Akasuna no Zen [JOUNIN]

pro **Akasuna no Zen** Sun 28 Apr - 22:20

• Meno: Akasuna no Zen
• Vek: 26
• Narodenie: 23.9.
• Hodnos: Jounin
• Podstata: Fuuton, Suiton
• Krvná skupina: AB
• Dedina: Sunagakure no Sato
• Fóbie: Slabšia arachnofóbia
• Pohlavie: Muž
• Váha: cca 60 kg
• Výška: cca 180 cm
• Klan: Akasuna
• Kekkei Genkai: ~
• Sen, cieľ: Jediným jeho cieľom je aspoň sa vyrovnať v umení lútkarstva svojej ségre Pilikke!

~Charakteristika~
• Vonkajšia: Zen je celkom vysokej, a vskutku vytrénovanej postavy. Má čierne, dlhšie vlasy, ktoré mu siahajú takmer po ramená, a v nich svieti pár namodro zafarbených prameňov vlasov, ktoré sú farbou zladené s jeho rovnako kryštálovo-modrými, často krát aj v tme žiarivými očami. Možno je to len dar, ale občas má tieto svoje oči až tak stiahnuté, že pripomína mačku. Býva to ale iba občas, a nieje to žiadna porucha. Teda, aspoň sa žiadna porucha nezistila! Rovnako ako aj u sestry, aj u neho oèi pôsobia chladne, a to aj napriek úsmevu, ktorý má skoro vždy v tvári. Pokožku má trošku bledšiu, ale zas nie tak veľmi bielu, že by pripomínal stenu. Taký slabší priemer. Na ramene má Anbu tetovanie, a cez ľavé oko mu prechádza slabšie viditeľná jazva. Ako doplnok má ešte dva piercingy na ústach, respektíve vlastne štyri, a tiež piercingy v ušiach. A samozrejme jeho posledný bonus, ktorý si dal spraviť... tunely v ušiach. Občas ešte nosieva nejaké náhrdelníky, náramky či prstene, ale nieje to jeho stáli doplnok. Zato modrá vesta s čiernou súpravou oblečenia ale hej, keďže v tom chodí skoro stále. Pod touto bundou a vestou má ešte siekované tričko, keďže v nejakom inom by sa v tom teple roztopil. Okolo pásu má uviazanú hnedú šatku, a na nohách má obuté trošku neobvyklé topánky, pripomínajúce trošku čižmy. Ešte na rukách nosieva bezprstové rukavice, a pod nimi má na rukách ešte obväzy... sám síce nikdy nenašiel dôvod, ale po jednom zranení rúk si ich proste ponechal, a má ich už stále...

• Vnútorná: Zen je rodený optimista, ktorý vo všetkom hľadá to najlepšie, a môže to by aj smrť, je schopný nájsť v tom aj niečo dobré... aj napriek tomu, aké by to bolo neúctivé. Tak isto je to aj so srandou, spraví si ju z hocičoho. Je to jednoducho ten veselý a pokojný typ, ktorý si z ničoho nerobí ťažkú hlavu, a žije si proste tak ako sa mu zachce. Hovorí tomu "užíva si život". Preto by nikdy nechcel by ani Kazekage, keďže by musel iba trčať v kancelárii, riešiť papiere, a mať stále starosti a veľkú zodpovednosť za dedinu a všeličo možné. Nie, to by proste nevydržal. Rád jednoducho iba pobehuje po dedine alebo jej okolí, užíva si slobodu, a koná podľa svojho uváženia. Hoci, nie vždy to skončí dobre, veľakrát aj niečo vyvedie, ale to je proste on. Je tiež súťaživý, vidno to najmä na jeho cieli prekonať sestru. A keď už sme pritom... rád jej robí nejaké žartíky, nejaké srandovné pasce alebo si z nej aj robí srandu. Proste, tak ako to býva medzi súrodencami. No samozrejme by pre ňu aj hocičo spravil, keby bolo treba, ale pravdaže to ako brat, a ešte aj starší, nedáva veľmi najavo. K povahe mu nechýba ani veľká tvrdohlavosť, ktorú neprebije ani nejaký Boh. Čo si zmyslí, to jednoducho spraví, a nikto mu v tom zrejme nezabráni, iba on sám. Preto ak sa aj niekde tvrdohlavosťou prediera, je drzý a chvíľami siaha až k protivnosti, no na svojich blízkych taký nieje. K nim sa už správa tak, ako to jeho vlastné správanie vlastne povoľuje...

~Obľúbené, neobľúbené~

• Obľúbené: Zen miluje chladno, možno je to trochu paradox, pretože býva práve v Sune, kde toho chladu teda veľa nieje. A zároveň je to aj dôvod, prečo ten chlad má aj tak rád. Rovnako má rád aj to, keď je búrka. Môže iba vysedáva doma, ležať a počúvať búrku za oknami a stenami. K búrke sa radí aj dážď, ktorého tak isto často nieje, ale keď áno, tak si užíva zase ten zvuk kvapiek rozbíjajúcich sa o okná, alebo aj to vlhko, ktoré po daždi ostane. Jednoducho je to všetko taký čas na leňošenie, a nič nerobenie. K veciam, ktoré zbožňuje ohľadom jedla... prvú priečku má jednoznačne Dango, ktorého asi nikdy nebude ma dosť. Inak v jedle už nemá žiadneho obľúbenca, Dango mu celkom vystačí aj na prežitie. Nuž, má rád aj to, keď je niekto vtipný, alebo lepšie povedané, keď jeho niekto zabáva, a on zároveň môže aj čerpať nejaké nápady a kúsky. Okrem vtípkov a vecí ohľadom toho, má rád ešte čas, kedy je len zavretý doma, a čas trávi s každým v rodinke...
• Neobľúbené: Prvá vec, ktorú neznáša, je moment svietenia mu do očí a tváre. Môže to by slnko alebo iba baterka, jednoducho to neznáša, a takým svetlám sa priam až vyhýba. Občas mu ale svieti do očí aj jeho vlastný piercing, čo je ďalším dôvodom, prečo vyhľadáva skôr chládok a tieň než sa vystavovať priamo tomu slnku. Ďalšia vec, ktorú nemá rád je to, keď urobí nejaký fígeľ, a nevyjde mu. Je to proste trápna situácia, a tie zrovna nemusí. Ešte nemá rád, keď sa mu zverí niečo veľmi dôležité. Keďže je taký aký je, tak má potom sám obavy, že to nezvládne, a iba sklame. Preto sa aj starostiam snaží vyhýbať, aby sa niečo také nestalo...

• Výbava: Zen so sebou nenosí nejakú extra výbavu, má jednu katanu, ktorú používa iba niekedy, a základnú ninja výbavu, čiže nejaké tie shurikeny, kunaie, výbušné lístky, drôtiky, bombičky a podobné. Avšak má asi 5 jedovatých plynových bômb, a aj jeho čepeľ katany, a vlastne všetky jeho zbrane sú od jedu. Ale žiadny nebezpečný, iba taký, ktorý protivníka trošku oslabí, pri veľkom množstve paralyzuje. Okrem zbraní so sebou nosí aj niekoľko zvitkov, v ktorých má svoje dve lútky. Niesu to síce žiadne špecialitky, niesu spravené zo živých osôb, keďže túto schopnosť ani sám nemá, a neovládajú ani žiadne elementárne techniky. Sú to proste obyčajné lútky, s klasickými vymoženosťami, hoc možno trošku predsa len odlišné od tých úplne obyčajných. (Spíšem xD)

__________________________________________________________________________

• Body:
- Ninjutsu: 5
- Taijutsu: 5
- Genjutsu: 2
- Inteligencia: 4
- Ručné pečate: 2
- Sila: 4
- Rýchlosť: 4
- Chakra: 4
~ Celkom: 30

• Techniky:
Fuuton: Kaze no Yaiba (A)
Fuuton: Kazekiri no Jutsu (B)
Fuuton: Atsugai (B)
Fuuton: Daitoppa (C)
Fuuton: Reppusho (C)

+ nejaké techniky možno budú mať lútky xD
Soen: Hitomi Goku (A)
Kugutsu no Jutsu (C)
Chakura no Ito (-)

Shunshin no Jutsu (D)
Soshuriken no Jutsu (D)
E ranky

__________________________________________________________________________

• Životopis:
Bol pekný, trochu veterný deň. Pre mnohých obyčajný, ale pre jednu dvojicu to bol zase výnimočný deň. Takto poobede sa Akasuna no Toshiya nachádzal v nemocnici, spolu so svojou polovičkou Arisu, ktorá práve ležala na stole. Okolo nich oboch stálo pár sestričiek a pravdaže doktor. Šlo totiž o okamžik, kedy sa malý Zen mal dostať na svet po deviatich mesiacoch čakania na túto chvíľu. Obaja rodičia mali veľkú radosť, ich prvé dieťa... no, ktorý pár by nemal radosť? Malá rodinka si užívala pohody ale iba niekoľko dní, pretože čoskoro k ich šťastiu prišiel aj problém. Obaja boli totižto v Anbu jednotkách, čiže boli v službe každý deň. Tým pádom bolo dosť ťažké stara sa o dieťa, ak museli ísť denne do služby. Dlho rozmýšľali, čo spravia. Nakoniec sa ale rozhodli k vážnej veci... Keďže v tých časoch boli ešte obaja mladí, a takú povinnosť si ani neboli schopní vziať na starosť, hoci veľmi chceli, rozhodli sa, že Zena prenechajú iným rodičom, ktorý na neho budú ma viac času. Inak povedané, vzdali sa ho... Malý Zen teda poputoval do detského domova, kde však nestrávil ani veľmi dlhý čas, a čoskoro sa našiel aj mladý pár, ktorý si ho adoptoval. Zen sa teda dostal do rodiny, ktorá už toho času mala na dieťa viac, a mohol sa opäť iba tešiť na zážitky s novými rodičmi, ktorých však veľmi dlhú dobu považoval za svojich vlastných...

Už po prvých rokoch, kedy Zen dokázal už aj chodiť, rozprávať a podobne, sa začal zaujímať o lútky. Zhodou okolností, bol to asi iba osud, ale jeho adoptívny otec bol tak isto dobrý v tomto odvetví, a aj sám nejaké lútky vlastnil a skladoval doma. Pochopiteľne sa ho na všetko okolo toho Zen vypytoval, a otec mu aj s úsmevom v tvári všetko rozprával a vysvetľoval. Nikto sa nemohol ani čudova, že dostal čoskoro chuť aj tie lútky ovládať pomocou tých zaujímavých chakrových nití, ktoré mu otec predviedol. A tak sa to teda spolu s ním aj začal učiť. Trvalo to dlho, predsa len sa to neučil každý deň a celý deň, vždy len nejakú hodinku a občas. Inak sa hrával s lútkami aj bez použitia chakrových nití.
V čase, kedy sa to aj naučil, už chodieval na akadémiu. Byť shinobi mu bolo predurčené, presnejšie, byť lútkar. A tak trochu si to predurčil aj sám, keďže túto záležitosť v detstve miloval, a chcel sa zdokonaľovať. V časoch na akadémii už ale dokázal slabšie ovládať lútky pomocou chakrových nití, a už na toto bol hrdý nielen on, ale aj jeho rodičia. Okrem tohto koníčka, lútok, sa aj vzorne venoval učeniu, keďže chcel byť jednoducho ten najlepší. Na akadémii sa mu teda darilo, a nielen to, bol vlastne jeden z najlepších žiakov. Takže túto prvú časť svojho života zvládol na jednotku, a so šťastným pocitom mohol spraviť ďalší krok... hodnosť Genin, tím a nový sensei...

Zen v akadémii nebol s nikým nejaký extra veľký priateľ, ale nebol ani ten "neobľúbený". Skôr bol na takej neutrálnej strane, a preto mu aj bolo jedno, s kým sa dostane do tímu. O to viac ho zaujímalo, čo dostane za senseia. Ale ani tomu nedával až takú pozornosť, veľkú časť z nej totiž už mal na svojej vlastnej lútke, ktorú s malou pomocou otca vytváral, a skúšal s ňou všelijaké blboviny. Pár krát ju zničil, a zase opravil, a pri oprave vždy niečo vylepšil. Vtedy ta lútka vyzerala ale úplne inak než v tých dnešných časoch keď už je dospelý. Táto bola celá amatérska, obyčajná, a dokonca aj bez zbraní. Mala čierny plášť, kapucňu a spodok tela sa strácal v dlhom plášti, takže lútka trošku pripomínala "mátohu". Ale bola to jeho prvá lútka, a bol na ňu extra hrdý. Ale späť k tímu... v jeden dosť horúci deň sa Zen vybral na cvičisko, ktoré vlastne bola skôr púšť. Už z diaľky spozoroval dve známe tváre z akadémie, ktorým mávol, a pristavil sa k nim. Chvíľu debatovali, až sa pred nimi rozvíril piesok, a už pred nimi stál ich budúci sensei. Hlavu mal skrytú pod maskou, ako aj mnoho iných Jouninov, takže to nebolo nejaké veľké prekvapenie. Tak isto nebolo veľkým prekvapením, že bol vážny... možno až moc. Tiež prísny, ale aspoň to nebolo žiadne flákanie, len tvrdé tréningy... Už ako tím Geninov spolu zvládli mnoho misií menších rankov, a tak isto aj mnoho tréningov. Okrem toho sa Zen ešte učil narábať lepšie so svojou lútkou, a tak isto ju časom stále zlepšoval, a skôr ju už vylepšoval aj do toho boja a nie iba stále "na hranie". Nato už bol dokonca aj dosť starý, takže bol čas vziať to trošku vážnejšie. Jeho vylepšenie v tých časoch vyzeralo asi tak, že mala lútka už prirobené k rukám aj čepele, a tiež mala aj niekoľko ďalších malých vylepšení. Práve s touto výbavou sa mohol chystať na ďalší veľký krok v živote...

Obdobie Chuuninstva... V časoch, kedy bol tím už hodnosťami na Chuuninoch, sa Zen o umenie lútiek zaujímal stále viac. Dokonca už jeho vlastná lútka vyzerala trochu lepšie, nepripomínala amatérsku lútku, a nebola už ani najslabšia. Mala ale pravdaže nejaké nedostatky a chyby, ale už zďaleka nie také ako na začiatku. V tomto období navyše Zen našiel aj niečo ďalšie, o čo sa začal zaujímať. Tou vecou bol vstup do Anbu jednotiek. Nebol to síce chalan, ktorý by bol nejaký vážny, chcel sa skrývať pred ostatnými... ale Anbu ho aj tak zaujali, nehľadiac ani na to, že by podľa správnosti mal skrývať svoje city aj identitu. To vlastne ani nehodlal robiť. Takže celý čas, keď bol Chuunin, udával svoju pozornosť Anbu, lútkam a trénovaní. Nič viac už vlastne ani nepotreboval, a to jeho čas vyplňovalo dostatočne.
Prišiel čoskoro už aj okamih, na ktorý tak veľmi čakal. S tímom dokončil už jednu z ďalších a mnohých misii, a sám si u Kazekage/ho požiadal o vstup k Anbu. Kazekage ani nevidel/a problém, a preto mu túto požiadavku splnil/a. Túto hodnosť si však príliš dlho neužíval...

Toto ďalšie obdobie bolo také zlomové. Zen si už definitévne dokončil svoju lútku, ktorá bola ešte na vyššej úrovni než naposledy. Tak isto sa naučil ešte jednu novú techniku z tohto umenia, a zameral sa už aj na niečo iné. Tou vecou bol Fuuton, ktorého techník sa síce nenaučil extra moc, ale aspoň toľko, aby mu vystačili aj na nejaký boj. Viac toho nepotreboval, mal ešte svoju lútku, a to bolo tak akurát...
Ako Anbu bol raz vyslaný na jednu misiu aj s jednotkou. Šlo o dosť vážnu vec, a obzvlášť pre neho. Bol Anbu už nejakú dlhú dobu, ale nikdy nepomyslel nato, že bude zachraňovať svojich rodičov. Totiž, boli práve mimo dedinu, a tesne pred ňou sa nepriateľovi podarilo uniesť ich. Anbu jednotka teda následovala stopy, až sa ocitli pred nejakým starým domom. Pred ním stáli obaja rodičia, živí a zdraví, avšak spútaní. Zen ako jediný sa ihneď rozbehol, čo bola jasná chyba. Ale jeho ovládli emócie, chcel rodičom okamžite pomôcť, a ani nerozmýšľal nad tým, že to môže byť vlastne pasca. Akonáhle bol už iba dva či tri kroky od nich, piesok za chrbátmi rodičov sa dvihol, a ich oboch preťali studené čepele dvoch mečov. Zenovi sa akoby všetko zastavilo, keď mu na tvár dopadli kvapky krvi, a ostal nehybne stáť. To už ale jeho jednotka ihneď priskakovala k nemu, aby zaútočila a zároveň ho aj ubránila, keďže zjavne nebol schopný ničoho. Kým sa on celkovo spamätal, nepriatelia už boli prehodený cez ramená Anbu, ktorý sa na Zena dívali. On bol narozdiel od nich iný, mal stále city, zatiaľ čo oni sa dali nazývať už iba nástrojmi na zabíjanie. Nestihol na nich ani pozrieť, a už sa rozišli preč, nechajúc ho tam samého, iba nad krvavými škvrnami, keďže vzali aj telá jeho rodičov. Bol by tam stál asi celú večnosť, ale celé ho to až tak vzalo, že začal po nejakej chvíli padať k zemi. Už bez vedomia ale dopadol na chrbát svojho bývalého senseia, ktorý ho hneď vzal preč. Dozvedel sa čo sa stalo, a preto sa ihneď vybral za Zenom. Zdá sa, že v ten pravý čas...

Po prebudení sa nachádzal doma, v prázdnom dome. Bol si plne vedomí, čo sa stalo, a nedokázal tomu uveriť. Stratil ich, oboch... Dlhú dobu sa z toho spamätával, dokonca aj pre to opustil zase jednotky Anbu, keďže do tejto služby ani nedokázal už poriadne chodiť. Nie po tom, čo sa stalo... Konal sa pohreb, no jeho priebeh Zen fakt neočakával. Prišla tam totiž žena, ktorá mala na starosti detský domov. Zrejme si myslela, že Zen pravdu už pozná... ale bolo to naopak. Nakoniec sa to dozvedel od nej, že toto neboli vôbec jeho praví rodičia. Ďalšia šokujúca vec! Ďalšia vec, ktorej nemohol uveriť. Opatrne sa aj spýtal nato, kto vlastne jeho rodičia sú. Žena mu však odvetila iba jedno jediné... meno Kazekage, Akasuna no Pilikky. Hneď po pohrebe sa teda vydal za ňou, aby sa teda spýtal. Bral to tak, že ako Kazekage o tom niečo bude vedieť. Ale ani vo sne by ho nenapadlo, že ona bude jeho sestra. Po pohrebe si Zen ešte vybavil, aby ostal už iba Jouninom. Posledné, čo už iba bolo treba zistiť bolo to, čo je vlastne zač... (End... Pokračovanie v hre xD)

Akasuna no Zen [JOUNIN] ReiRei_Sunsett_zps5348780a

pro **Kiyoko Hokori** Mon 29 Apr - 15:06

POVOLENO

Akasuna no Zen [JOUNIN]

Akasuna no Zen [JOUNIN]

Re: Akasuna no Zen [JOUNIN]