Skalní hranice Země Blesku

Vietor nahlas zavýjal v skalách, neďaleko hraníc Kumogakure no sato. Vo večerných hodinách, kedy svetlo prestávalo svietiť, a posledné paprsky svetla zachádzali za obzor, keď sa večerné mraky začali tiahnuť celou oblohou, skrývajúc nespočetné hviezdy, na malej pustine uprostred lesa, sa týčil vysoko dym. Kto by to povedal, že práve vietor prenesie časť dymu práve k Madarovi, ktorý hľadal svoj cieľ. Ak to vie, možno by aj narazil práve na hľadanú osobu. Ak by sa totiž teraz vydal smerom cez les, narazil by na malú čistinku, kde si hovel na malom pníku, veľmi mladý chlapec, opekajúci si niečo mäsité, teda aspoň podľa vône sa to tak dalo určiť. A predsa keby prišiel bližšie, spozoroval by, že sa jedná o králika. Čo mu však muselo prísť divné, bola nehybnosť postavy v kapucni. A ani po prebehnutí srny neďaleko neho, sa nepohla ani o malý centimeter, pohľad mala postava stále zabodnutý do zeme.

Po Madarovom príchode na čistinku sa vo vzduchu začalo znášať aj niečo iné, nie len zápach opečeného mäsa, napichnutého na drievku. Vo vzduchu sa vznášala akási zlá predtucha, ktorá mohla mladého Ninju z klanu Kaemon vystrašiť. Večerné mraky každou chvíľou len hustli a hustli, černeli, až sa na oblohe zjavovali len čierne, obrovské búrkové mraky. Aj podnebie sa zmenilo, vo vetre bol cítiť chlad, mrznúci chlad, ktorý šľahal pod Madarovu kapucňu. Vietor silno štípal. Na oblohe sa na malý okamih zjavilo vtáctvo, ktoré nahlas zakrákalo, ba až zlovestne, ale ich hluk prehlušilo niečo iné. Hlasný hrom, sprevádzaný obrovským bleskom, ktorý na malý okamih osvietil bledú tvár mladého chlapca, sediaceho na pni. Nedalo sa povedať kto to sakra bol, len že mal silno bledú okrúhlu tvár, divne pospájanú, akoby mal nespočetne jaziev po mnohých bitkách...

... „Nie..“ Prehovoril chrapľavý hlas, vychádzajúci tajomne spod kapucne, červenej kapucne chlapca, následne čoho sa pohla aj voľná ruka a ukázala na voľné miesto vedľa neho. Scéna ako z hororu, tak to muselo pripadať aj Madarovi, keď sa po pláni znova prehnal vietor a prefúkol vysokú trávu. Boli tu sami, zmrákalo sa, chystalo sa k búrke. Obloha potemnela. Teplota klesla, a posledný zdroj malého dobra bol pomaly rednúci oheň, z ktorého ostávali len uhlíky, čo nebránilo chlapcovi Ďalej opekať už na uhoľ spečeného zajaca.

Mladý Shinobi z Kumogakura mal predsa len dôvod mať strach a nevôľu voči osobe ktorá sedela na pníku, a okolitej situácii ktorá sa len zhoršovala. Vo chvíli keď dopadla prvá kvapka dažďa na kapucne oboch ľudí, ktorý predstavovali jediný život v okolí, mladý chlapec v červenej bunde pustil z rúk drievko a opekajúci sa králik dopadlo do vyhasnutého ohňa, z ktorého po prívale malej spŕšky dažďa ostali len tmavé uhlíky. Nebo bolo zatiahnuté a atmosféra zla sa len zhusťovala. Našťastie bolo vidno, aj keď bolo všade tmavo. Znova sa ozval blesk, a vtedy sa to prihodilo. Madara, ak pohliadol do tváre chlapca, ktorá sa naozaj v divnom uhle otočila k nemu, musel sa zdesiť. Hľadel do tváre bábiky. Pre spresnenie, Sasoriho technika živých bábok, ale teraz mnoho hororovejšia. Bábike, ktorá bola poskladaná amatérom tiekla z očí krv, a naozaj vyzerala desivo. Tak ako mohla odpovedať, ak to bol len bábka, ktorá mala na tele prilepené nespočetné množstvo výbušných papierikov, ktoré pri zahliadnutí Kaemonom explodovali...

...Údolím sa ozval masívny výbuch, keď bábku totálne roztrhalo na kúsky, a spolu s ním aj Madaru. Nebol to však až tak extrémny výbuch, aby ho zabil, predsa len sa jednalo o Elitného Shinobiho, ktorý musel nejako spozorovať divný uhol otočenia hlavy a samozrejme, jednalo sa o mocného Shinobiho, ktorého nezabije pár lístkov. Napriek tomu celú čistinku zavalil dym, do ktorého z neďalekého ostrova lesov vletela tmavá postava v kapucni z obrovskou kosou na chrbte, približujúc sa k Madarovi. To však v hustom dyme nemohol vidieť, a ani počuť, keďže postava sa pohybovala extrémne rýchlo a potichu. Kde je teraz?

Vďaka prudkému dažďu ktorý sa strhol, a tiež vďaka zapálenej pôde, ktorá behom chvíľky zmenila svoju podstatu na Kekei Genkai klanu Kaemon ropu, dym začal pomaly ustupovať a rednúť. Kumský Shinobi si však musel všimnúť v dyme ale niečo zvláštne. AJ keď do vnútra niečo vbehlo, vonku sa nič nedostalo, a predsa, v ohni nič nehorelo. Atmosféra bola strhujúca, aj vďaka výbuchu a boju, okamžite všetko stíchlo a jediný zvuk patril dažďu dopadajúci na zem, a pukotajúci oheň, ktorý podpálil ropné ložisko. Ale v tom sa niečo stalo.. Dym úplne ustúpil a odhalil horiacu čistinku. Udrel blesk, ktorý ožiaril celý priestor a Madarovi mohol padnúť zrak na nezvyčajný úkaz v ohni...

...Uprostred ohňa sa niečo nachádzalo. Bolo to malé, malé dievčatko odeté v červenom plátne, úplne bosé, havranie dlhé vlasy zakrývali jej tvár, a jediný jej vzlyk dával najavo, že sa jedná o naozaj živé stvorenie. Plakalo. Plakalo uprostred ohňa, akoby ju ani nepálil. Naozaj divné. Keď sa Madara pokúsil priblížiť k dievčatku, malo najviac 8 až 9 rokov, možno aj menej, alebo sa pokúsil uhasiť ohne, dievčatko skríklo, napriek ohňu sa k nemu rozbehlo a tesne pred ním sa rozplynulo.

„Nemal by si poľavovať v obrane, kvôli malému dievčatku..“ Ozvalo sa za Madarom, keď k nemu priskočila zozadu do tmavého plášťa a kapucni odetá vysoká postava z obrovskou červenou kosou položenou na chrbte, avšak vôbec neútočiac. Pach krvi vychádzal spod kapucne, a tiež pomaly kvapkajúca červená tekutina, tomu len dala za pravdu. Čo sa to do prdele dialo? Pretože vtedy Madara pocítil, napriek polohe situovanej za stromom, niečo lepkavé pri jeho nohách. Pri pohľade na zem sa zhrozil, keď zahliadol ako sa krv, stekajúca z úst maskovaného Shinobiho tvaruje pod Madarovími nohami do kaluže, z ktorej sa nedalo dostať.