Hiroshi Siakhi [JOUNIN]

Jméno a příjmení:
Hiroshi Siakhi

Hodnost:
Jounin

Podstata chakry:
Doton,Suiton, Raiton
(Suiton možný do úrovne S rank, Doton len do úrovne A rank, Raiton len do úrovne B rank)

Vesnice:
Kirigakure no Sato

Věk:
25

Pohlaví:
Muž

Klan:
Siakhi

Kekkei genkai:
-

Charakter:
Hiroshiho charakter je poznamenaný dlhými rokmi v Tajnych jednotkách. Na jednu stranu je ako shinobi zásadový a neúprosný, pretože neuznáva sklamanie a niečo čo sa nedá. Na druhú stranu ako bežný človek je celkom milý a priateľský. No rád niekoho provokuje ale len zo srandy aby reč nestála samozrejme.

Životopis:
,, S veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť.“
,, Tak ako človek aj poznanie sa rodí z bolesti a ak bude treba bude sám strojcom bolesti ktorá privedie ostatných k poznaniu.“
Hiroshi sa narodil v Kirigakure no Sato. Narodil sa ani nie tak do klanu ako do rodiny ktorá sa už celé generácie venovala tradícii byť shinobi. Už keď sa Hiroshi narodil bolo určené, že bude z neho raz keď vyrastie shinobi, no to sa z tej malej roztomilej tvári s maličkými ručičkami nedalo ani poznať. Bolo to malé klbko šťastie v náručí svojich rodičov ktorí by na neho nedali za žiadnu cenu dopustiť. Pretože Hiroshi bol jedináčik a nemal žiadnych súrodencov, pretože jeho brat zomrel ešte dávnejšie pred jeho narodením pri misii, takže on samotný bol pre rodičov útecha ktorú potrebovali aby sa v celej rodine rozľahlo šťastie a pohoda. Bol strojcom toho, že celá rodina bola nadšená a šťastná, že majú nový prírastok do ktorého môžu vložiť nie len svoju lásku ale aj vieru, že bude ich pýchou na ktorú budú hrdý.
Dieťa samotné si užívalo svoje najkrajšie dni na ktoré si aj tak nikdy asi nespomenie ale zato rodičia si ich vryjú navždy do pamäte. Prvé slová ktoré Hiroshi vyslovil boli ninjutsu a shinobi. Tú chvíľu už rodičia vedeli po kom to bude dieťa čím sa skutočne stane. S radosťou v očiach sledovali ako rastie, jeho prvé kroky a rok čo rok aj jeho narodeniny. Doslova pred očami im akoby rýchlosťou blesku ich malý syn rástol a menil sa. Tešili sa s každého jeho úspechu no dobre vedeli čím sa stane a preto každým dňom v ťažkých chvíľach ich sužoval strach, že história sa zopakuje a oni opäť prídu o jediného syna.
No to malého chlapca vonkoncom netrápila. Hralo sa a zabávalo, ba vo vyššom veku sa hralo s drevenými zbraňami napodobujúc pohyby ostatných členov rodiny pri tréningu.
Keď vyrástol bol prihlásený na ninja akadémiu kde z neho po vzore ostatných mal vzniknúť shinobi. A Hiroshi s radosťou zasadol do školskej lavice a počúval. Poučky ho nezaujímali ale tie príbehy a legendy o dávnych shinobi a vojnách ho nehorázne fascinovali. Často trávil voľný čas sediac na zadku, hádžuc kunai do figuríny a premýšľajúc nad tým ako by to bolo keby bol taký silný a mohol bojovať. Rozmýšľal nad tým aké príbehy by písali o ňom a ako by sa zachoval. No po absolvovaní akadémie sa hrdo týčil ako genin Kirigakure no Sato. Ale jednu noc keď spal na povale zbadal starú truhlu ktorú doteraz nevidel. Nepamätal si žeby to kedysi videl a tak ju zo zvedavosti otvoril. Zbadal tam fotky svojho brata ale nie také ako videl. Na tejto fotke bol vyobrazený ako shinobi tajných jednotiek. Videl celú kopu ocenení ktoré dostával a našiel to čo práve hľadal. Zápisníky. Desiatky ba až stovky strán nie len s popisom technikami a stratégiami ale s príbehmi o tom čo zažil. Čo celé tie roky prežil a urobil. Každý názor, každá myšlienka a každý krok bol tam vpísaný a to všetko Hiroshi hltal plnými dúškami. Každý večer a každú noc trávil čítaním a učením sa tých riadkov. Zatiaľ čo svoje dni trávil tréningom a misia s tímom spoznával svojho nebohého brata aspoň cez jeho zápisky. Živo si dokázal predstaviť kým a čím vlastne bol. Poznal ho priam dokonale a každé slovo si pamätal ako vlastné. Každý citát sa mu vryl hlboko do pamäte a nezabudol na neho. Preto bol prihlásený aj s tímom na najbližšie chuuninske ktoré hravo zvládol lenže to ho neuspokojilo. Podľa toho čo čítal bol jeho brat výnimočný shinobi plný talentu a schopností ktoré nemali hraníc. Hiroshi sa rozhodol, že svojho brata teda prekoná a preto musel trénovať. Musel plniť misie a postupne si získaval rešpekt nie len rodiny ale aj svojho okolia. Pretože Hiroshi hyperaktívne spĺňal misiu za misiou a tvrdo trénoval až do vyčerpania zdalo sa jeho počínanie bláznivým. Lenže on to nerobil ani tak pre seba ale preto aby získal rešpekt toho kto tu už nie je a to jeho brat ktorého nikdy nepoznal, no vďaka jeho knihám ho poznal až príliš dobre. Svoj život zasvätil slovu shinobi a povinnosti reprezentovať vlastnú vesnicu. Lenže nikdy sa nedozvedel to jediné. Posledná strana knihy bola totiž vytrhnutá a to najdôležitejšie sa stratilo. Nehľadiac na to Hiroshi neprestával v tom svojom snažení a pokračoval sám pretože väčšine sa nepáčilo jeho zažratie do povinností a nával toľkých misii nezvládali. Hiroshi presvedčený o svojej pravde a schopnostiach za pár rokov predstúpil pred samotného Miyukage aby ho požiadal o zvýšenie hodnosti na jounina. Po prihliadnutí na jeho schopnosti a to, že už ovládol dve elementy ho prijal a povýšil. Zarážajúce však bolo, že neovládal Suiton ale Doton a Raiton čo z neho robilo nebezpečného súpera.
Hiroshi teraz mohol hrdo a pyšne predstúpiť pred svoju rodinu a vide to uznanie v očiach rodičov a ostatných. Teraz sa cítil tak ako jeho brat popisoval. Tá zodpovednosť a radosť, pocit, že vlastnou silou dokáže všetkých ochrániť bol nádherný. Mnohí ho odhovárali aby prestal s tými misiami no jeho presvedčenie a túžba vedieť čo sa ukrýva na poslednej strane bolo nehorázne. Preto dostal od Mizukageho misiu v utajení. Mal sledovať vraha svojho brata. Keď dorazil na miesto určenia po mesiacoch pátrania a stopovania ho našiel. Stál tam pred ním a díval sa mu do očí. Do očí tak červených ako krv samotná, do očí prázdnych a besniacich ako šialenstvo samotné, do očí tak prázdnych ako zabudnutie posvätné. Rozpútal sa boj, boj väčší než aký kedy Hiroshi prežil. Keď sa zdalo, že má šancu na výhru vtedy začul jediné slová...,, Vstúp do brán pekelných aby ťa privítala smrť a zabudnutie večné.“ V tom momente spoznal tie verše z poslednej knihy a posledných strán ktoré jeho brat napísal. Skutočne to bol on, ten ktorého ani jeho brat nedokázal poraziť tak ako by len mohol on niečo takéto dokázať? Nech sa snažil ako chcel nedokázal to. Nedokázal vzdorovať tomu čomu mal čeliť. Ten momente vedel, že sklamal nie len rodinu ale aj vlastného brata keď ho nedokázal pomstiť. Tu k nemu pristúpila postava.,, Pochádzaš z rodu váženého a z krvi posvätnej, hoc nevládnete Kekkei Genkai no každý z vás v podstate jednu v sebe nosí. Si rovnaký ako on, ty vlastníš tiež túto vlastnosť. Hoc neovládate Kekkei Genkai ktorá by ovládla svet no každý jeden je nositeľom talentu. “ to boli slová ktoré nad ním vyriekol a Hiroshi očakával koniec no tu zrazu sa postava nad ním zriekla ortieľu a ponechala ho tak.,, Ale prečo?“ zakašľal Hiroshi zvedavo. V ten okamih siahla postava do vrecka plášťa a podala mu útržok papiera.,, S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť. Poznanie tak ako človek sa rodí z bolesti a hoc bude treba budem ja strojcom bolesti aby svet dostal poznanie.“ Odrecitovala mu to tá postava a s tými slovami a slovami na papieri mu dávalo všetko zmysel. Mal dojem, že pred ním stojí jeho brat samotný a dáva mu lekciu ako každý iný starší brat.,, Tvoj brat bol zničený chorobou a jeho posledná žiadosť bola aby zomrel čestne a v boji. A ja som jeho slová vypočul. Bojoval statočne a neúprosne až do samotného konca.“ Informoval ho a podal mu zvitok.,, Tak ako ten deň keď som ti zobral brata, ti dnes dávam zvitok s tým čo mi je najdrahšie. V ňom nájdeš spomienky nie len moje ale aj shinobiho ktorého tak uznávaš. Raz sa vrátiš a buď ho pomstíš alebo pochopíš kým v skutočnosti tvoj brat bol.“ Dopovedala postava a jedným zavinutím plášťa sa otočila a odchádzala.,, Počkaj... a tvoje meno?“ spýtal sa Hiroshi ešte.,, Ak chceš spoznať mňa, poyri sa do očí smrti a potom spoznáš moje meno.“ Odvetil a nadobro zmizol.
O pár dní sa Hiroshi vrátil do Kirigakure no Sato a liečil zo zranení. Premýšľal nad tým všetkým čo sa dozvedel. Prvá otázka ktorú sa opýtal rodičov bolo kto vlastne sme. Prekvapenie bolo to, že odpoveď bola rovnaká ako tej postavy.,, O našej rodine sa vraví, že nevynikáme špeciálnymi schopnosťami, ale talentom ktorý nás robí každého výnimočným.“ Odpovedali mu všetci rovnako.
O pár týždňov to Hiroshi plne pochopil. Chápal, že jeho najväčším talentom bolo ninjutsu pretože po tom boji sa v ňom konečne prebudili predpoklady k tretej podstate. Tentoraz svoju zbierku doplnil a vytvoril tak kombináciu Doton, Raiton a Suiton. Ešte ten večer odkladal všetky pamiatky po svojom bratovi do tej truhly a zatváral ju s jasnými slovami.,, Už viem kým som.“ Toto bolo znamenia, že už vie kam patrí. Poznal všetko čo ho mohol jeho brat naučiť a zobral si z toho vlastné ponaučenie. Nikdy nezabudol na to kým bol a tak pre dobro vesnice vstúpil do Tajných jednotiek kde podrobil svoje schopnosti skúške. Po dlhšom čase odhalil, že zvitok ktorý mu jeho súper dal bol na zvolanie psov Hasky. A tí skutočne ako keby poznali odpovede na každú otázku ktorú sa chcel opýtať. Roky ktoré strávil v Tajných jednotkách sú zahalené tajomstvom ale vie sa jedno iste. Že Hiroshi svoje „Kekkei Genkai“ rozvíjal naplno, vďaka svojmu talentu dostal prezývku Ookami pretože všade sa dostal v tichosti a všetko splnil tak ako mal. Túto prezývku si vzal k srdcu a doslova sa tak pomenoval. Dosiahol všetko čoho chcel a pochopil pravý zmysel toho byť shinobi. Ale na jedno jediné meno nezabudol.... Človek ktorý mu zobral a navrátil brata, človek ktorý mu vzal hrdosť a vrátil česť, človek ktorý jeho životu prinavrátil zmysel. Hoc ho nepoznal no ak by mal vysloviť meno toho komu vďačí za všetko a kto bol jeho senseiom bol by to on. A posledné na čo sa podujal Hiroshi Siakhi bolo to najdôležitejšie. Ak chcel chrániť Kirigakure no Sato tak musel prijať najdôležitejšiu úlohu a to ochrániť Mizukage za každých okolností. Nič iné totiž nedokázalo prelomiť jeho neoblomnosť ako pohľad do jej očí. Preto ten koho má strážiť je jeho najväčšou slabosťou. Ale to nemení nič na veci, že tu bude stáť neustále. Hoc v tieni a tichosti ale bude tu. Ako vlk patriaci k svorke sa vráti aby pomohol nie len svojej vesnici a Mizukage. Ale aj aby reprezentoval aj talent ktorý v krvi nosí.