Daiki Ayme [STUDENT AKADEMIE]

Ľudia hovoria že k životu potrebujú peniaze, jedlo a bezpečný úkryt ktorý sa v týchto časoch hodí. Áno, ja Daiki Ayme som sa narodil do světa ktorý bol na pokraji zrútenia, kedy dobro vymyzlo zo všetkých svetlých kútov a svet pohltila temnota. To vypadá teraz, ale ja vám hovorím že to tak nie je! Ja vidím stále svetlo, pretože mám svoju maminku! Svého tatínka! Dokonce aj skvelú tetičku Pilikku a jej brata Zena! Mám oooobrovskú rodinu ktorú mám nadovšetko rád, ale čo najviac milujem sú moji rodičia! A môj sen? Budem.. tu pre nich žiť!

~Meno a priezvisko~ Daiki Ayme
~Prezývka~ Blázinek
~Vek~ 6
~Dátum narodenia~ 28.7
~Krvná skupina~ 0
~Pohlavie~ Muž
~Klan~ Ayme
~KG~ Ovládanie piesku (neovládnuté)
~Sensei~
~Dedina~ Sunagakure
~Rank~ Študent akadémie
~Výška~ 130 cm
~Váha~ 35 kg

Jeho povaha, to je to isté aj s vzhľadom. Hyperaktívny sangvinik, blázon a otrava, ktorý nevydrží byť ticho, alebo sedieť v kľude na jednom mieste. Je to totálne vymastené pako, ktoré sa chytí aj na vlastnú pascu, alebo sa pri behu cez les napichne na vetvu, na ktorú by sta ani nečakali že sa napichne. No napriek tomu aký je drzý, a dosť hlučný, má aj svoje svetlé stránky. Je odvážny, a nikdy sa nevzdáva, má svoj cieľ a ide si po tejto ceste, kým to nezíska, nikdy neberie svoje slová späť, to je jeho nindo, jeho cesta Ninji. Ak vám povie, že to urobí.. Urobí to, aj keby mal siahnuť pod dno svojích síl, a obvykle sa mu to podarí. Ohnivá vôľa, ktorou sa pýšila a stále pýši Konoha, tú ktorú zdedil po svojom otcovi, ochraňovať tých, ktorých máš rád aj za cenu života, a jeho nezlomná vôľa nikdy sa nevzdať, z neho robia prvotriedneho ninju, schopného skoliť jednu prekážku za druhou. Jeho motom by bolo, aj všetko je možné, treba len veriť. No to sa stáva len v situáciach, ktoré sú dôležité. Obvykle sa správa ako pravý Naruto.. Ako Hlupák, pričom hlupákom ani nie je, len na seba strháva pozornosť. Je to presná kópia Naa, aj keď mnoho znakov podedil aj po rodičoch. Zachovanie si chladnej hlavy v stiuáciach kedy je vážne smrtelne potrebná, a tiež získaná láskavosť a ochota po maminke. Vlastne sa zdá že zdedil všetky dobré vlastnosti rodičov a všetky zlé vlastnosti po Naovi, kedy je pre svoj cieľ schopný siahnuť na dno, a tak sa pripraviť na dlhé ležanie v nemocnici.
~Maminko, Tatínku..~

Aschopnosti tohoto mladého Shinobiho žiadne nie sú. Nevyšiel ani z akadémie, nie je možné aby bojoval, predsa len sa u neho vyskytol úkaz. Aj keď ovládať piesok zdedený po maminke nedokáže, teda ešte nie, zdedil jej schopnosť automatickej obrany, kedy cez jej lásku ku synovi Daikiho piesok automaticky bráni pri napadnutí, čo z neho robí chodiacu ultimátnu obranu, a rodičia sa až tak obávať nemusia. Ak ho neochránia oni, piesok sto pro!

Narodil som sa Raikenovi Namikazemu a Yoko Ayme, tým najlepším a najúžasnejším rodičom na svete! Napriek tomu aký svet bol okolo mňa pustý, ja som si veľa toho nepamätal. Narodil som sa do sveta temna, kedy zlo ovládlo svet a my sme sa museli skrývať. Aj tak som bol ale s rodičmi a rodinou šťastný. Od malička som bol totiž pre rodičov postrach, už vo chvíli kedy som si prvý krát len tak zlomil ruku keď som jako bádateľ liezol po kuchynskej linke u tetičky Pilikky, a spadol som. To isté keď som proste len tak z ničoho nič zomsutnel a nikto si nevedel rady, tieto spomienky ale už nie sú v mojej hlave, aj keď to bola blízka minulosť, ja mám 6 rokov a moje myšlienky padajú do obdobia v ktorom žijem práve teraz. Do obdobia s maminkou ktorú som nadovšetko miloval, trávil s ňou väčšinu času, to s ňou som sa cítil v bezpečí. Maminka je pre mňa všetko čo mám! Jako u každého dieťaťa, maminka bolo prvé slovo ktoré som vyslovil a posledné slovo ktoré hovorím před tým než mi dočíta nejakú rozprávku před spaním. Moje maminka, je proste úžasná a všetci mi ju môžete nanajvýš závidieť! Hrával som sa s ňou, podpichoval ju, pomáhal jej, ba dokonca aj žehlil len aby som mohol byť s ňou. Pche! A taky s tatínkem s ktorým som času veľa letrávil, veľmi často v poslednej dobe chodil preč, vraj za prácou, ale vždy zmizol tak rýchlo a niekedy sa ani nerozlúčil. Nevedel to ale chýbal mi při tom strašne, predsa je to môj tatínek! Môj hrdina s ktorým som hrával karty, keď ma učil malému hazardu, s ktorým som chytal ryby v zaschnutých rybníkoch púšte kde sme boli v bezpečí a hlavne to bol on kto bol prvý pri mne ak sa mi niečo stalo.A taky ho mám rád! Predsa sme chlapy nie?!