Oáza velbloudů

pro **Akasuna no PiliKKa** Sun 26 May - 15:14

Poušť je nehostinné, téměř vyprahlé, mrtvé místo. A přesto, existují i zde místa zelená a svěží. Oázy!
Oáza Velbloudů je jedním z nejkrásnějších míst, ovšem má i své technické využití, neboť právě voda z tohoto pramene zásobuju částečně Sunu.
Dá se zde skvěle odpočívat, vdechovat vůni svěží trávy, nebo jen tak pozorovat zvířata, zbíhající se k napajedlu. Ovšem pokud vám zrovna vodu nekradou nukenini...

pro **Akasuna no Zen** Sun 23 Jun - 9:43

Neviem, čoho bolo vo mne teraz viac. Či zlosti alebo zúfalosti, keď som si uvedomil, kde to vlastne som a čo ma ešte čaká. Bol som v bludisku, dalo by sa povedať, že stratiť som sa vedel niekedy aj na rovnej ulici, nie ešte v bludisku, takže moc šťastný som teda nebol. Oprel som sa o stenu, a začal som iba pozerať na niekoľko možností, ktorými som sa mohol vybrať. Jak zlý sen toto. Povedal som si, načo som sa prestal opierať a zase som sa vystrel. V tú chvíľu sa predo mnou objavila nejaká divná postava. Hneď som spozornel, kunai som si pridržal viac do bojového postavenia a začal som na postavu hľadieť. Tá mi ale iba ukazovala, kam ísť. Ak teda neklamala. Lenže tam, kam mi ukazovala, bola len slepá ulička. No čo, krik mi nedovolil vyberať si dlho, preto som nakoniec zvolil to, čo mi postava ukazovala. Opatrne som začal kráčať tým smerom, teraz mi oči behali všade kde to šlo, očakával som tu dokonca aj nejaké pasce, takže... ak toto prežijem bez zranenia, tak... tak neviem čo.

pro **Nukenin** Sun 23 Jun - 16:00

Poradila mu snáď dobre, keď 5 minút sa nič nedialo, kým si nevšimol divnej tehly, ktorá vytŕčala zo steny? Stačilo sa jej len dotknúť a po aktivácii, sa otvorila tajná stena za ním, ktorá viedla ďalej do tmy. Každým krokom sa krik zhusťoval a zhusťoval, ale tentoraz sa tam pridával aj krutý smiech, akoby.. sa mu páčilo že dotyčný kričí. Duch sa objavoval znova a znova, ukazoval mu cestu, rôzne pasce ktorými sa ľahko vyhol, až ho zaviedol pred obrovské, dvojkrídlové dvere z dreva. A odtiaľ, bol počuť ten zvuk.

pro **Akasuna no Zen** Sun 23 Jun - 16:50

Pasca to síce nebola, no ani tu na prvý pohľad nebolo nič k úžitku. Len miestnosť, nič iné, steny, tehly, kamene a neviem čo ešte by sa tu našlo. Kukal som tu po stenách pár minúť, vraviac si, že už ma dokonca aj duch oje-kabátil! A to teda nebolo bohviečo! Keď som sa však už otáčal, na stene jedna jediná tehla vytŕčala narozdiel od ostatných. No čo, len som sa jej dotkol, a od prekvapenia ma trošku trhlo, keď sa otvorila za mojim chrbtom stena, za ktorou viedla tmavá cesta niekam ďalej. Vybral som sa teda touto možnosťou, avšak začínal ma desiť ten krik, ktorý každým mojim krokom bol čoraz hlasnejší a... bližší... a k tomu aj nejaký smiech... Ten duch sa dokonca opovážil objaviť sa znova, no, vlastne ma neoklamal, takže som bol za jeho zjavovania celkom ešte rád... len som ho trošku nechápal... Kroky zastali, keď sa predo mnou nachádzali dvojkrídlové dvere z dreva. Práve odtiaľ, spoza nich, bol počuť ten krik. Kunai som si vytiahol aj do druhej ruky, pre každý prípad, a nadýchol som sa. Pristúpil som bližšie k dverám, načo som ich prudko otvoril a vtrhol som do miestnosti, ktorá bola za nimi. Ak to teda bola miestnosť...

pro **Nukenin** Sun 23 Jun - 18:33

Dvere sa ale neotvorili, okamžite ako sa zaprel asi do 10 metrových dverí, ani o kúsok sa nepohli a on pocítil ohromnú stratu čakry. V okamihu ako sa ich dotkol ale vysunuli sa vodce spod zeme, a z vrchu ho začali odstreľovať otrávené šípky.. Tentoraz duch nevedel pomôcť, keďže cez neho to prešlo akoby tam ani nebol, Zen duchom nebol.

pro **Akasuna no Zen** Sun 23 Jun - 18:49

Čo sa udialo bolo fakt niečo, čo by som ani nečakal. Nielen že sa dvere neotvorili, ešte mi aj z chakry poriadne ubudlo, až mi na moment prišlo akoby blbo. Rozhodne by som sa najradšej hneď oprel o stenu, lenže to sa na mňa spustili pasce. Spod zeme bodce, z vrchu šípky. Jediné čo som stihol bolo len skočiť dozadu, pričom som ešte aj padol na zadok. Nuž, keby sa pokúšam vstať, nestihol by som sa vyhnúť všetkému. Preto som sa začal plaziť dozadu, čiže cúvať, len aby som sa z toho dostal. Ešte som aj pustil jeden kunai, no to som samozrejme neľutoval, veď tých mám dosť. Ak sa mi pošťastí, povolám bábku, ktorá mi tu pomôže. To, že to hodlám spraviť dokazoval iba zvitok, ktorý som vytiahol ale ešte nepoužil. No snáď to vyjde!

pro **Nukenin** Sun 23 Jun - 18:57

Dvere sa naopak, od toho ako sa očakávalo že sa zatvoria ešte viac, po krátkom čase kedy strávil Zen premýšľaním nad tým, ako sa dostať dovnútra, samy sa otvorili, a ocitol sa v obrovskej sieni, ktorá mala asi 10 dverí. Z každých dverí vychádzal ten rovnaký zvuk, ale na stole uprostred bol len jeden, jediný kľúč. Mohol skúsiť naozaj jedny, ale ak sa pomýlil v poradí, ako ich zaradom 10 otvoriť, dvere explodovali aj so Zenom, nie aby ho zabili ale aspoň zranili, následne čoho hneď dorástli.

pro **Akasuna no Zen** Sun 23 Jun - 19:13

Dych mi zbesilo trval ešte nejakú tu chvíľu aj po tom, čo šípky prestali strieľať. No čo, bol som v šoku! Nakoniec som sa postavil, zvitok som si pre istotu ponechal v ruke, a opatrne som pristúpil k už otvoreným veľkým dverám. Vstúpil som do tej siene, načo môj pohľad nevyzeral o nič šťastnejšie. 10 dverí, jeden kľúč... nemohli tu byť jedny dvere a 10 rovnakých kľúčov na výber? Alebo rovno jedny dvere s jedným kľúčom?
Heh, fajn, to bude v pohode, heh, Akia zachránim a bude to všetko v pohode. Heh, dúfam že tu niekde bude, inak... Nervózne som si popukal krk, načo som si vzal ten kľúč. Už som ale ostražito hneď prešiel k prvým dverám, no akosi som ten kľúč do zámku nestrkal. Skôr som hľadal nejaký znak toho, či sa na mňa nespustí opäť nejaká pasca a tak podobne.

pro **Nukenin** Mon 24 Jun - 10:40

Strčil kľúčik a dvere aj s ním vybuchli. Nemohol presne určiť poradie, šanca bola úplne mizivá, ale čo si mohol všimnúť boli obrázky na dverách. Najprv bola malá baktéria, na dverách uprostred, a hneď vedľa bol nakreslený snáď robot? Ako prvé dvere mali divnú opicu, čo to znamenalo?

pro **Akasuna no Zen** Thu 27 Jun - 16:32

Dobre, toto mi nevyšlo... tie blbé dvere explodovali, a mne div od šoku nevyskočilo srdce z hrude. Zostal som na zemi, v takom polo-sede, obzerajúc si, čo mi ten výbuch spôsobil. Asi som mal sakra šťastie, keď mi len dooškieral pravú ruku, potrhal trochu veci a možno ešte nejaké menšie zranenia. Za to som fakt ďakoval! Pozrel som sa na akési obrázky na dverách, pričom som prižmúril oči.
Baktéria, robot... hentam bola opica... Mrmlajúc si to som sa postavil, založiac si ruky no tak, aby som sa nedotkol rán na ruke, ktoré trocha krvácali no najmä štípali. No tie obrázky mi fakt nič nevraveli, asi som bol moc tupý nato, aby som to nejako zistil, alebo to bolo naopak ťažké len tak zistiť. Inú možnosť som, aspoň zatiaľ, nevidel. A síce som to spraviť nemohol kvôli Akiovi, najradšej by som odtiaľto aj vypadol. A najlepšie aj s ním!

pro **Nukenin** Wed 17 Jul - 8:37

Znova sa objavila svetlá dáma, keď explodované dvere znova narástli akoby na nich neplatil zákon času. Platilo to aj pre dámu, ktorá sa ale teraz objavilo ako malé bábo, presne nato sa zmenilo na malé dievčatko, potom na dosť výraznú pubertiačku a nezakončilo to ženou akú ju videl v labyrinte ale ako staručká dáma, to bol ďalšia pomôcka ktorú od nej dostal. Teraz vzorce zasvietili a znova, baktéria, ryba, opica, človek, robot..

pro **Toshike Akisima** Thu 18 Jul - 8:21

Po delší době jsme konečně dorazili k Oáze velbloudů. Začal jsem se rozhlížet po klukově mamce, ale nikde jsem ji nespatřil. Otočil jsem se na chlapce: "Vypadá to, že tady není." Pak jsem si všiml nějakého člověka, ale nevypadalo to že by to byla žena. "Jdem dál?" zeptal jsem se chlapce.

pro **Nukenin** Thu 18 Jul - 8:46

Dorazili do oázy, ale ďalej sa pohnúť nemohli. Len čo sa zahľadeli smerom kde by sa mal nachádzať chrám, narazili na niečo neobvyklé. Holú púšť a po chráme ani stopy. A čo bolo ešte viac zaujímavejšie, oáza na ktorého pôdu vstúpili zmizla spolu s malou piesočnou búrkou a oni sa ocitli úplne stratený. Jediný zvuk ktorý započuli.. Boli ľahké šľapaje do piesku, keď v diaľke na druhej strane zahliadli osobu v plášti.

pro Daichi Akasuna Thu 18 Jul - 9:20

Když jsem s tím mužem došel až do té Oázy velbloudů, kde jsem to teda fakt vůbec neznal, protože jsem měl zákaz opouštět vesnici, nikdy jsem neviděl co je za ní, proto to tu pro mě bylo neznámé.
Najednou to ale vše zmizelo, najednou jsme byli jen v poušti. Ohlédl jsem se dozadu ale tam byla taky jenom poušť.
"Prosím řekni mi že to je normální...Není to genjutsu že ne?!" Docela dost jsem se toho bál. Hned jsem aktivoval Sharingan a škubnul hlavou za tím jediným zvukem co se tu ozýval. Viděl jsem nějakou osobu v plášti, rychle jsem vytáhl kunai a dal se do obrané pozice. Karasua jsem vytahovat zatím nehodlal. Jen se ve mě mísilo tolik strachu, že mi srdce bylo rychleji a já se cítil nějak moc těžce, špatně se mi dýchalo, ale bylo to i z nervozity.

pro **Toshike Akisima** Thu 18 Jul - 15:13

Překvapilo mě to co se stalo. Když se mě chlapec zeptal, sklopil sem oči a smutně řekl: "Vypadá to že bohužel je. Ale neboj, v genjutsu vynikám líp než v ninjutsu a taijutsu. Pokusím se to nějak přerušit, nebo alespoň toho kdo to dělá chvíli omámit." Pak jsem si všiml osoby kráčející v písku. "Ustup hochu. Ujistím se jestli to genjutsu nevypouští právě on. Katon: Hōsenka no Jutsu!" řekl jsem a začal po neznámém střílet oheň.

pro **Nukenin** Fri 19 Jul - 12:22

Ohnivá technika prešla cez osobu v plášti akoby tam ani nebola, a presne v tom momente j osoba zmizla. Zároveň sa ale objavila priamo za ich chrbtami, nepohla sa, proste stála hľadela do zeme, kde jej vďaka kapucni nemohli zazrieť do tváre. Genjutsu? Možno ale po použití formuly Kai, sa nič nestalo a Genjutsu sa buď neprerušilo alebo vôbec ani nebolo. „Kto ste..“ Ozval sa chrapľavý hlas spod plášťa, akoby nikdy nerozprával a až teraz po dlhých rokoch sa odvážil vysloviť nejaké slová. Zabúdajúc čo to znamená hovoriť.

pro **Akasuna no Zen** Fri 19 Jul - 12:44

Bože, ja som fakt idiot. Zašomrem si, keď mi konečne asi dopne, čo mám presne spraviť. No radšej ani neskúsim čapnúť si po hlave, to by ma zabolelo vzhľadom k škrabancom tak trochu viac, čiže som sa rovno postavil na nohy a pozrel som sa na jedny dvere, tie so značkou baktérie. Ak som pochopil správne, mali by byť prvé... Pristúpil som k nim, strčil do nich kľúč a čakal som, či som to nakoniec pochopil správne alebo ma to tu zas vyhodí do vzduchu, čo teda príjemné nieje ale vzdať sa taktiež nehodlám!

pro **Toshike Akisima** Fri 19 Jul - 15:01

Tajemná osoba se po mém útoku objevila za mými zády. Zkusil jsem použít Kai, ale nic se nestalo. Pak se nás zeptal kdo jsme. Nemohl jsem mu věřit. "Shinobi." odpověděl jsem mu na otázku. "Spíš mě zajímá kdo jsi ty a proč nás tu držíš." řekl jsem a zamračil se na něj. "My celkem dost spěcháme, tak prosim zruš to divné genjutsu a nech nás jít."

pro **Nukenin** Sun 21 Jul - 10:14

Zenovi sa predsa len podarilo nemožné, konečne objavil tajné dvere po boku miestnosti, ktoré sa otvorili keď konečne určil správane poradie. Biela dáma zmizla a on sa ocitol v obrovskom tuneli, pričom na konci ho čakala obrovská rozľahlá miestnosť. Tentoraz tam nebolo kopu dverí ale len jedny obrovské, pričom po bokoch mali dvere divné dve priehradky. Akoby sa doň dalo niečo podlhovasté vkladať. Mechanizmus ktorý otvorí posledné vráta.

Postava však nerušila Genjutsu, pretože Genjutsu to ani nebolo. Pod kapucňou sa ale divne pousmiala, pričom postava vyludila naozaj divný smiech, ktorý mohol konkurovať supovy krúžiacemu nad obeťou. Tichý hlas, strašne chrapľavý a tak starý ako samotný piesok na púšti, znova otvoril ústa a vypustil. „Prečo ste tu, Shinobi?“ Spýtal sa akoby to slovo ani nikdy nepočul, preto si myslel že to je jeho pravé meno.

pro **Akasuna no Zen** Sun 21 Jul - 12:09

Mal som za sebou tie blbé dvere, no ale prečo by ma nečakali ďalšie, že?! Zamieril som do tunela a skončil som v ďalšej miestnosti, ďalšie dvere a vedľa nich boli nejaké priehradky. Pristúpil som bližšie a rozhliadol som sa, v tvári som mal divný poker-face.
To si zo mňa niekto strieľa či... Začal som sa rozhliadať po miestnosti, takže tam chcelo niečo dosadiť aby sa otvorili. Fajn, heh, to zvládnem!

pro Daichi Akasuna Sun 21 Jul - 13:37

Zatím jsme nic neříkal, jen jsem se na tu osobu koukal. Netušil jsem co od ní mám čekat, proto jsem Sharingan nechal aktivovaný.
"Někoho hledám, je to akutní, proto nás prosím nechcte projít." Zamračil jsem se na toho muže v plášti. Já projdu ať už po dobrém nebo po zlém.

pro **Toshike Akisima** Sun 28 Jul - 8:54

Byl jsem trochu zděšen tím, že to genjutsu není. Zavřel jsem oči a v klidu vydechl,abych se uklidnil. "Nevím kdo jsi a co jsi na nás použil, ale jak řekl tady ten hoch, je to důležité a musíš nás nechat jít.". Pak jsem se chvíli odmlčel a doufal, že nám vyhoví.

pro Sponsored content

Oáza velbloudů

Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů

Re: Oáza velbloudů