Akasuna no Zen [JOUNIN]

pro **Akasuna no Zen** Sun 26 May - 22:03

(Obrázky ma zradili takže zatiaľ žiadne nebudú )

• Meno: Akasuna no Zen
• Vek: 26
• Narodenie: 23.5.
• Hodnos: Jounin
• Podstata: Fuuton, Suiton
• Krvná skupina: AB
• Dedina: Sunagakure no Sato
• Fóbie: Slabšia arachnofóbia
• Pohlavie: Muž
• Váha: cca 60 kg
• Výška: cca 180 cm
• Klan: Akasuna
• Kekkei Genkai: ~
• Sen, cieľ: ~~Jediným jeho cieľom je aspoň sa vyrovnať v umení bábkarstva svojej ségre Pilikke!~~ Jeho novým snom je opäť, spoločne so všetkými, čo neprestali veriť, nastoliť nový mier!

~Charakteristika~
• Vonkajšia: Zen je celkom vysokej, a vskutku vytrénovanej postavy. Má čierne, dlhšie vlasy, ktoré mu siahajú takmer po ramená, a v nich svieti pár namodro zafarbených prameňov vlasov, ktoré sú farbou zladené s jeho rovnako kryštálovo-modrými, často krát aj v tme žiarivými očami. Možno je to len dar, ale občas má tieto svoje oči až tak stiahnuté, že pripomína mačku. Býva to ale iba občas, a nieje to žiadna porucha. Teda, aspoň sa žiadna porucha nezistila! Rovnako ako aj u sestry, aj u neho oèi pôsobia chladne, a to aj napriek úsmevu, ktorý má skoro vždy v tvári. Pokožku má trošku bledšiu, ale zas nie tak veľmi bielu, že by pripomínal stenu. Taký slabší priemer. Na ramene má Anbu tetovanie, a cez ľavé oko mu prechádza slabšie viditeľná jazva. Ako doplnok má ešte dva piercingy na ústach, respektíve vlastne štyri, a tiež piercingy v ušiach. A samozrejme jeho posledný bonus, ktorý si dal spraviť... tunely v ušiach. Občas ešte nosieva nejaké náhrdelníky, náramky či prstene, ale nieje to jeho stáli doplnok. Zato modrá vesta s čiernou súpravou oblečenia ale hej, keďže v tom chodí skoro stále. Pod touto bundou a vestou má ešte siekované tričko, keďže v nejakom inom by sa v tom teple roztopil. Okolo pásu má uviazanú hnedú šatku, a na nohách má obuté trošku neobvyklé topánky, pripomínajúce trošku čižmy. Ešte na rukách nosieva bezprstové rukavice, a pod nimi má na rukách ešte obväzy... sám síce nikdy nenašiel dôvod, ale po jednom zranení rúk si ich proste ponechal, a má ich už stále...
• Vnútorná: Zen je rodený optimista, ktorý vo všetkom hľadá to najlepšie, a môže to by aj smrť, je schopný nájsť v tom aj niečo dobré... aj napriek tomu, aké by to bolo neúctivé. Tak isto je to aj so srandou, spraví si ju z hocičoho. Je to jednoducho ten veselý a pokojný typ, ktorý si z ničoho nerobí ťažkú hlavu, a žije si proste tak ako sa mu zachce. Hovorí tomu "užíva si život". Preto by nikdy nechcel by ani Kazekage, keďže by musel iba trčať v kancelárii, riešiť papiere, a mať stále starosti a veľkú zodpovednosť za dedinu a všeličo možné. Nie, to by proste nevydržal. Rád jednoducho iba pobehuje po dedine alebo jej okolí, užíva si slobodu, a koná podľa svojho uváženia. Hoci, nie vždy to skončí dobre, veľakrát aj niečo vyvedie, ale to je proste on. Je tiež súťaživý, vidno to najmä na jeho cieli prekonať sestru. A keď už sme pritom... rád jej robí nejaké žartíky, nejaké srandovné pasce alebo si z nej aj robí srandu. Proste, tak ako to býva medzi súrodencami. No samozrejme by pre ňu aj hocičo spravil, keby bolo treba, ale pravdaže to ako brat, a ešte aj starší, nedáva veľmi najavo. K povahe mu nechýba ani veľká tvrdohlavosť, ktorú neprebije ani nejaký Boh. Čo si zmyslí, to jednoducho spraví, a nikto mu v tom zrejme nezabráni, iba on sám. Preto ak sa aj niekde tvrdohlavosťou prediera, je drzý a chvíľami siaha až k protivnosti, no na svojich blízkych taký nieje. K nim sa už správa tak, ako to jeho vlastné správanie vlastne povoľuje...

~Obľúbené, neobľúbené~
• Obľúbené: Zen miluje chladno, možno je to trochu paradox, pretože býva práve v Sune, kde toho chladu teda veľa nieje. A zároveň je to aj dôvod, prečo ten chlad má aj tak rád. Rovnako má rád aj to, keď je búrka. Môže iba vysedáva doma, ležať a počúvať búrku za oknami a stenami. K búrke sa radí aj dážď, ktorého tak isto často nieje, ale keď áno, tak si užíva zase ten zvuk kvapiek rozbíjajúcich sa o okná, alebo aj to vlhko, ktoré po daždi ostane. Jednoducho je to všetko taký čas na leňošenie, a nič nerobenie. K veciam, ktoré zbožňuje ohľadom jedla... prvú priečku má jednoznačne Dango, ktorého asi nikdy nebude ma dosť. Inak v jedle už nemá žiadneho obľúbenca, Dango mu celkom vystačí aj na prežitie. Nuž, má rád aj to, keď je niekto vtipný, alebo lepšie povedané, keď jeho niekto zabáva, a on zároveň môže aj čerpať nejaké nápady a kúsky. Okrem vtípkov a vecí ohľadom toho, má rád ešte čas, kedy je len zavretý doma, a čas trávi s každým v rodinke...
• Neobľúbené: Prvá vec, ktorú neznáša, je moment svietenia mu do očí a tváre. Môže to by slnko alebo iba baterka, jednoducho to neznáša, a takým svetlám sa priam až vyhýba. Občas mu ale svieti do očí aj jeho vlastný piercing, čo je ďalším dôvodom, prečo vyhľadáva skôr chládok a tieň než sa vystavovať priamo tomu slnku. Ďalšia vec, ktorú nemá rád je to, keď urobí nejaký fígeľ, a nevyjde mu. Je to proste trápna situácia, a tie zrovna nemusí. Ešte nemá rád, keď sa mu zverí niečo veľmi dôležité. Keďže je taký aký je, tak má potom sám obavy, že to nezvládne, a iba sklame. Preto sa aj starostiam snaží vyhýbať, aby sa niečo také nestalo...

• Výbava: Zen so sebou nenosí nejakú extra výbavu, má jednu katanu, ktorú používa iba niekedy, a základnú ninja výbavu, čiže nejaké tie shurikeny, kunaie, výbušné lístky, drôtiky, bombičky a podobné. Avšak má asi 5 jedovatých plynových bômb, a aj jeho čepeľ katany, a vlastne všetky jeho zbrane sú od jedu. Ale žiadny nebezpečný, iba taký, ktorý protivníka trošku oslabí, pri veľkom množstve paralyzuje. Okrem zbraní so sebou nosí aj niekoľko zvitkov, v ktorých má svoje dve bábky. Niesu to síce žiadne špecialitky, niesu spravené zo živých osôb, keďže túto schopnosť ani sám nemá, a neovládajú ani žiadne elementárne techniky. Sú to proste obyčajné bábky, s klasickými vymoženosťami, hoc možno trošku predsa len odlišné od tých úplne obyčajných. (Spíšem xD)

• Body:
- Ninjutsu: 5
- Taijutsu: 4
- Genjutsu: 2,5
- Inteligencia: 4
- Ručné pečate: 2
- Sila: 4,5
- Rýchlosť: 4
- Chakra: 4
~ Celkom: 30

• Techniky:
Fuuton: Kaze no Yaiba (A)
Fuuton: Kazekiri no Jutsu (B)
Fuuton: Atsugai (B)
Fuuton: Daitoppa (C)
Fuuton: Reppusho (C)

Soen: Hitomi Goku (A)
Kugutsu no Jutsu (C)
Chakura no Ito (-)

Shunshin no Jutsu (D)
Soshuriken no Jutsu (D)
E ranky

• Životopis:
Bol pekný, trochu veterný deň. Pre mnohých obyčajný, ale pre jednu dvojicu to bol zase výnimočný deň. Takto poobede sa Akasuna no Toshiya nachádzal v nemocnici, spolu so svojou polovičkou Arisu, ktorá práve ležala na stole. Okolo nich oboch stálo pár sestričiek a pravdaže doktor. Šlo totiž o okamžik, kedy sa malý Zen mal dostať na svet po deviatich mesiacoch čakania na túto chvíľu. Obaja rodičia mali veľkú radosť, ich prvé dieťa... no, ktorý pár by nemal radosť? Malá rodinka si užívala pohody ale iba niekoľko dní, pretože čoskoro k ich šťastiu prišiel aj problém. Obaja boli totižto v Anbu jednotkách, čiže boli v službe každý deň. Tým pádom bolo dosť ťažké stara sa o dieťa, ak museli ísť denne do služby. Dlho rozmýšľali, čo spravia. Nakoniec sa ale rozhodli k vážnej veci... Keďže v tých časoch boli ešte obaja mladí, a takú povinnosť si ani neboli schopní vziať na starosť, hoci veľmi chceli, rozhodli sa, že Zena prenechajú iným rodičom, ktorý na neho budú ma viac času. Inak povedané, vzdali sa ho... Malý Zen teda poputoval do detského domova, kde však nestrávil ani veľmi dlhý čas, a čoskoro sa našiel aj mladý pár, ktorý si ho adoptoval. Zen sa teda dostal do rodiny, ktorá už toho času mala na dieťa viac, a mohol sa opäť iba tešiť na zážitky s novými rodičmi, ktorých však veľmi dlhú dobu považoval za svojich vlastných...

Už po prvých rokoch, kedy Zen dokázal už aj chodiť, rozprávať a podobne, sa začal zaujímať o bábky. Zhodou okolností, bol to asi iba osud, ale jeho adoptívny otec bol tak isto dobrý v tomto odvetví, a aj sám nejaké bábky vlastnil a skladoval doma. Pochopiteľne sa ho na všetko okolo toho Zen vypytoval, a otec mu aj s úsmevom v tvári všetko rozprával a vysvetľoval. Nikto sa nemohol ani čudova, že dostal čoskoro chuť aj tie bábky ovládať pomocou tých zaujímavých chakrových nití, ktoré mu otec predviedol. A tak sa to teda spolu s ním aj začal učiť. Trvalo to dlho, predsa len sa to neučil každý deň a celý deň, vždy len nejakú hodinku a občas. Inak sa hrával s bábkami aj bez použitia chakrových nití.
V čase, kedy sa to aj naučil, už chodieval na akadémiu. Byť shinobi mu bolo predurčené, presnejšie, byť bábkar. A tak trochu si to predurčil aj sám, keďže túto záležitosť v detstve miloval, a chcel sa zdokonaľovať. V časoch na akadémii už ale dokázal slabšie ovládať bábky pomocou chakrových nití, a už na toto bol hrdý nielen on, ale aj jeho rodičia. Okrem tohto koníčka, bábok, sa aj vzorne venoval učeniu, keďže chcel byť jednoducho ten najlepší. Na akadémii sa mu teda darilo, a nielen to, bol vlastne jeden z najlepších žiakov. Takže túto prvú časť svojho života zvládol na jednotku, a so šťastným pocitom mohol spraviť ďalší krok... hodnosť Genin, tím a nový sensei...

Zen v akadémii nebol s nikým nejaký extra veľký priateľ, ale nebol ani ten "neobľúbený". Skôr bol na takej neutrálnej strane, a preto mu aj bolo jedno, s kým sa dostane do tímu. O to viac ho zaujímalo, čo dostane za senseia. Ale ani tomu nedával až takú pozornosť, veľkú časť z nej totiž už mal na svojej vlastnej bábke, ktorú s malou pomocou otca vytváral, a skúšal s ňou všelijaké blboviny. Pár krát ju zničil, a zase opravil, a pri oprave vždy niečo vylepšil. Vtedy ta bábka vyzerala ale úplne inak než v tých dnešných časoch keď už je dospelý. Táto bola celá amatérska, obyčajná, a dokonca aj bez zbraní. Mala čierny plášť, kapucňu a spodok tela sa strácal v dlhom plášti, takže bábka trošku pripomínala "mátohu". Ale bola to jeho prvá bábka, a bol na ňu extra hrdý. Ale späť k tímu... v jeden dosť horúci deň sa Zen vybral na cvičisko, ktoré vlastne bola skôr púšť. Už z diaľky spozoroval dve známe tváre z akadémie, ktorým mávol, a pristavil sa k nim. Chvíľu debatovali, až sa pred nimi rozvíril piesok, a už pred nimi stál ich budúci sensei. Hlavu mal skrytú pod maskou, ako aj mnoho iných Jouninov, takže to nebolo nejaké veľké prekvapenie. Tak isto nebolo veľkým prekvapením, že bol vážny... možno až moc. Tiež prísny, ale aspoň to nebolo žiadne flákanie, len tvrdé tréningy... Už ako tím Geninov spolu zvládli mnoho misií menších rankov, a tak isto aj mnoho tréningov. Okrem toho sa Zen ešte učil narábať lepšie so svojou bábkou, a tak isto ju časom stále zlepšoval, a skôr ju už vylepšoval aj do toho boja a nie iba stále "na hranie". Nato už bol dokonca aj dosť starý, takže bol čas vziať to trošku vážnejšie. Jeho vylepšenie v tých časoch vyzeralo asi tak, že mala bábka už prirobené k rukám aj čepele, a tiež mala aj niekoľko ďalších malých vylepšení. Práve s touto výbavou sa mohol chystať na ďalší veľký krok v živote...

Spoznal Kazekage, po dlhom bádaní spolu dokonca aj zistili, že sú súrodenci, čo bol jeden obrovský šok, a Zen začal žiť trošku inak. Doposiaľ bol viac sám, ale teraz stále otravoval svoju ségru! A keďže bol starší, tak mal právo jej aj robiť trošku zle, keď chcel. Začal to byť zábavný život, hlavne keď našiel aspoň niekoho, s kým sa mohol kľudne rozprávať a ničoho sa ani neobávať, či dokonca sa aj mohol spoľahnúť na podporu. A to bolo obojstranné! Pravda, tých 5 rokov bolo fakt skvelých, bohužiaľ bol ale mier opäť narušený, a teraz to vypuklo tak, ako ešte nikdy. Všetky "dobré" dediny boli zničené, pozostalí sa už iba skrývajú v tuneloch, a tí "zlí" majú úspešnú a veľkú, vládnucu dedinu. Stalo sa to akoby behom okamžiku, kedy prišiel tento čas. Zen zostal samozrejme po boku svojej sestry, čiže v Sune. Nenechal sa odviesť preč, ani sa poraziť. Práve naopak, dostal práve ešte väčšiu chuť pomsty všetkým, čo tento chaos vo svete spôsobili!