teda sama o sebe myslí. Pri prvom stupni sa jej po tele samozrejme len roztiahnú znaky, pri druhom sa znaky spoja a po celej pokožke vytvoria takú tmavšiu vrstvu. V treťom stupni sa jej značne zväčší veľkosť a objem vlasov, rovnako ako aj oči ktoré jej zožltnú. Z úst sa jej vysunú tesáky a nechty sa trocha predĺžia a o hodne zaostria. V treťom stupni má dokonca aj chvost. Krídla sú skôr už podľa jej želania. Môže si ich vysunúť no nemusí. Vlasy sa jej už pri druhom stupni sfarbia do takej vojenskej-zelenej farby.

Životopis:
Natsuki sa narodila v mieste, kde sa už mnoho ľudí snažilo vojsť.. mieste, kde sa to však takmer nikomu nepodarilo. Výnimkou bola práve malá dedinka, ktorá patrila jednému klanu.. klanu ktorý bol známy pre ich povahu zvierat a schopnosťami prijímať prírodnú chakru zo svojho okolia. Keď sa narodila, nemala meno, vlastne ani žiadne nedostala. Nikdy nepoznala svojho otca a jej mama ju vychovávala len dovtedy, kým na nej bola Natsuki závislá. Následne sa podobne ako u mnoho iných živočíšnych druhov odobrala z jej života, nech sa ním dievča pretĺka samé. Nikdy sa nesťažovala, v podstate to brala ako niečo prirodzené. Celý klan z ktorého pochádzala žil trocha zaostalým spôsobom života. Žiadna elektrina, telky či čo i len kanalizácia. Celá dedina bola postavená z dreva a aj to zväčša už použítého. Ich príbytky boli v jaskyniach či vo veľkých stromoch. Dalo sa to nazvať takým tým.. kvázi rajom. Celý jej život v jej skorom.. rannom veku, bol prakticky aj teoreticky dokonalý. Vstávala kedy chcela, išla spať kedy chcela.. robila si čo chcela no zároveň ju nikdy nepostihli stavy ako panovačnosť či príznaky rozmazlovania. Správala sa milo v podstate ku všetkým. Každý člen klanu bol predsa len, to isté čo ona. Už odmala v sebe cítila niečo, čo nedokázala popísať. Nikdy si však z toho nerobila ťažkú hlavu, vždy to brala ako prirodzenosť. Raz sa však táto jej prirodzená stŕanka vymkla kontrole a ona začala besniť. V dedine to nebolo ničím zvláštnym. Jej sa to prvý krát stalo v jej šiestich rokov. Ostatný členovia klanu na ňu samozrejme vtedy dávali pozor, nebolo to predsa len.. nič neobvyklého. Jediný problém nastal v tom že znićila asi dva príbytky za čo sa snáď dodnes neprestala daným ľuďom ospravedlňovať. Tam to však nebolo nič výnimočné a tak jej v podstate ani nemali čo odpúšťať. Tento jej úžasný život však mal aj jednu temnú stránku. Nikdy sa predsa len nedostala do spoločnosti klasických ľudí či shinobi. Ani netušila že niekto taký existuje.. netušila nič o ich tradíciách, zvykoch či myšlienkových pochodoch. Jej život nasledujúce roky nebol až taký zaujímavý, až kým nedovŕšila jedenástich rokov. Aj keď ona svoj vek nikdy nepočítala. Vtedy sa začalo diať niečo, čomu nechápala. Najprv sa jej len zdalo, že cíti dym. Cítila ho niekoľko dní v kuse a dosť ju to podráždilo. Nikde ho však nevidela.. aj tak ju to hrozne rozčuľovalo. Nebola však jediná, každý v klane to cítil.. vtedy to ale nevedela identifikovať. Nebol to totiž „dym“.. bol to závan ktorý zo sebou prináša smrť. V tú noc sa klan naozaj pohádal, čo dovtedy Natsuki ani raz nevidela. Jedna polovica chcela ostať v danej dedine a tá druhá chcela ísť ďalej, niekam do hôr alebo niekde, kde necítiť tento hnusný závan smrti. Nestihli sa však ani rozhodnúť, keď sa v dedine zrazu začali ozývať výbuchy a zvuky boja. Čisto teoreticky klan Juugos nemal šancu prehrať. Na druhú stranu, keď sa všetci jeho členovia premenili do svojho Sennika módu, začali sa tĺcť navzájom. Bol tam hrozný chaos a Natsuki sa z neho snažila utiecť. Dedina nemala žiadny ochranný múr či drevený plot a tak to nebolo až také ťažké, no na druhú stranu sa bojovalo úplne všade. Snáď prvý krát videla ľudí z okolitého sveta. Shinobi z čelenkami aj bez čeleniek a s masívnymi zbraňami, ktorými rozsekávali členov jej klanu na malé kúsky. Netuší koľkatí ludia prežili, netuší v podstate ani to, koľkatí zmreli. Zomrelo ich však veľa. Jej sa utiecť nepodarilo. Pri východe z dediny na ňu niekoľko shinobi hodilo sieť. Vtedy ešte bola mladá a nebola taká silná, aby sa dokázala nejak brániť. Hlavne teda ak sa jednalo o sieť z kovových nití po ktorých neustále prebehovali elektrické výboje. Vlastne sa z nej aj dostať snažila no pri treťom pokuse dostala taký silný elektrický výboj, že upadla do bezvedomia. Zobudila sa až na druhý deň ráno uprostred dediny. Bola v podstate jediná ktorá bola medzi živými a nepodarilo sa jej pri tom utiecť. Nunkeninovia si robili táborák uprostred dediny, smiali sa a.. popíjali. Ako sa však Natsuki pozerala po okolí posiatom mŕtvolami, bolo jej z toho zle. Bola zviazaná o nejaký drevený kolík obyčajným lanom pretože ju už nepovažovali za príliš veľkú hrozbu. To bola chyba, ktorú spravili prvý a v podstate aj posledný krát. Natsuki sa pochopiteľne utrhla. Trvalo jej len chvíľku kým dokázala načerpať prírodnú chakru z okolia a premeniť si časť ruky na čepeľ, s ktorou lano prerezala. Po tom už len čakala na vhodnú chvíľu aj keď netušila, kedy má nastať. Zrazu sa však postavila na vlastné a začala šprintovať smerom, ktorý sa jej zdal najmenej strážený. Samozrejme si to všimli hneď v tú sekundu a začali ju prenásledovať. Utekala im asi pol dňa no vedela, že to príliš dlho nevydrží. Stále bežala smerom hore, teda do svahu. Aj keď si spočiatku dokázala nabehnúť určitý náskok, ku koncu sa jej nohy sotva prepletali pomedzi seba. Často sa potkla aj keď na zemi nebolo nič, o čo by sa potknúť mala. Často krát tiež spadla. Doudierala si v podstate celé svoje telo, vtedy mala pocit že si aj zlomila jedno z rebier. Ťažko sa jej dýchalo, vlastne dych ani len nevedela popadnúť. Nakoniec už za sebou počula celkom zreteľne výkriky typu „stoj“, „aj tak nezdrhneš suka!“ a podobne. Ona sa však naozaj nechcela nechať chytiť. Popri jej posedávaní keď bola priviazaná o drevený kôl počula, čo s ňou plánujú spraviť a s tým sa už vôbec nemienila stotožňovať. Nakoniec sa dotackala a prepadla sa cez jeden krík na kamenný útes. Teraz sa už skôr na štyroch doplazila až k jeho kraju. Za sebou počula už len sarkastické poznámky a smiech. Pochopiteľne ju dohnali. Boli len pár metrov od nej. So značnými bolesťami sa postavila a zatiaľ čo si rukou pridržiavala pás, prezrela si svojich prenásledovateľov. Jeden vyzeral horšie ako druhý. Samý zlodej, lupič, vrah či nejaký úchyl. Teraz sa jej všetci smiali. Hovorili aká je sprostá že si myslela že im zdrhne a tiež hovorili dosť nepríjemne narážky na to, či jej nemajú pre zmenu preseknúť šľachy na chodidle aby sa podobný pokus už nezopakoval. Ďalšie veci radšej ani nepopisovať. Bolo jej zle z toho, keď sa na nich pozerala. Bolo jej zle z ich rečí, z ich smradu, z toho hnusného puchu smrti a skazenosti, ktorý si zo sebou priniesli. Radšej by zomrela, než by ju znova mali chytiť a tak sa aj rozhodla. Spravila ešte jeden krok ku útesu a vtedy všetkým nunkeninom došlo, čo plánuje spraviť. Rýchlo sa k nej rozbehli no nestihli ju už zachytiť. Skočila z útesu priamo dole. V podstate skákala z hory teda.. nebola pod ňou žiadna voda. Kúsok odtiaľ síce bolo nejaké jazero a rieka, vedela však že tam týmto smerom nedopadne. Rútila sa priamo na stromy a skaly, ktoré sa nachádzali niekoľko stoviek metrov pod ňou. Vtedy konečne pocítila dostatok chakry, ako aj prírodnej tak aj svojej na to, aby sa chytila jediného stebielka záchrany, ktorého ešte mohla. Asi sto metrov nad zemou prešla prvý krát do tretieho štádia Senniky a z jej chrbta sa vysunuli dve krídla. Bola príliš zoslabnutá na to, aby vedela čo i len plachtiť a tak ich použila len na spomalenie a zmenu smeru do jazera či rieky.. pri čom sa modlila aby boli dosť hlboké. Napálila si to priamo doprostred daného jazera a na jej šťastie, aj cez rýchlosť ktorou tam vrazila, nedosiahla na dno. Ten náraz do vody jej úplne vyrazil dych a sama začala panikáriť. Bol to taký prirodzený reflex. Nakoniec sa jej podarilo vynoriť a nejakým zázrakom doplávať na breh. Tam zaspala. Nevedela, či sa ešte zobudí no nevládala sa už udržať pri vedomí ani o sekundu dlhšie.

Dá sa povedať, Že práve toto bola tá zaujímavejšia časť jej života. Ďalšie udalosti by sa dali pripísať nejakému prírodnému dokumentu o nejakom predátorovi, ktorý si začal ochraňovať svoj vlastný rajón. Natsuki sa zobudila o asi dva dni a ani ju neprekvapilo, že pri nej spala svorka vlkov. Chceli si predsa len ochrániť niečo, čo mohlo v budúcnosti ochrániť ju. Ona vždy, ako aj každý člen klanu Juugos vylučoval istý druh látky, vďaka čomu zvieratá čo sa týkalo nej vždy skrotli. Vedela s nimi komunikovať.. hrať sa s nimi.. v podstate na ňu nikdy žiadne zviera nezaútočilo. Títo vlci jej pomohli viac, než by toho boli schopný urobiť ľudia. Tým už aj tak prestala veriť. Doniesli jej jedlo, aj keď surové, ona to s radosťou zjedla. Po prvom týždni sa už znova dokázala postaviť na vlastné a dokonca aj behať či skákať. Prisľúbila si, že túto časť lesa ochráni pred hocikým, kto by do nej vstúpil.. a tak sa aj stalo. Ťažko povedať, ktorá prezývka sa na jej osobu v tú dobu pre ňu uchytila najviac. Prezývali ju všelijak. Od strážkyne lesa až cez lovca, predátora, príšeru, bohvie akú obludu.. nikdy ju to nezaujímalo. Vždy si stála za svojím a zabila každého jedného človeka, ktorý do lesa prišiel. Žila tu päť rokov ? Nepamätá si presne. Každopádne raz zacítila znova.. človeka.. aj keď, trocha iného než zvyčajne. Rýchlo sa vydala na dané miesto a keď tam prišla, uvidela nejakú ženu s páskou cez oči, ako tam rozmaznáva nejaké vĺčie mláďa. Nemohla si pomôcť proste.. túto osobu nedokázala napadnúť. Bol to ten okamžik, kedy sa jej zmenil život. Tá osoba bola totiž Maya ktorá ju viac menej vyhľadala a ponúkla jej nový život, ponúkla jej miesto po jej boku. Spočiatku Natsuki odmietla no po tom pochopila, že nemá na výber. Predsa len, úroveň lovcov ktorý po nej išli, ako aj ich počty sa stále zvyšovali a zvyšovali. Sama si dávala nanajvýš pol roka, kým by sa im podarilo ju samotnú uloviť a zabiť. Nakoniec to teda prijala a tak sa spolu s ňou vydala do dediny s menom Shiren.

Pre ostatných to mohlo prísť dosť divné. V jeden deň nič a v druhý sa ich vodkyňa zrazu vráti do dediny s doslova strážnym psom. Natsuki si vždy svoju úlohu brala vážne. Nikdy ju nebrala ako hru a vrčala na každého, kto sa k Mayie čo i len na kúsok priblížil. Nebola taká chytrá však predsa len celý život prežila v prírode. Aj keď však nebola nejaká extrémne inteligentná a nevedela čítať či počítať, mala niečo, čo chýba snáď každému jednému človeku na zemi, doslova a do písmena psiu oddanosť.

Vybavenie:
Doslova a do písmena nič

Techniky:

S
Body Absorption

A
Kassokuken: Ichishiki

B
Kassokuken
Destroying Axe Fist
Chakura no gōon (vlastná)

C
--

D
--

E
--