Hideo Jigoku [ČLEN AKATSUKI]

pro Anonymní Wed 19 Sep - 17:29

Hideo Jigoku [ČLEN AKATSUKI] Scaled.php?server=338&filename=bassic

Meno a priezvisko: Hideo Jigoku
Prezívka: Katsu!
Vek: 19
Pohlavie: Muž(ské)
Klan: Teda, ak je problém kvôli KG, tak klan Kyoshi, po dohode s postavou ktorá klan vymyslela ^^
KG:
Kekei Genkai Hidea je Bakuton, element výbuchu. Hideo ho používa na jednej z najvyšších úrovní, a to vďaka technike Iwagakure Kinjutsu, ktoré dostal po vstupe do jednotky Bakuha Butai, pomocou ktorej mu implantovali 3 nové ústa. Dve do oboch rúk, a tretie na hruď, hneď pri srdci. Pomocou tejto techniky je Hideo schopný doslova pojedať íl, ktorého ma vždy slušnú zásobu, a pomocou miesenia čakry, a tvarovania, vytvárať ílové veci, ktoré dokáže nechať odpáliť.

Sensei: Tenshi Ochita

Vzhľad:
Jeho vzhľad je tak podobný, vzhľadu iného člena Akatsuki, teda skôr človeka, ktorý používal isté schopnosti ako Hideo. Nevie prečo sa na neho podobá, ale jedno je isté. Má dlhé, rovné blonďavé vlasy, o ktoré sa príkladne stará, a tak niekedy mu aj hovoria že je ako ženská, tak dlhé, že mu zakrývajú ľavé oko, na ktorom má istý prístroj, a to Eye Scope, vďaka ktorému dokáže využívať oko na dlhú vzdialenosť. No prv musí zatvoriť pravé oko. Je to dosť vysoký a chudý muž, ktorý obvykle zakrýva svoje dlane, na ktorých ma tiež ústa. Nosí dlhé oblečenie a po vstupe do Akatsuki ich plášť, ale má aj svoje vlastné, aby zakryl svoju identitu. Obvykle nosí nevýrazné farby, aby nebudil pozornosť, a ľahšie sa mu používala technika skrytia v zemi.

Personalita:
Jeho povaha je presne ako napovedá jeho Kekei Genkai. Je to výbušný človek, ktorý sa ťažko ukľudňuje, a stále len kecá a kecá. Ako baba na trhu. Už dosť že má 4 ústa, keby mohol, tak rozpráva všetkými. No len v situáciach, kedy sa necíti ohrozene, pretože počas boja toho veľa nenahovorí, aj keď to je asi tým, že by ho nikto nepočul, keďže bojuje skôr na dlhé a stredné vzdialenosti. Obvykle má na tvári nasadený neutrálny výraz, vie sa usmiať, ale to nerobí často, a tak si pomaly vypestoval averziu voči príliš usmievavým a sebavedomím ľuďom. Sám ma sebavedomia a ega na rozdávanie, čo ho neraz dostalo do situácii, kedy skončil dosť biedne. Má rád svoje výbuchy, ktoré niekedy aj pomenuváva, a nedá si na ne dopustiť. Ak ho chcete naštvať, choďte cez výbuchy. Inak je to dosť natvrdlý človek, ktorý si však stojí za svojím názorom, a skupine Akatsuki nie je až taký verný ako sa zdá. Samozrejme, nemá problém pre nich umrieť, ale má svoje chvíľky, keď neposlúcha rozkazy, a robí si čo chce, čím na seba a svoje "výbuchy" dosť upozorňuje. Pretože to je to čo ho robí šťastným a prečo sa pridal k Akatsuki. Sloboda, kde si robí čo chce!

Sen:
Hideo ani nemá sen. Skôr by sa dalo povedať, že ide životom, a každú situáciu, ktorá sa v ňom stane považuje akoby sa výbuch, ktorý na okamžik vyspeje, a po chvíli zanikne. Takto sa on plaví životom, nezaujatý žiadnymi problémami. Do Akatsuki sa vlastne pridal len kvôli ochrane, no neskôr keď uznali že jeho výbuchy sú skvelé, zmenil názor, a rád za nich bojuje. Voľnosť, to od nich má.

Rank/Level Information
Dedina: -
Miesto narodenia: Iwagakure no satto
Miesto vzrastania: Iwagakure no satto/ Neskôr svet
Rank:
Akatsuki member, S~rank

Zameranie:
Kekei Genkai~Bakuton/Ninjutsu/Taijutsu/Rýchlosť tela a taktizovanie

Body:

Ninjutsu - 5

Čo sa týka jeho schopností okolo Ninjutsu, sú na prvom mieste. pretože k Ninjutsu sa radí aj jeho Bakuton, ktorý najčastejšie využíva, vlastne ho využíva stále. Už od malička ho to fascinovalu, umenie ninji, a tým že mal také Kekei Genkai, ktoré ho robilo hrdým, zameral sa na totot odvetvie, ktoré dotiahol k dokonalosti.
Genjutsu - 4
Nedá sa že by bol nadaný na toto odvetvie, nikdy nedokázal používať Genjutsu, tvoriť nejaké ilúzie, a nikdy to ani nepotreboval. No aj tak je v jeho ranku Genjutsu na vysokej úrovni, a to už prečo? Pretože vďaka svojmu Eye Scope, dokáže prehliadavať slabé až stredne silné Genjutsu techniky, a tak je dos´t ťažké poraziť ho.
Taijutsu – 5
Jeho druhé zameranie, hneď po Ninjutsu. Boj na blízko však nikdy nepreferoval, a nikdy sa veľmi nezaujímal. Neovláda žiadne bojové umenia, ani nejak nie je z neho majster v boji, pretože Taijutsu používa len v krirických situáciach, a aj to len aby sa uhol súperovi a ďalej pokračoval v Ninjutsu. Nerád bojuje na blízko, pretože nerád by sa zranil, keďže už takmer skončil v márnici.
Inteligencia – 4
Nie je to nijaký génius, no jeho mozog mu dovoľuje byť dosť múdri nato, aby vďaka Taktike porazil aj súpera silného, bez toho aby prišiel k veľkým stratám. Stvoriť nejakú taktiku počas boja, ktorú dosť potrebuje, aby sa súper nemohol dostať k nemu, pretože má averziu aj k boji na blízko, nie je pre neho ťažké, a obvykle si plánuje veci do najmenších detailov, a všíma si aj tie najmenšie.
Čakra- 4
Nie je to nijaké čakra monštrum, no taktiež nie je nijaký slaboch čo sa týka výdrže. Má dosť čakry, presne toľko koľko potrebuje, aby vydržal v boji dosť dlho. Vie dobre deliť čakru, aby ušetril na technikách čo najviac, pretože techniky výbuchu sú dosť náročné na čakru, a len ťažko sa udržujú. (Napríklad keď stvorel Deidara Ílového draka, a vtáka, a podobne. )
Ručné pečate – 3
Odvetvie, ktoré ma čo sa týka bodov najmenej. Ale jemu ani netreba veľmi rýchlo tvoriť pečate, a načo aj keď jemu stačí použiť len pečať Katsu, a viac ani nepoužíva. Vlastne toto odvetvie ani nie že zanedbával, ale bolo mu to nanič, aby sa v tom cybril.
Rýchlosť – 5
Zato toto odvetvie si získalo u Hidea veľa tréningu. A prečo? Zobrazme si situáciu, kedy dôjde Hideovi íl, alebo nebude schopný ho používať. A súper sa dostane k nemu. Ak bojuje na diaľku, tak asi nebude riskovať boj na blízko, a radšej utečie. Vďaka rýchlosti mu nerobí problém vyhýbať sa útokom, a hlavne utiecť súperovi, aby mohol bojovať z diaľky. Pretože aj tvorenie ílu, na rôzne techniky trvá čas.
Sila - 3
Nie je to slabé, ale ani silné, je to taký priemer. Hideo nie je človek, ktorý by trénoval každý deň v posilke, alebo trénoval do sily. nemá to za potrebu, keďže sám dobre vie že boj na blízko nie je jeho šálka kávy, a íl je dosť ľahký, a ak bude potrebovať, jednoducho s ílu si vytvorí niečo, čo mu to prepraví.

Hideo Jigoku [ČLEN AKATSUKI] Backgs

~Zrodil sa výbuch, nik nebol nadšený~
Nad Kamenou, dedinou ktorá sa vždy pýšila svojou kamennou vôľou sa tiahli mraky, a zdalo sa že znova začína obdobie zrážok, čo v horách nebolo nič prekvapivé a nič nečakané. A práve v tento pochmúrny deň prišlo na svet malé usmievavé dieťatko, ktoré si omažite vyžiadalo pozornosť svojích rodičov, no tý si ho vziať nemohli. Poprvé za to mohol cisársky rez, ktorý matku odrovnal, no nezabil. Našťastie, aj keď to bol komplikovaný pôrod, prežila matka a ja dieťa. Druhý dôvod bol to, že som vďaka predčasnému narodeniu musel ísť na chvíľu do inkubátora, kde sa o mňa starali namiesto rodičov prístroje. A prečo sa o mňa nestaral druhý rodič? Napríklad otec? Ten už len pri tom, ako sa mame spustila plodová voda, odpadol, takže bol mimo ešte pár dní. A tak v nemocnici strávila celá rodinka. Moja matka však nebol žiaden Shinobi, nebol to nikto kto by vydržal veľa, preto z nás bola v nemocnici najdlhšie. Ja som strávil v nemocnici týždeň, zatiaľ čo otec sa prebral na druhý deň, avšak spadol na zem tak nešťastne, že si zlomil nos, a od toho dňa vyzeral ako orol, alebo skôr ako Dumbledor (Brumbál po česky). A prečo pomenovanie, "Zrodil sa výbuch, nik nebol nadšený?". Zato mohlo moje detstvo, ktoré bolo príliš.. aktívne.

~Ak to nie je prilepené, znič to!~
Už v mladom veku som sa ukázal ako génius, keď som vymyslel vlastnú hru. Jej pravidlá boli jednoduché, a ľahké na pochopenie aj pre "géniov". Boli na základe, "Kým to nie je priklincované znič to, kým to nepriklincujú!". A prečo som bol výbuch? Pretože aj keď priklincovali všetko okolo mňa, aj tak to nejakým zázrakom prišlo o život. Od hrnčekov, cez porcelán a drahé šperky, až po všetko čo malo cenu, a dokonca aj niečo živé. Jedného dňa objavila matka v izbe prázdne akvárium, a mňa pod posteľou s bruchobolesťou. Ani nie deň nato som bol odvezený na pohotovosť, kde prišlo na výplach žalúdka, a tam zistili že som v útrobách tela mal niečo čo vyzeralo ako malé kaprie kostičky. Doktor to nechápal, no matka áno, a od toho dňa som už nikdy nemal domáce zvieratko. A to len kvôli pár rybičkám a jednej hlúpej mačke, ktorá bola nešikovná! Ja som za jej smrť nemohol, mala sa poriadne držať na tej streche a nie spadnúť na elektrický stĺp, a hrať sa na pečené kurča! Také bolo moje detstvo, prlé vtípkov a šťastia. Mal som rodinu, mal som priateľov, bolo o mńa postarané, mal som všetko, ale nie slobodu.

~Akadémia, a povýšenie na genína! Yosh som pán!~

Keď som mal desať rokov, rodičia ma zapísali na akadémiu. Nebolo to len tým, že som chcel byť Shinobi, ktorých som obdivoval, a vždy som trávil čas na cvičisku, kde som ich pozoroval, ale preto, aby už mali pokoj, pretože svoj nesúhlas som prejavoval výbuchmi. Nechával som vybuchovať veci, pomocou petárd, zápaliek a podobne, až sa raz dostalo k plynu, čo už nevydržali a poslali ma tam, aby preložili problém na iných. A to bol problém pre učiteľov, pretože moja výbušná povaha im robila problémy, a neraz som sa dostal do takých problémov, že ma skoro vyhodili. Nemal som to tam rad, ani v dedine, pretože stále ma to len uzatváralo, a nedovoľovalo sa mi vyvíjať slobodne. Takže tie 2 roky, ktoré som trávil zavretý v jedej učebni s rovnakým zborom a rovnakými trollami v triede, ktorý sa nazývali spolužiaci. Preto som sa vlastne snažil, preto som toľko úsila dával do učenia, aby som sa odtiaľ čo najrýchlejšie dostal, a to sa aj podarilo. 2 roky na akadémii ubehli ako voda, a ja som už stál pred porotou, ktorá ma skúšala, a ja som exceloval. Nechali ma prejsť, okamžite, aj keď to s tým excelovaním pravda nebola, aj oni sa ma chceli rýchlo zbaviť, nechceli znova prísť o triedu, ktorú som podpálil. Uhral som to na nehodu, a nevyhodili ma, ale pravda bola, že to bolo schválne. A tak som si nasadil čelenku, ktorú som si znenávidel, a šiel ako genín po ceste ďalej.

~Cítim že prichádzam o to čo mi bolo dané!~
"Nenávidim to..." Hlesol som potichu, keď som sám stál na moste, kde som sa mal stretnúť zo zvyškom týmu, a senseikou, nevediac, že ma senseika pozoruje a počúva. Cítil som tu ťarchu čelenky, s ňou prichádzali len povinnosti, a to som rád nemal. Potichu som si nervózne poklopkával nohou po kameni, keď konečne tým dorazil, a aj so senseiom. Bol to dobrý tým, ktorý sa skvele doplňoval, a hlavne, boli to bojovníci na blízko, preto som dokázal využívať svoj novo objavený talent, a to Baktuon, ktorý sa používal skôr na diaľku. Ale to bolo neskôr, pretože to čo sme mali za misie, sa ani nedalo nazvať misiou, ale skôr trest za to, čo som vyvádzal na akadémii. Hlúpe D rankové misie, ako okopávať pole, opravovať mosty, naháňať hlúpe mačky, vlastne, bola to len jedna mačka, ktorá utekela stále, ale nič akčné. Nie len že ma štvalo to že musím robiť misie, ale dokonca také, kde sa nedalo ani bojovať, a k tomu také, že plat bol mizernejší ako vreckové od rodičov, a nikto mi nedokázal vyhovoriť že sú to štandardy a len dosť skúsené a mocné týmy môžu posielať na nejaké nebezpečnejšie misie, a nechceli ma poslúchať, kým sa ma senseika nezastala. A len vďaka nej sme dostali lepšie misie, začali sme zbierať aj nejaké skúsenosti boja, nie len zemiaky a ryžu, ktoré nám pridávali experimency a tak náš náš sensei jednoducho prihlásil na Chunínsku skúšku, pochopil že máme vlohy a nadanie, dokonca sme boli výnomočný, pretože misie končili stále skvele, s vysokým ratingom.

~Sklamanie a príchod Kinjutsu~
No ako nám dobre šli misie, tak to čo sa stalo na Chunínskych sa nedalo prirovnať k úspechu. Vlastne skôr ku fiasku, ale to predbieham. Skúšky sa konali znova v Konohe, kde sa zúčastil aj náš Tsuchikage. A ako vždy, Konoha má už svoje spôsoby ako testovať, a tak prišiel ako prvá skúška, písomný test. Nebolo to nič ťažké, a my sme dokonca prešli aj cez druhú skúšku, kde sme mali niečo zo zvitkami. Nepochopil som to moc, skôr som len bojoval, a bojoval než som sa s týmom neprebojoval k veži. A tam nastal problém ako svet, pretože prišlo vyraďovacie kolo. Nie že by som už nevládal, no mal som už toho dosť za sebou, a to spôsobilo to, že v priebehu pár minút som ležal v bezvedomí pod súperovými nohami. Tým súperom bola Akasuna no Pilikka. Bola to Sunská dievka, ktorá sa tak isto zameriavala na boj na diaľku, tak ako ja, ale ona bola skúsenejšia, a niečo mi hovorilo že aj lepšia. Skončil som, a uzavrel sa do seba. Len čo som sa prebral, zanevrel som na všetko a utiekol na chvíľu z dediny, kým ma nenašli. 2 ďalšie roky trvalo než som sa schopil, a začal aj niečo robiť. V ten deň, keď som utiekol z dediny asi po 10ty krát, ma šiel nájsť samotný Tsuchikage. Každý očakával že sa už vráti s mojou mŕtvolou, lebo každému dochádzali nervi, na mňa, no on sa vrátil so mnou, a ja som sa usmieval. V ešte tú noc, ako sme sa vrátili na sklamanie väčšiny dediny, keďže som obvykle počas útekov niečo vystrojil a nechal vybuchúť, Tsuchikage na mňa použil Iwskú zakázanú techniku, čo nikto nečakal, a nik tomu nechápal. No on vo mne videl svoju zbraň, vedel že mám talent na výbuchy, ktoré si doslova užívam, a tak do mňa vložil ďalšie 3 ústa. No nečakal, že moje myšlienku si iné ako zaviazanie sa dedine.

~Sloboda prichádza, dedina .. KATSU!~

Fúkal ostrý, horský vietor, ktorý narážal do mojej tváre a nechával viať vlasy, pričom odhaľovali moje oko, na ktorom som mal istý prístroj. Usmieval som sa, už dlho som to nerobil, ale zdalo sa že ma niečo potešilo. Pomaly som kráčal schodami nahor, až som prešiel pred veľké majestátne dvere, ktoré patrili Tsuchikagemu. Dobre som vedel čo po mne chce, aj keď som nechápal, prečo práve genína ako ja. V kancelárii sa stalo niečo, čo som nečakal, a to bolo povýšenie na Jounina, a prestúpenie do jednotky Bakuha Butai, kde som sa stal veliteľom. Vďaka tomu Kinjutsu. Tak som mal prístup ku každej technike, ktorá spadala pod túto jednotku a k hlavne zakázaným Deidarovým technikám, ktorý sa stal mojím vzorom. Preto som bol šťastný, nie kvôli hodnosti, ale kvôli tomu prístupu. Mojím motom sa stalo--> "Každý z nás sa narodil slobodný, a nik mu jeho slobodu nemôže vziať, ak ti niekto siaha na slobodu, bojuj o ňu, nikto ti ju nevybojuje za teba". Presne tak, v hlave sa mi to trochu zmenilo, a ja som odsúdil dedinu. A prečo? Chcel som pomstiť sa Pilikke, ktorá sa vraj stala Kazekagem, ale hlavne som chcel robiť čo chcem, byť slobodný. A to v dedine, kde som mal povinnosti, nemohol. Musel som niečo urobiť pre seba, a tak som pre to aj niečo podnikol.

~Krádež, útek, sloboda.. Avšak tá sloboda nie je tak pekná ako sa zdalo~
Plán bol jednoduchý, avšak nevedel som že prídu komplikácie. Počas noci, v deň mojich 18stich som vstúpil do archívu jednotky Bakuha Butai a z poličky vybral pár techník, ktoré som si založil do batoha, ktorý som mal na chrbte, a pomaly sa pripravil na odchod. Bol som nervózny, predsa len som odchádzal z dediny s naším Kinjutsu a vedel som že ma vyhlásia za nukenina, no stále ma poháňala môja vôľa po slobode, a tak som sa otočil, a načo mi padol zrak mi vyrazilo dych. Môj zrak bol namierený na moju senseiku ktorá sa opierala o rám dverí, a potulne sa usmievala.
"Takže si to urobil.."
"Čože?" Okamžite som skríkol, až mi padol batoh na zem, od prekvapenia, a rozsypal som všetko v ňom. Už z toho bolo jasné že idem na dlhú dobu preč, pretože som tam mal všetko.
"Nie, nie.. Nie je to ta.."
"Nemusíš sa namáhať" Zastavila ma, no stále sa usmievala. Akoby to schvaľovala.
" Už dlho som ťa pozorovala a pomaly som prichádzala na to, že si rád slobodný a nezávislý, a vedela som že sa to raz stane, že utečieš." Odrazila sa od dverí a pomaly ku mne kráčala. Rukou som okamžite siahol do vrecka s ílom, než podišla ku mne, a vytiahla meč. Rozšírili sa mi zreničky, šla ma zabiť.. Vedel som to že to urobí, predsa len som už teoreticky bol nukenin, a ja som nestíhal vytvoriť jedinú techniku. Bol koniec.. To boli moje posledné myšlienky, keď meč preťal vzduch, preletel okolo mojej hlavy, a zastavil druhý meč, od istej jednodtky ANBu ktorá stála za mnou. To som nepochopil, ale došlo mi to vo chvíli keď senseika mi šepla do ucha.
"Uteč, zdržím ich.. Bol si skvelý študent!" Nato sa strhol boj, pričom som ja ako zbabelec utiekol, tak som po slobode túžil, až som nechal senseiku bojovať proti jednotkám ANBu kotré ma mali za úlohu zlikvidovať, a ona mi vlastne nie len že zachránila život, ale vlastne ho položila len aby sa mi splnil cieľ. A ten sa mi čím ďalej tým menej páčil!

~Ak chce niekto slobodu, musí o ňu bojovať, ale sám nie!~

Bol som slobodný, mal so to čo som chcel, nezávislosť a všetky zvitky. Mal som peniaze, keďže moja rodina bola trochu bohatšia, a hlavne, nemusel som robiť tie hlúpe misie. Avšak, stalo sa niečo čo som do plánov nezapočítal. A to, že peniaze dochádzajú, ide po mne ako Iwa, som v Bingo knihe, takže aj mnohý hľadači zločincov. Musel som niečo robiť. Pretože už som mal dosť utekanie, skrývania a tak, skôr sa zdalo že som prišiel o slobodu, keď som odišiel z dediny. A vtedy som pochopil, že o slobodu sa bojuje! Preto som sa chcel pridať k istej veľkej skupine zločincov ako ja, ktorý by mi pomohli. Chcel som sa pridať k Akatsuki, no nešlo to len tak. Pretože som o nej nevedel ja, musel som zariadiť aby o mne vedeli oni. Preto som svoje výbuchy konfrontoval so súpermi, a zo mňa sa stával slávnejší a slávnejší nukenin, sám som napadol feudálneho pána, s pár žoldiermi, čo mi pridalo známosti, až ma oslovila skupina Akatsuki. A ja som prijal..

Other Information

Techniky a vybavenie:
E~Ranky
D~Rank
Shunshin no jutsu
C~Rank
Doton: Moguragakure no Jutsu
B~Rank
Explosive Clay Minions
Shī Wan
A~Rank
Shī Surī
S~Rank
Iwagakure Kinjutsu
Bez Ranku
Kibaku Nendo

Vybavenie
Výbušný íl
Eye scope