Lesy kolem Listové

pro **Akasuna no PiliKKa** Sun 26 May - 16:46

First topic message reminder :

Lesy kolem Listové - Stránka 2 Images?q=tbn:ANd9GcRXsGE5Ikshxr5bsQlhMeX68OsOXe7XQ5lU7wHE6kDM-HjfFvk7

Ne nadarmo je název vesnice Ukrytá v listí.. kolem celé Konohy, nebo alespoň toho, co z ní zbylo, jsou husté lesy a louky, kde se dá ukrýt, odpočinout i najíst. Lesy Listovou a její obyvatele chrání..

pro Kiwi Namikaze Fri 31 May - 21:47

Po tom, ako som ju prehodila, som len sama dopadla na zem, pri ćom som bola kvázi na štyroch. Neustále som vrčala a hádzala som po žene pohľady plné nenávisti, odporu a úmyslu zabíjať. Na ruke, ako aj na tvári a vlastne na celom tele, sa mi z pokožky začali vydúvať menšie chakrové bublinky červenej farby. Keď tá žena dopadla na zem, bola som už celá zabalená v tomto podivnom chakrovom plášti. Som to vážne ja? Prebehlo mi hlavou. Videla som tú ženu.. cítila som chuť.. zabíjať, nehoráznu krvilačnosť ktorú som nikdy pred tým nepoznala no.. pohla som sa. Pomaly som po štyroch išla do predu.. ako keby som si vychutnávala tento lov. Zároveň sa mi ale zdalo, ako keby som bola od tohto miesta vzdialená na kilometre ďaleko.. ako keby som sa ani sama neovládala. Prečo ju chcem vlastne.. zabiť?
Zavetrila som vo vzduchu a s jazykom som si prešla po perách. Vycerila som zuby a moje črty tváre trocha zdivočeli. Mala som ich také ostrejšie. Po tvári sa mi roztiahol krvilačný úsmev a ja som znova potichu zavrčala. V momente keď sa však z podivne jchakry vytvoril prvý chvost.. vyštartovala som. Moja rýchlosť bola ešte väčšia než pred chvíľou a mojím cieľom bola len tá jedna osoba. Ďalším útokom som jej chcela nechtami.. ako aj chakrovými drápami roztrhať pokošku na hrudi a bruchu.. jedným jediným zahnaním. Nemalo to však byť smrteľné zranenie.

pro **Hideo Hatake** Sat 1 Jun - 8:31

Vedel som čo sa deje, cítil som tú mocnú čakru vediac komu patrí. Zdesene som premýšľal jako to ja dokážem zastaviť, dúfajúc že nevypustí na svet príliš veľa chvostov. „Musím to ukončiť..“ Prešlo mi hlavou v okamiho keď Nukeninova katana prešla cez Hideove telo jako nož cez maslo a prepichla ho napoly. Vidiac to Kiwi, pomyslí si že som mŕtvy. Bol koniec? Nie. Známy ako Kopírovací Hideo som

vždy bojoval len za pomoci klonov, vo chvíli ako ma prebil, klon sa zmenil na blesk a prešiel celým telom Nukenina, čo ho muselo paralizovať ešte viac ako sa pokúsil on mňa. V momente som sa objavil za ním, cítil som horkú krv a ostrú bolesť v oblasti hrudníka kde prešlo moje Raikiri ramenom len aby som naštartoval opäť nervový systém a nechal paralýzu ustúpiť a sám som vrazil Raikiri do jeho chrbta, prerazil mu hruď a odvetil. „Ešte niečo?“ Spýtal som sa, Kyuubi besnel a bol som jediný kto ho v túto chvíľu vedel aspoň nejako zastaviť. Musel som jednať, neberúc ohľad na seba som sa v stromoch dokázal prepichnúť vlastnou technikou aby som to ukončil rýchlo. Raikiri prechádzalo jeho hruďou v mieste srdca, ak bol pravý, toto nemohol prežiť.

pro **Nukenin** Sat 1 Jun - 10:44

Sledovala to monstrum, ale ne ze strachu, ale s obdivem! Krátce se ušklíbla, evidentně to ta holčina neuměla ještě ovládat dostatečně, byla poháněná jen hněvem a to jí dávalo výhodu. Bylo jí jedno, že jí zabije, doufala, že její parťák původní úkol splnil dokonale. Pokud vyčerpá jinchuurikiho budou mít o starost méně a vůdce bude potěšen!
Mezitím, co se Kiwi formulovala kůže a vše naokolo, právě v té chvíli použila nukeninka svou techniku. Pára kolem zrcadel zmizela, načerpala z ní částečky vody, ty prudce zchladila a na Kiwi se v tu ránu řítili dva ledový vlci. Nebyli tak silní, měli jí jen zpomalit, v tu chvíli poskládala další pečetě a Kiwi chytila ledového klona. Nukeninka teď splynula s párou, která zůstala v místě jejího společníka.

Co se týkalo druhého nukenina, ten tenhle útok nemohl přežít. Bylo mu jasné, že nemá šanci, ne, když mu Raikirim probil srdce, ale ještě v té chvíli něco stačil udělat. Něco, k čemu byl předurčen celý tenhle boj. On celou dobu čekal, až se ukáže ten pravý Hideo, ačkoliv teď pravda, ho nachytal! Těsně než mu Riakiri prošlo srdcem stiskl pravou ruku v pečeť, levou chytil prudce Hideovo zápěstí a vtiskl mu tam menší značku, pečeť. Pro Hidea to nemuselo nic znamenat, ani to nepocítil, ani nebyla vidět, dokud nebyla aktivovaná a on určitě měl větší starosti. Nukeninovo tělo potom padlo mrtvé k zemi, ale s křivým úsměvem na rtech.

pro Kiwi Namikaze Sat 1 Jun - 11:08

Moja rana prešla cez toho ľadového klona a ten sa len rozpadol na kúsočky ľadu. V momente sa na mňa tiež rútili dva ľadový vlci. Jeden ma vlastne aj trafil. Pocítila som ho na chrbte a ako sa mi jeho zuby ovinuly okolo krku. Bol však z ľadu a práve bijuu plášť bol natoľko horúci, že by ho to malo začať roztápať. Schytila som vlka oboma rukami, zaborila som do neho prsty a doslova som ho roztrhla na dva kusy. Ako útočil aj druhý, tento krát už nemal výhodu prekvapenia. Ako po mne skočil, bol pomalý.. aspoň teda na mňa. Vyhla som sa do strany a jedným zahnaním ruky som ho roztrieštila na malé kúsky. V momente som však vyštartovala po ďalších živých bitostiach, ktoré som mala pred sebou. Mohla som pôsobiť dosť desivo, hlavne keď už za mnou povievali dva chakrové chvosty a ja som očividne nad sebou stratila hocijaký náznak kontroly. Moja pozornosť sa upriamila práve na Hidea, ktorý teraz poslal jedného z tých nunkeninov mŕtveho k zemi. Útočila som znova priamo a frontálne, teda nerobila som žiadne obkľuky či odrby. Kúsok pred ním som vyskočila do vzduchu a napriahla som sa s úmyslom, zaraziť ho jedným silným úderom do zeme.

pro **Hideo Hatake** Sat 1 Jun - 11:22

Všetci niečo sledovali, len ja som nemal tú možnosť vidieť všetko tak skvele. Moju pozornosť totiž po namáhavom boji zaujala divná pečať na predlaktí, tá ale nemohla už nič spôsobiť. Zabil som tvorcu. Pravú ruku, v ktorej doteraz svietilo Raikiri som vytiahol z mŕtveho Nukenina, trochu odstúpil a chytil si rameno ktoré krvácalo. „Kiw..“ Ani som nestihol dopovedať, pocítil som prudký náraz rýchlo sa pohybujúcej čakry, strhol som zdesený pohľad na pravú stranu a zazrel ju.. Ju, 2 chvosty a oči, v nich som ale videl Kyuubiho. Prvé moje stretnutie s ním, s najväčším démonom všetkých čias. Prudko mi zabilo srdce keď som v poslednej chvíli urobil salto dozadu, moja rýchlosť

prekonávala očakávania, napriek tomu som dostal slabší zásach a moja čelenka odpadla z hlavy, odkotúľajúc sa preč. Odhalila moje pravé oko, so Sharinganom ktorý som teraz potreboval extrémne, ak som chcel prežiť. Vo vzduchu, pri prehode, a Kyuubiho odhodení som spojil dlane dokopy a v rýchosti ktorú by nestíhal ani Sharingan som poskladal presne v priebehu 1 sekundy, 44 pečatí presne, kedy posledná padla pri dopade na nohy, späť na zem. „Suiton: Suiryudan no Jutsu“ Ozvalo sa malým lesíkom a z neďalekého jazierka začala peniť voda, voda sa začala zdvíhať a transformovala sa do obrovského vodného draka, ktorý okamžite plnou silou vrazil v obrovskej rýchlosti zozadu do Kiwi, len za účelom ju odhodiť odo mňa, vytvoriť na jej tele nekryté miesto, aby som potom z pečaťovým papierikom od Kaori mohol Kyuubiho odvolať..

pro Kiwi Namikaze Sat 1 Jun - 11:38

Trafila som na prázdno, teda takmer na prázdno. Zaregistrovaa som letiacu čelenku ako aj Hidea, ktorý sa však z väčšej časti môjmu útoku vyhol. Následe som len započula meno techniky a inštinktívne som sa obzrela cez rameno. Tento krát som sa vyhla len vďaka mojim chvostom, teda konkrétne jednému s ktorým som sa odrazila od mojej danej polohy do strany a tak drak narazil do zeme. Samozrejme tam spravil menší kráter a mňa zasiahla voda, ktorá vyšplechla na všetky strany. Nebolo to vśak také zle, ako keby ma zasiahol samotný vodný drak. Vo vzduchu som znova zavetrila Hidea a plnú moju pozornosť som venovala len boju s ním. Rozbehla som sa na neho po druhý krát a on si mohol všimnúť, ako sa mi pomaly začína vytvárať tretí chakrový chvost. Oblečenie ktoré som mala na sebe miestami vzbĺklo a po pokožka mi pomaly ale isto začala popraskávať a tak ju začali lemovať žiarivo červené kvázi "žily". Dokonca aj oči mi trocha zbledli no na druhú stranu bielka nadobudli červenkastého odtieňu. Rýchlosť sa znova o niečo zvýšila a ja som na Hidea zaútočila sériou úderov rukami okolo ktorćh bola chakrová vrstva a tak pripomínali skôr nejaké tlapy s pazúrmi. Moje útoky tým pádom boli dlhšie a pri nejakom treťom som proste chakrovú ruku vyslala ďalej od môjho tela a tá mala za úlohu hidea schmatnúť za hocijakú časť tela a šmariť ho na zem.

pro **Hideo Hatake** Sat 1 Jun - 11:48

Neočakávane sa vyhla, čo možno bolo aj v pláne lebo mala jedinú možnosť kam uskočiť. Prišiel som na radu, dostal som sa priamo pred ňu pri dopade draka na zem keď voda ošpliechala ju a zatienila jej zorné pole. Chcel som pripnúť lístok, aby ju to ovládlo, ale nevyšlo to vďaka jej čakrovým rukám som bol nútený znova sa stiahnuť a len za pomoci Sharinganu sa vyhýbať jej rukám. Aj jedna rana mohla byť pre mňa smrteľná a posledná, len čo sa pokúsila ma schmatnúť, pocítila ako som sa v jej rukách zmenil na vodu, a následne sa zdvihla tá istá hmla ako na začiatku súboja. Teraz bola zver, teraz nemohla chápať a rozumieť technikám a to som využil. V hmle cez ktorú ma mohla cítiť som ale vytvoril obrovské množstvo klonov, čím som ju úplne zmiatol, narozdiel od nej moje skryté psy v podzemí monitorovali každý jej krok a ja som vedel presne kde je. Zrazu z ničoho som obrátil útoky a namiesto jej rúk začali ju napadať obrovské kusy kameňov, alebo vody, odvšadial lietali zbrane a ona nemohla presne určiť kde je originál. Potreboval som len sekundu, vyčkával som .. na chvíľu.

pro Kiwi Namikaze Sat 1 Jun - 12:08

Letelo na mňa moc útokov, príliš. Skôr než však stihli doletieť mi dorástol tretí chvost a moja pokožka začala pomaly odpadávať. Nadýchla som sa na plné pľúca a následne som znova zrevala. Tento krát to bolo sprevádzané ďalšou tlakovou vlnou, ktorá odo mňa odhodila väčšinu útokov, hlavne čo sa týkalo zbraní. Podo mnou sa vytvoril menší kráter a v momente som zbadala aj cestičku, ktorou sa dalo vyklúčkovať spod palby jeho útokov. Každopádne momentálne som bola natoľko rýchla, že jeho útoky ako aj tie hádzacie, proste nestíhali. Vyrazila som do hmly a podľa môjho cítenia "emócii", som vedela lokalizovať každého jedného klona ako aj pravého Kakashiho. Začal kvázi lov. Lovila som jedného klona po druhom. Neboli taký schopný ako originál a tak pravdepodobne nestíhali reagovať na moje útoky, ktoré sa nedali predvídať. Nechala som sa viesť čisto inštintami, ktoré viac menej ani len nepatrili mne. Veľkú časť pokožky som už mala preč a mne sa pomaly začal vytvárať štvrtý chvost. Zároveň som však bola úplne rozbesnená a tak som mala isté medzery v mojej obrane. Skôr som teda pod vplivom Kyubiiho hnevu, tak aj jeho arogancie, pochybovala, že by ma nejaký jeho útok dokázal zraniť.

pro **Hideo Hatake** Sat 1 Jun - 12:32

Pravého

Hidea naozaj zamerala, ale nevedela určiť či to je klon alebo originál čo mi dalo možnosť prežiť vlnu útoku kým ninkeni začnú reagovať. A to po chvíli prišlo, keď sa zastavila priamo predo mnou, nevediac že som originál, zem sa zatriasla a na malý okamih Kyuubi prestal reagovať. Prečo? Ako prvé zasiahla zem kde som mal Raiton čakrou položenú pascu an paralyzovanie, čo by ho nedokázalo zastaviť, avšak. Dokázal cítiť ľudské telá, nie psie, pretože len čo ju ten obrovský prúd blesku zasiahol, zo zeme vybehli psy a úplne sa obmotali okolo nej. Bolo to pre nich bolestivé, preto som reagoval hneď. Bol som prirýchly aj na Kyuubiho, dostal som sa mu pred hruď a zasiahol ho pečaťou priamo do hrude. Psy som odvolal a ja sám som v bolesti odskočil, cítiac ako mi pulzuje bolesť v ramene a čakra dosahuje dna. Len čo som to prilepil, padol som na zadok, držiac si pravé rameno som vydýchaval a dúfal že to zaberie. Ak sa Kiwi vráti.. uvidí mňa na pokraji zrútenia a bojisko úplne zničené jej útokmi.

pro Kiwi Namikaze Sat 1 Jun - 12:41

Dostal ma. Snažila som sa mätať a tých psov ktorý ma zadržiavali od seba odtrhnúť no skôr než som to stihla spraviť, sa mi na hrudi objavila pečať a nakoniec tý psy aj tak zmizli. Dopadla som na kolená a začala som revať, krićať a vrčať. Tento krát však od bolesti. Celá kyuubiho chakra sa zo mňa začala sťahovať a na mojom tele sa znova objavila koža aj keď, rozhodne nie nepoškodená. mala som ju popálenú a nevyzeralo to moc dobre. Nakoniec sa aj môj hlas začal podobať znova na mňa .. a ako posledná vec sa späť stiahli aj moje rubínovo-červené oči a ja som sa nekontrolovateľne rozkašľala. Videla som len veľmi matne.. vlastne som bola dosť blízko kolabsu. Matným pohľadom som ešte zazrela Hidea, ktorý bol dosť zničený.. až som sa nakoniec zvalila do trávi v bezvedomí.

pro **Hideo Hatake** Sat 1 Jun - 14:50

Chvíľu trvalo kým som pozbieral sily na nejaký prudký pohyb, ktorým som okamžite siahol po čelenke, nasadil si ju na pravé oko ktoré mi stále žralo čakry ako zmyslu zbavené, vyštveral sa na rovné nohy a podišiel k polomŕtvej Kiwi. Plán ísť vonku nebol práve najlepší nápad, k tomu zistenie že kontrolovať Kyuubiho je taká námaha. No čo.. Zdvihol som ju do náručia a z posledných síl som nás premiestnil v obláčiku dymu do Konohy.

~presun~

pro Sponsored content

Lesy kolem Listové

Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové

Re: Lesy kolem Listové