Mizuki Hoshigaki [JOUNIN]

pro Mizuki Hoshigaki Mon 27 May - 12:33

Meno
Mizuki Hoshigaki

Prezývka
Mizu-chan

Klan
Hoshigaki

Špecializácia
Sairento Kiringu

Pohlavie
Žena

Vek
23

Hodnosť
Jounin

Výška
174 cm

Váha
58 kg

Krvná skupina
0

Element
Suiton, Raiton

Dedina
Kirigakure no Sato

Zameranie
Kenjutsu, Ninjutsu

Čo obľubujem?
Tak začnime od jedál. Ramen mám celkom dosť rada, Dango si tiež rada dám. Keď tak rozmýšľam, ja zjem takmer všetko. Z pomedzi farbičiek mám veľmi rada modrú a čiernu. Och nemôžem zabudnúť priradiť sem leto. Leto ja milujem. Teplo, svetlo, pláž, voda na plávanie nič krajšieho si nemôžem priať. Etoo ďalej by som sem priradila plávanie, to je moje. Nevadí mi ani keď prší, to sa mi celkom páči. Ďalej by som nemala zabudnúť na žralokov . Tí ma celkom fascinujú a hlavne sa mi páčia, je to lepšie než sa pozerať na nejakú kočku alebo psa. Sadne mi človek, ktorý je aktívny a stále niečo robí, aby s ním nebola nuda. A svoju Samehadu mám veľmi rada a takmer nikomu by som ju nedala do ruky. Samehada mi je taktiež oddaná až za hrob.

Čo neznášam?
Sushi! Ja priam neznášam Sushi! To je barbarstvo proti rybám! Nepáči sa mi moja farba pleti, kto kedy videl modrú farbu pleti?! A keď niekto z tých starých babiek stále klebetí, človek by ich najradšej niekam poslal, však to je nemorálne! Ďalej nemám rada tuhu zimu, všetka voda zamŕza a vonku je odporne chladno. Namyslených ľudí nemám moc v láske. A ten kto si robí predsudky o niekom u mňa skončil. Ten kto sa dotkne Samehady bez môjho povolenia alebo jej niečo urobí dostane facku minimálne, ak to bude naozaj zlé asi ho zabijem. Čo fakt nemusím sú hady, ja tie tvori proste neznášam, kto by mal rad také slizké stvorenia? Ja teda určite nie ! No čo naozaj nemám rada je priveľa ruźovej farby na niekom alebo nie kde za takúto modu by som vraždila! No a to je asi všetko!

Charakter
Môj charakter je dosť zložitý, vždy v každéj situácií reagujem inak. Snažím sa byť čo najmilšia k ľuďom v mojom okolí, ale keď ma naozaj niekto naštve začnu lietať facky a peste. Tajomstvá nemám takmer žiadne a ak by som mala, tak by som ho naprezradila do smrti, tomu verte. Nikdy sa nikomu nebudem zverovať, zdá sa mi to moc slabošské. So svojími problémami si to vyriešim sama. No niekedy mi poskočí nálada a som výbušná. Snažím sa všetko riešiť s chladnou hlavou. Občas i niekomu zaklamem alebo urobím niečo zle, ale to len pre väčšie dobro. Som schopná urobiť menšie zlo pre väčšie dobro. Ľahko sa viem uraziť a na to by si mali ľudia dávať hlavne pozor. Svoj názor si vždy nehávam pre seba, niekedy sa moje názory nezhodujú s tými ostatnými. V boji nedávam nikdy svoje emócie na prvu priečku, vždy ich necham niekde vzadu. Preto ma aj niekedy nazývajú, že viem byť pekne chladná. Humor mi nechýba, vždy sa snažím byť opzimistická, niekedy aj vtedy, keď sa to nehodí. Aby som to zhrnula, som milý človek, z ktorého sa môže stať diabol, ak ho vyprovokujete.

Schopnosti
Začnem od taijutsu. Taijutsu ovládam na dosť slušnej úrovni. Ale radšej mám kenjutsu, ktoré zvládam excelentne. Mám meč s menom Samehada, ktorý viem veľmi dobre využívať. Schopnosť Samehady je absorbácia chakry, ktorou dokáže doslova prerezať nejaké techniky alebo ich čisto deformovať tým, že si absorbuje všetku chakru z techniky. Chakru dokáže presúvať aj do majiteľa Samehady. Samehada mi je oddaná až za hrob a s nikým by nespolupracovala, ak by šiel proti mne. Samehadu mám obalenú v obväzoch. Samehada ma dokáže upozorniť na ľudí s väčšou chakrovou zásobou.
Prejdeme ku Genjutsu. Ja a genjutsu, to mi nejde spolu do kopy . Najprv som mala slabosť na Genjutsu, ale po tom čo som získala Samehadu, tak ma genjutsu už nemôže dostať. Pretože mi Samehada dáva chakru nonstop, keď som v blízkosti nepriateľa. A tak na mňa neplatia genjutsu, jediné s čím mám problém zrušiť, to je S-rank genjutsu. S týmto si len ťažko poradím.
Teraz vám niečo poviem o svojom ninjutsu. Tak používam hlavne suiton, ktorý ovládam taktiež excelentne. Dokážem vytvoriť dosť veľa vody aj napriek tomu, že nie je po blízko žiadna voda. Ovládam aj raiton, ale ten používam hlavne s kombináciou so suitonom alebo so zbraňami.
Celkovo sú moje schopnosti na vysokej úrovni, čo sa týka sily, nie je moc veľká. Moja odolnosť nie je na tom tak biedne, dokážem schytať niekoľko rán medzi oči. Vydržím aj nejaké horšie poranenia. Čo sa týka inteligencie, nie je to tak zlé. Niekedy ma napadnú aj dobré taktiky na nepriateľa, ale to naozaj len niekedy. Moja chakra je priemerná, no ak mám v rukách Samehadu, tak rastie dosť rýchlo. Zakončím to mojou rýchlosťou. Ja viem byť teda pekne obratná, je to moja silná stránky a hocikto ma len tak nezasiahne. Je jasné, že ak som to na takúto úroveň dosiahla, že mám aj dobre reflexy . Ak sa spoja s mojou rýchlosťou, človek má čo robiť, aby ma zasiahol . Dokážem celkom dobre odhaľovať slepé body v obrane. Týmto sa táto téma uzatvára.

Vzhľad
Začnem od mojich vlasov, oni sú svetlo oranžové. Nosievam ich voľne rozpustené. Dlhé ich mám asi niekoľko desiatok centimetrov pod ramená. No niekedy ich mám zopnuté gumičkou, to podľa toho, akú mám náladu. Moje zuby majú typický tvar klanu Hoshigaki. Ja ich mám krásne biele a rovné. Nikdy som so zubami nemala problémy. Uši nosievam schované za vlasmi, sú také normálne, ako má väčšina ľudí. Oči mám svetlo modré. Bradu nemám veľkú skôr takú menšiu . Môj nos je dosť malý. Farbu pleti mám normálnu, človek by čakal, keď že som z klanu Hoshigaki, že budem mať modrú farbu pleti, ale tak to nie je. Telo mám veľmi slušne vyšportované. Na sebe nosievam hlavne svoj plášť, zvnútra ma vrecká, v ktorých nosievam doklady. Na sebe nosievam vždy svoje tenisky, ktoré sú dosť farebné. Vždy nosievam na sebe čierne nohavice a raz za čas si oblečiem niečo iné než čierne nohavice. Potom si rada oblečiem nejaké to tričko, najlepšie biele s nejakým vtipným motívom alebo nejaké farebné. Cez voľný čas si dám na seba náhrdelník s motívom žraloka. Vždy keď niekam idem, dám si ho do peňaženky, lebo by mi ho niekto mohol zobrať alebo by sa mohol poškodiť, čo by som ja nechcela. Mám na sebe len jednu jazvu, ktorá je na pravej strane brucha . Je asi 10 cm dlhá. No a to bude všetko k tejto téme.

Začalo to jedného dňa. Bol to 27. deň v desiatom mesiaci. V ten deň som sa narodila. Ako dieťa som bola poslušná, ale hyperaktívna. Z tohto obdobia si moc nepamätám, jedine tvár mojej matky a tie jej príbehy, ale len čiastočne. No bolo to obdobie rastu a ja som rástla ako z vody. Bolo mi už šesť a videla som prvý kenjutsu súboj, na ten si pamätám dosť podrobne, niekto by povedal, že je to nemožné si to pamätať. No ja si ten súboj pamätám doteraz. Bojoval v ňom môj otec proti nejakému šermiarovi. Otec ho však nabil, ako keby mu to ani nedalo námahu. Vtedy som prišla k ockovi a povedala ,,Chcem byť silná ako ty! No on na to zareagoval dosť nazúrene. Jeho názor bol, že ženy sa nemajú čo pliesť do bojoch. Ženy mali byť v kuchyni a v posteli, aspoň tak to tvrdil, z čoho som nebola nadšená. Pomaly som rástla ďalej. Prišla prvá rana od osudu. Zomrela mi matka, nikdy som nezistila ako. Otec mi povedal, že zmizla. To som mala asi 7 rokov. No bez mojej maminy mi nebolo moc dobre, bývala som veľmi smutná, keď tu nebola. Smútok sa so mnou vliekol asi tri roky, to som mala už 10 rokov. Potom som si povedala, že to zvládnem len s ockom. Aby som spomenula v tých časoch bolo bratovi 14 a čakali ho chunninské skúšky. On bol pre otca všetkým a mňa si nevšímal. Mala som nastúpiť na akadémiu, s čim som aj počítala, to mi sľubovala matka. No keď že už u nás nebola, stalo sa to, že mi otec nedovolil sa prihlásiť na akadémiu. Brat spravil chunninské skúšky a tak si získal otcovu priazeň omnoho viac . Ďalší rok bol u mňa bol plný hádok. Ja som chcela ísť na akadémiu. Otec ma tam nechcel pustiť. No tento rok som už sama zobrala otcovi katanu a snažila som sa udierať s ňou do cvičného panáka. Nikdy ma našťastie neprichytil, inak by bolo so mnou amen. Vedela som, že sa mi nikdy nepodarí presvedčiť otca, a tak som sa obrátila na starú mamu, tá bola taktiež ninjou, vlastne už nebola, ale bývala. Povedala som jej, čo chcem . Ona našťastie otca presvedčila. Podarilo sa mi dostať na akadémiu. No po tomto si ma otec, ako by prestal vážiť. Môj brat bol preňho všetkým a ja preňho ničím. Dva roky som chodila na akadémiu. Stala som sa geninom. Bol to super pocit, keď som zložila skúšky. Tie dva roky na akadémií bola hrôza. Deti ma proste nemali radi a dávali mi všeliake prezívky . Nikdy som si nenechala nadávať. No konečne som sa dostala do prvého týmu. To som mala 13 rokov.

Môj prvý tým bol dokonalý. Bola som v týme s dvoma nadanými chalanmi. No a ja som bola že vraj taktiež nadaná. Mala som vlastného senseia, ktorý ma trénoval kenjutsu. Bolo to priam super, naučila som sa veľmi veľa vecí s kenjutsu, ale stále som nebola dostatočne dobrá na to, aby som bola na úrovni môjho brata, nie to otca. Doma som mala peklo, otec si na mňa ako by zasadol. Nebola som žienka domáca, ako si to on predstavoval. Brat stále len trénoval. Otec ho mal omnoho viac radšej než mňa. Ako genin som chodievala na ľahké misie D-rank misie. Konečne som sa však dostala na C-rank misiu. Bola som z toho šťastná. Niekedy v tom období som sa naučila prvé jutsu svojho prvého elementu Suitonu. Ja som mala radosť samá zo seba. Nepotrebovala som otcove chvály. Cvičila som hlavne kenjutsu, aby som bola naozaj silná v tomto smere. Pomaly som sa zdokonaľovala. No blížili sa Chunninské skúšky. Ja som mala 16 rokov. Skúšky bola pre mňa veľká udalosť. Otec ten však na ne neprišiel a brat, ten tam bol. Nevedela som prečo tam vlastne on je . No môj súboj konečne začal. Ohlásili sa mená na boj v aréne a ja som vstúpila do arény. Všade naokolo ma sledovali ľudia. V boji som si počínala zle proti dotonovému chlapcovi. Brat tam bol asi na to, aby mi zhoršil ešte psychiku . Dostala som sa na zem, pretože ma protivník dostal pomocou výbušného lístku, ktorý našťastie nevybuchol pri mne . Videla som zahmlene. Zrazu som počula bratové kričanie ,,Dobre ti tak! Ty nemáš byť kunoichi! " Mňa poriadne striaslo. Prebehli mi až zimomriavky po krku. Vlastný brat ma takto uzemnil. Ja som sa odmietala vzdať. Postavila som . Bola som pekne zranená, ale chcela som dokázať, že sa každý o mne mýlil. Použila som techniku vodného draka, v ktorom boli ukryté výbušné lístočky. Potom ako som to vyslala naňho. On vytvoril vodnú stenu. Ja som v tej chvíli odpálila lístočky a tie zničili stenu aj draka. Vtedy sa naskytla šanca. Bol tu všade prach a ja som sa dostala ľahko k tomuto chalanovi. Potom som ho už mala pod mojou čepeľou katany. Pokojne som sledovala, ako sa vzdal. Takto som zvládla chunninské skúšky, a tak som aj ukázala bratovi, že nie som len obyčajná nula ako on. On bol vtedy už Jounin, čerstvý. Stala som sa chunninom. Začala som naozaj tvrdo trénovať. Neukazovala som sa moc doma. Chodievala som na veľa misií a začala som trénovať Sairento Kiringu. Bolo to veľmi náročné no o dva roky. Keď mi bolo už 18 som to zvládla. Po množstve misiách som dostala pred jouninské skúšky. Konečne sa naskytla príležitosť sa vyrovnať bratovi, aspoň v hodnosti. Začala som makať na svojom kenjutsu štýle. Brat získal Samehadu, ktorá sa dedi po celú generáciu v rodine.

Jouninské skúšky prebiehali celkom plynule. Ja som prešla síce obtiažne, ale prešla som a to bolo hlavné. Ako Jounin som ťažko trénovala. Naozaj veľmi ťažko. V mojich 19 rokoch som vyzvala brata na kenjutsu súboj. Pred tým, ako sa začal súboj som povedala ,,Do tohto súboja vsádzam svoj život. A ty?" Brat sa len pozrel s údivom a povedal Ak chceš prísť o život. Ja vsádzam samehadu. Takýto súboj sa bojoval čisto len s katanami. Otec ho sledoval taktiež, ale on u mňa už dlho skončil. Ja som mala vlastnú katanu. Brat si zobral otcovu katanu. Poklonila som sa a súboj mohol začať. Prebiehalo to dosť dlho. Katany sa stále pretínali a nikto dopredu nevedel určiť, kto vyhrá. Brat však doplatil po dlhom súboji na svoju namyslenosť a sebectvo. Dostala som ho pravým výpadom . No vypadalo to ako náhoda, že som ho trafila, ale naozaj sa mi to podarilo a to vďaka nemu, lebo si zabudol kryť jeho pravý bok. Bolo to jeho slepé miesto, slepý bod, ktorý som odhalila a následne zasiahla. Zasiahla som ho dosť brutálne. On spadol na zem a krvácal, zatiaľ čo ja som sa radovala. Moja rodina bola síce moja rodina, ale mne len sťažovala život. Brat sa z toho dostal a uvážil za vhodné odísť preč z vesnice, cestovať po svete, samozrejme mi dal Samehadu. Mne to bolo jedno. Dosiahla som svoj cieľ. Otca to však nezmenilo, mal ma ešte za horšiu. Čo sa týka mojej farby pleti, začala sa dávať do normálu, mala som bližšie k matke, ktorá mala normálnu pleť. Nasledujúci rok som stretla Marea. Bol to celkom zaujímavý muž. Dala som sa ním do týmu. Chodievali sme spoločne na misie. Naša prvá bola s niekoho vymlátiť informácie. Popravde, ja som mala len zabávať stráž. Ja som sa zabavila, oni skončili mŕtvy. Moje Sairento Kiringu bolo dokonalé. So Samehadou som sa zohrala. Vlastne Samehada mi je stále verná až za hrob. Nasledujúci čas som len chodievala na misie. No ešte zomrel otec na porážku, urobila som mu pohreb a chcela som, aby tam bol aj brat. Ten však ani neviem kde je . Otec bol pochovaný. Smútila som len chvíľu. S Mareom sme sa stali kamaráti. Zdal sa mi celkom fajn, dokázali sme sa zohrať v boji. Mareo však čoskoro odišiel z môjho života. Stále som slúžila Kirigakure no Sato. Môj brat o ňom nebolo počuť až raz som sa dozvedela, že sa dostal do nukeninskej organizácie. Nasledujúce mesiace som ho stretla, ale to len vďaka jednej malej slečne menom Misara. Z dediny som čoskoro vypadla, vlastne aj s tou Misarou, ktorú som väznila. Odišla som z dediny nie ako nukenin. Napísala som dopis Mizukage. On už nebol ako predtým, ale horší. Nemala som možnosť a musela som ho zbaviť života, ale nepodarilo sa mi to . Porazil ma a uväznil na dlhý čas. Samehada nebola ako predtým, nechcela ma poslúchať, lebo on bol jej majiteľ a ja som jej majiteľka bola tiež. Možno len preto som prehrala. Kto by to čakal od vlastného brata. Dozvedela som sa aj pravdu o našom súboji, ktorý prebehol. Naozaj som ho nikdy neporazila, to len on nahral tak, aby som si to myslela. Mal veĺa zámerou len nie byť podľa otcovho obrazu. Našťastie sa mi podarilo újsť z toho väzenia. Vlastne pomohla mi v tom Misara. Dievča, ktoré som stretla na misií a väznila som ju.Ona ma vlastne do tohto doviedla, našťastie ju hrýzlo svedomie a pomohla mi. Síce to trvalo dosť dlho. Misara mi moju láskavosť oplatila a vrátila Samehadu, ktorú mi ešte predtým brat zobral. Vedela som, čo brat dokáže, ale musela som ho zastaviť. Aj keď bol príliš silný. Od Misari som sa dozvedela, kam šiel. Podarilo sa mi ho ešte dohnať. Chcela som od neho, aby sa pridal ku Kiri, to on však nechcel. Tentokrát to bol oveľa dlhší súboj a nakonci súboja som zvíťazila. Samehada ma už počúvala a takto som dokázala, že ja som pravá majiteĺka Samehady. Brata som však nezabila. Nemala som na to. Proste som ho priviazala k stromu a nechala ho tam, nech sa stane s ním čokoľvek, nemohla som ho zabiť, bola to moja krv. Misara taktiež zmizla. Nedávno som z tejto výpravy došla do dediny. Táto výprava trvala dosť dlho. A do Kirigakure no Sato som prišla zrovna, keď bolo už po prepade.Ničomu som zrovna nechápala. Ukryla som sa do ruin dediny. Ten pohľad vôbec nebol príjemný. Kam sa to všetko vytratilo? Nechápala som tomu. Stretla som pár posledných ninjov z Kirigakure no Sato, tí mi to všetko objasnili. Situácia bola dosť zlá. Návrat do dediny bol celkom nepríjemný. Pridala som sa znovu k ninjom Kirigakure no Sato.
Body
Ninjutsu –4,5
Taijutsu (Kenjutsu) -4,5
Genjutsu - 2
Inteligence - 3,5
Síla -3,5
Rychlost - 4,5
Čakra – 3,5
Ruční pečetě - 4
Celkem - body 30

Techniky
Všetky základné techniky -----> E-rank
Kirigakure no Jutsu -----> D-rank
Shunshin no Jutsu -----> D-rank
Kuchiyose no Jutsu -----> C-rank
Mizu Bunshin no Jutsu -----> C-rank
Suiro no Jutsu -----> C-rank
Suiton: Bakusui Shoha -----> B-rank
Suiton: Suijinheki -----> B-rank
Suiton: Daibakufu no Jutsu---> A-rank
Suiton: Dai Bakusui Shoha---> A-rank
Suiton: Daikodan no Jutsu ---> S-rank
Sairento Kiringu
Inventár
25 shurikenov, 30 ihlíc, 20 kunaiov, Samehada, taktická vesta, 30 výbušných lístočkov, 10m tenkého oceľového lanka, 5 clonových bombičiek .