Ken'ichi

Bolo chladné ráno, Slnko práve začalo vychádzať. Obloha žiarila červeními farbami a bol na ňu úžasný pohľad. V túto chvíľu bola v domčeku na okraji Iwy napjatá situácia. Bolo to preto, pretože Saki začala práve rodiť. Okolo kunoichi už bolo veľa ľudí. Jej muž, Kenji, a jej syn, Sho. Taktiež tam nechýbala jej matka a jej otec. Saikina matka pomáhala pri pôrode. Nebolo to prvé dieťa, ktoré šla odrodiť. Mala s tým už skúsenosti, takže to šlo ako po masle. Taktiež ovládala Iryo ninjutsu, takže bol pôrod ešte ľahší. Sho, ktorý mal 6 rokov iba na matku hľadel a nechápal, čo sa deje. Nič mu nedávalo zmysel a jediné čo vedel bolo to, že už sa jeho bratček, alebo sestrička, dostáva na svet. Sho bol rád, že konečne bude mať bratčeka, ale bolestivé vzdychy jeho matky ho trochu trápili a preto sa o ňu bál. Dieťa bolo po pár minutách už v náručí jeho babky, a v miestnosti zostalo ticho ako v hrobe. Ticho nebolo nič dobré. Dieťa neplakalo... a ani nedýchalo. Babka rýchlo konala. Dieťa položila na deku a priložila mu ruky k hrudi. Na jej rukách sa začala hromadiť chakra zelenej farby. Po pár sekundách dieťa zakašlalo, nadýchlo sa a začalo plakať. Bolo to dobré znamenie... žije. Všetci boli šťastný, že je dieťa v poriadku. Hlavne Sho, ktorý sa vážne bál, že o svojho bratčeka príde. Kenji, ktorý po tom, čo uvidel hlavičku odpadol, ale po tom, čo dieťa začalo kričať vstal, pretože tento krik by zobudil aj mŕtveho. Babička podala svojho vnuka Saki, ktorá si ho vzala a jemne sa dotkla jeho tváre. Usmiala sa a pozerala na dieťa. Prišiel k nej Kenji a Sho. Sho len nakukol na svojho bratčeka a usmial sa a potom sa spýtal: „A ako sa bude volať?“ Saki sa pozrela na svojho syna a usmiala sa na neho „Bude to Ken’ichi.“ Povedala a potom malého Kena podala Kenjimu, ktorému sa trásli ruky. Ale Kena si aj naprik tomu, že sa bál, že mu padne vzal do náruče. Usmial sa a potom sa pozrel na Saki- „Bude to silný chlap.“ Povedal a potom jej dieta znova dal do jej náruče. Saki len prykívla a synčeka si vzala do náruče. Prezrela si ho a od únavy ho už iba ledva držala. Takže ho podala babke a Saki zaspala.

Ken’ichi mal už šesť rokov a jediné, čo ho teraz zaujímalo bolo hrať s priateľmi vonku nahánačky a skovávačky. Nič iné ho teraz nezaujímalo. Jeho brat, Sho už bol chuunin. Jeho otec, Kenji chcel, aby z Kena bol shinobi. Preto povedal Shoovi aby mu pomohol s tréningom. Sho s ochotou súhlasil a začal s Kenom trénovať. Sho mal svojho brata veľmi rád. Preto ho trpezlivo trénoval a venoval sa mu. Kenovi sa do tréningu moc nechcelo. Ešte to poriadne nechápal. Ale keď videl svojho brata pri tréningu zapáčilo sa mu to. Sho vysvetlil Kenovi čo znamená shinobi, čo musí robiť pre dedinu a čo musí vedieť. Keď si Sho myslel, že už je na čase aby šiel Ken šiel na akadémiu prihlásil ho. Prvý deň to bol on, kto šiel s Kenom na akadémiu. Vedel, čo sa tam robí a uspokojoval ho, že to nebude až také nudné, pretože ako študent akadémie sa musí aj učiť, čo nebolo zrovna záživné. Ale bolo to potrebné, a taktiež v akadémii trénujú. Ken bol jeden z najlepších z jeho triedy. Rád trénoval a tvrdo makal, aby z neho bol dobrý shinobi, ako jeho brat, ktorý sa stal jeho vzorom. Keď mal Ken 8 rokov jeho bra, Sho už bol jouninom. Bol to veľmi dobrý shinobi, ktorý bol veľmi talentovaný. Ken si nemyslel, že by mohol byť taký ako on. Za pár dní sa mala konať skúška – skúška, ktorú chcel Ken splniť za každú cenu – škúška, po ktorej sa z Kena mal stať genin. Keď sa Ken dozvedel, že sa bude konať skúška požiadal svojho brata aby mu pomohol s tréningom. Sho, aj keď nemal čas na to, aby brata trénoval, sa rozhodol, že mu pomôže s tréningom aby skúšku urobil. Sho veril, že ju Ken urobí, ale mal ho rád a preto mu pomohol. Ken vedel, že ho brat má rád a preto mu chcel byť ako on. Chcel, aby na neho bol hrdý. Sho Kenovi pomohol a vysvetlil mu, čo bude ako genin musieť robiť. Povedal mu, že je dôležité aby veril Tsuchikagemu a aby bojoval za dedinu a bol pripravený za ňu položiť život. Pre Shoa bola dedina všetko, ale svoju rodinu a brata mal ešte radšej. Takže na prvom mieste bola ochrana svojho malého brata. Keď prišla na čas skúška Sho bol pri tom. Skúška bola trochu tažšia, než si Ken myslel, ale nebolo to nič čo by nezvládol. Vďaka tomu, že ho jeho brat trénoval v skúške uspel. Stal sa z neho genin. A tým sa mu zmenil život. Stal sa z neho shinobi a teraz mal povinnosti. Sho bol na svojho brata pyšný. Bol z neho genin. Preto sa rozhodol, že mu ukáže niečo špeciálne.
Na ďalší deň, keď šiel Sho trénovať Kena, sa Sho rozhodol, že mu ukáže niečo špeciálne, čo ovládal iba on. Urobil pečate a z úst mu vyletela láva. Ken bol nadŠení, ale nechápal ako to. Fascinovalo ho to, predsa len nevidel každý deň, že niekto dokáže použiť jutsu s lávou. Ken chcel, aby ho to brat naučil, ale ten mu vysvetlil, že túto schopnosť ovláda iba on. Ale možno, že túto vrodenú schopnosť má aj on. Možno... to sa ukáže časom.

Ken bol genin, takže na neho čakali povinnosti, ktoré musel plniť každý shinobi. Ken mal dostať tým, s ktorým bude trénovať, plniť misie, a zlepšovať sa. Ken sa tešil, že konečne dostane tým. Dúfal, že do týmu dostane dobrých ľudí. Veril, že dostane skvelého senseia, ktorý ho naučí ultra super extra epic jutsu. xD Naozaj, mal šťastie, že dostal taký tým. Bola v ňom jedna baba a jeden chalan. Z Kena a jeho tímového partnera sa čoskoro stali najlepší priatelia. Sensei, ktorého dostali bol podľa Kena dobrý. Ovládal dobré techniky, a nebol to ani žiadny hlupák. Bol vážne silný a preto ho Ken obdivoval. Ken už trénoval so svojím týmom a nemusel teda obťažovať svojho brata, ktorý mal aj tak málo času, pretože musel plniť svoje povinnosti, predsa len byť jouninom nie je zrovna najľahšie, pretože ako jounin musí plniť veľa náročných misii a taktiež musí veľa trénovať aby sa zlepšoval. Ken trávil väčšinu času tréningom spoločne so svojim tímovým partnerom.Za týždeň dostali prvú misiu. Ale nebola to misia akú by si Ken predstavoval. Šlo o hľadanie zatúlanej mačky. Nájsť mačku bola jedna vec, ale potom ju hcytiť bolo omnoho horšie. A hlavne ak jej nikto nestrihal drápy a mala ich ostré. Po pár hodinách mačku konečne našli. Ken sa ujal toho, že ju chytí. Keď ju nakoniec chytil do rúk mačka mu doškriabala celý xicht. Nakoniec ju ale chytil poriadne a dal si ju pred tvár a usmial sa. „ Tak malá mačka a toľko problémov“ Ako to dopovedal mačka zamňaukala a Kena označkovala xD Na túto misiu Ken nikdy nezabudol. Kto by zabudol na svoju prvú misiu... a ešte keď dopadne takto trapne.
Ken naďalej trénoval so svojim týmom. Obľúbil si svojho senseia, a sensei si zasa obľúbil Kena. Páčilo sa mu, že Ken je stále nažhavený na tréning, aj keď je kto vie aký ťažký. Stále sa hrnie dopredu a takmer vôbec sa nevzdáva. Blížila sa chuuninská skúška, ktorá sa mala konať v Kiri. Kenov sensei sa rozhodol, že sa spýta svojich študentov, či by sa nechceli súčastniť. Aj keď si myslel, že je to na nich ešte priskoro. Ken a ostatný si to ale nemysleli. Chceli sa skúšky na sto percent zúčastniť. Verili, že to dokážu. Keď Ken netrénoval so svojim týmom rozhodol sa, že sa spýta brata či by mu nepomohol, pretože ho čakali chuuninske skúšky. Brat ochotne súhlasil a pomáhal mu s tréningom. Po troch týždňoch sa Ken a jeho tým stretli pred bránou. Boli pripravený na cestu do Kiri, kde sa mala konať chuuninska skúška. Sho sa chcel ísť na svojho brata pozrieť. Zaujímalo ho, ako sa bude jeho bratovi dariť, ale nemohol opustiť dedinu iba pre chuuninsku skúšku, ktorej sa ani nemal zúčastniť. Bohužiaľ musel ísť Ken sám. Ale Sho vedel, že keď sa Ken vráti nebude z neho genin, ale už chuunin. Veril v to a dúfal, že sa mu to podarí. Ale kto viE? Možno, že pohorí hneď na prvej skúške. Ale Sho na to radšej ani nemyslel, pretože mu takému niečomu nechcel veriť.

Ken so svojim týmom dorazil do Kirigakure no Sato. Počasie bolo dosť nepríjemné. Stále pršalo a hmla bránila Kenovi aby si mohol poriadne prezrieť dedinu. Preto sa iba ubytovali a už radšej netrénovali. Predsa len ich zajtra čakala náročná skúška, na ktorú sa museli poriadne vyspať.
Na ďalší deň sa Ken a jeho tým dostavili do budovy, kde sa mala konať prvá skúška. Keď sa dostali do miestnosti, kde bude prebiehať prvá skúška zistili, že ide o písomný test. Nebolo to nič moc, ale rozhodne sa im to nepáčilo. Neurobiť test kôli takej blbosti ako je kus papiera... Keď skúška začala zistili, že na veľa otázok nevedia odpovedať. Museli teda odpisovať aby prešli. Našťastie si ich nikto nevšimol. Ale odpovede, ktoré opísali tiež nemuseli byť dobre. Našťastie to bol iba chyták, na ktorý sa Ken nenachytal, našťastie. Postúpili teda do druhej časti. Tentokrát však šlo o skúšku v teréne – v bažinách v Kiri. Cieľom skúšky bolo nájsť predmet, ktorý bol ukrytý v lese a bol strážený rôznymi potvorami. Avšak predmetov bolo o polovicu menej ako bolo geninov. A taktiež sa museli dostať na miesto, kde budú tie predmety odovzdávať. Ken so svojim týmom sa len pozerali na les a bažiny a dúfali, že to zvládnu. Koniec koncov tu hlavne šlo o týmovú prácu. Už bol čas, aby vyrazili dnu. Postavili sa pred svoju bránu a čakali na jej otvorenie. Keď sa brána otvorila okamžite vbehli dnu a smerovali hlbšie do lesa. Ich cieľom bolo nájsť predmet. Po hodine sa stretli s nejakým týmom. Mysleli si, že už ten predmet získali, takže na nich zaútočili. Kenov tým po menšom boji zvýťazili. Ich nepriatelia neboli až tak silný, ako si mysleli. Ale Kenovi týmový partnery na tom neboli zrovna najlepšie. Takžesa snažili bojom radšej vyhnúť. Predmet, ktorý museli získať a odovzdať enskôr našli, ale hneď na to ich napadol ďalší tým. Bohužiaľ už Kenov tým nemal toľko síl, aby ich premohli. Posledné, čo si Ken zo skúšky pamätal bolo to, že sa na neho rúti Raitonové jutsu. Potom už iba uvidel biely strop v nemocnici. Obzrel sa a zisitl, že vedľa neho ležia jeho priatelia z týmu, ktorý na tom neboli zrovna najlepšie. Ale ich stav bol stabilizovaný. Ken sa pozrel von oknom na hmlu. Zamračil sa a potom sa chytil za hlavu. Nechcel uveriť, že naozaj neuspeli. Mali na to... mohli to dokázať. Teraz z nich už mohli byť chuuninovia. Bohužiaľ, nedokázali to. Premýšľal nad tým, čo v skúške pohnojil a potom si spomenul na svojho brata. Ako sa mu ukáže na oči, keď nezložil skúšku, ktorú jeho brat zložil ako nič? Ale bol rád, že sa vracia domov, a že odtiaľto vypadne. Vedľa neho sedel sensei. Ten sa pozrel na Kena a usmial sa, „Nabudúce to dokážete. Vedel som, že ste nato ešte primladý. Ale viedli ste si dobre.“ Povedal a potom odišiel. Ken potom iba zaspal a už sa tým radšej netrápil. Ale tú skúšku chcel naozaj zložiť. Chcel aby na neho bol jeho brat pyšný. Ale bolo to na nich príliž skoro.

Keď sa Ken vracal so svojim týmom do svojej rodnej dediny uvidel pri bráne svojho brata. Pribehol k nemu a pozrel sa na neho. Jeho brat sa iba usmial a rozstrapatil mu vlasy, „Neboj, nabudúce to urobíš. „ Povedal, pretože vyčítal Kenovy z očí na čo asi myslí. Ken prykývol a potom sa vrátil domov. Za štyri dni mali tréning. Nebol to iba tak obyčajní tréning. Ken na tento tréning nikdy nezabudol. V strede tréningu, keď bojoval proti senseiovy dostal Ken horúčku. Vtedy sa mu to nezdalo nejako hrozné. Keď si jeho sensei všimol, že je červený zistil, že má asi horúčku. Dal mu ruku na čelo, ale rýchlo ju zasa dal preč. Ken mal vysokú horúčku – krv v žilách mu doslova vrela. Nevedel, prečo sa mu to deje, ale cítil sa dobre, horúčka mu vôbec neprekážala. Cítil sa úplne normálne. Pokračoval teda v tréningu. Keď prišiel po tréningu domov, všimol si, že s jeho bratom nieje niečo v poriadku. Bol iný, ako normálne choval sa trochu... odťažito. Ken mu to ale odpustil, a radšej si šiel ľahnúť. Horúčka mu už dávno prešla. Bol už v poriadku a necítil vôbec žiadnu únavu, čo u neho nebolo normálne, pretože väčšinou po tréningu padol do postele a hneď zaspal.
Kenov brat, Sho mal naozaj divnú náladu. Bolo to preto, pretože odmietol jednu misiu, ktorú mu Tsuchikage zadal. Nikto nevedel, o čo šlo, pretože o tom Sho nikomu nechcel povedať. Ale Tsuchikage to bral ako zradu. Chcel sa za to Shoovi pomstiť. Preto si k sebe zavolal ninju, ktorého chcel požiadať aby ho zabil, a taktiež aby zabil celú jeho rodinu. Tento človek len s neochotou prykývol, pretože tú rodinu poznal. Bol to totiž Kenov sensei. Bohužiaľ, túto misiu odmietnuť nemohol. Preto sa v noci, keď Ken s rodinou večeral, sa prikradol do ich domu. Bol pripravený ich zabiť. Taktiež to aj urobil. Ken len v jednu chvíľu videl, ako jeho brat je a rozpráva sa a v druhú ako leží na zemi v kaluži krvy. Nechcel uveriť, že je mŕtvy. Taký silný shinobi ako on. No bohužiaľ to bolo tak. Keď sa Ken otočil zistil, že sú mŕtvy aj jehorodičia. Pozrel sa na vraha, ktorý práve schovával svoju katanu. Ken sa mu pozrel do očí. Kenovi sa v očiach mihala túha po pomste. Poznal toho človeka. Vedel, kto to je. Práve v túto chvíľu Kenove oči nabrali iný odtieň. Boli červené ako čerešňa. V tú chvíľu Ken stratil kontrolu nad svojim telo. Jeho telo prebrala jeho druhá polovička, ktorá bola celú dobu potlačovaná, Kenta’shi. Kenta urobil so senseiom rázny koniec. Keď sa Ken zobudil všimol si, že pri ňom leží sensei. Tentokrát už nemal na tvári masku. Už mu to bolo k ničomu. Okolo kena šľahali plamene, pretože dom celý horel. Sensei, ktorý sa pozeral na Kena bol celý popálený, bez jednej ruky a noha, z ktorej stále tiekla krv, bola až po koleno celá rozožratá, teda... spálená, a bolo vidieť jeho kosť. Keď to Ken uvidel, urobilo sa mu zle, ale neotočil sa senseiovi chrbátom. Pozrel sa na neho a čakal, čo mu povie, pretože ho držal za ruku a snažil s prehovoriť. „Ken... prepáč, nechcel som to urobiť... ale musel som. Uteč, pretože inak zomrieš.“ Povedal a potom stratil vedomie. Ken neváhal a utiekol z domu, ktorý celý horel. Vyšiel na ulicu a pozeral sa na dom, ktorý sa mu pred očami zrútil. Nechápal poriadne čo sa stalo, ale nejak tušil, že senseia zabil on. A ted dom zapálil tiež. Kenove myslenie sa zmenilo. Úplne. Rozhodol sa, že v dedine už nestrávi ani minútu. Rozhodol sa, že svoje vzťtahy s dedinou pretrhne a nikdy ich neobnoví. Myslenie sa mu zmenilo. Keď odišiel z dediny uvedomil si, že sa s ním niečo stalo. Vtedy ho začala boleť hlava a v hlave počul hlas. Bol to jeho hlas. „Hej, čo ty slaboch? Čo chceš teraz robiť? Buď rád, že som zasiahol, inak by sme už boli mŕtvy tak ako všetci“
Ken sa zarazil keď počul ten hlas ale potom prehovoril : „Už nikomu neverím. Iba sám sebe.“ Povedal a potom sa vydal niekam preč.

Týžďeň po incidente si Ken spomenul na jenu vec. Spomenul si na ten ďeň kedy zabil svojho senseia a prišiel o svojhu rodinu, svojho brata, o všetko čo mal. Spomenul si, že dom v ten deň zhorel. Ale nechápal ako to. „Hej, Kenta’shi, ako to, že ten dom horel? A ako to, že sensei mal celú nohu zhoretú?“ Kenta’shi sa iba potichu zasmial a potom odpovedal na Kenovu otázku: „ty si vážne taký blbý, že si na to neprišiel? Tvoje telo ti predsa dávalo znamenia.“
Ken sa zamyslel ale nechápal, čo má na mysli. „Čo? Aké znamenia? O čom sakra hovoríš?!“
Kenta’shi sa zasa iba zasmial „Ty si to vážne neuvedomuješ, čo? Pamätáš sa na ten prekliaty tréning? Ten po skúškach?“
Ken sa zamyslel a spomenul si na tréning, ale nič konrétne o čom by mohol Kenta’shi hovoriť ho nenapadalo. „Nó, pamätám. A čo s tým? Nič také ako nejaký signál tam nebolo“
Keď dokončil bolo chvíľu ticho ale potom sa znova ozval Kenta – „Ty si vážne taký debil, alebo sa na neho iba hráš? V ten deň si mal horúčku. Tvoja krv doslova vrela. Ale ty si si nič nevšimol, že? Mali sme najmenej 50 °C. Myslíš, že by to normálny človek prežil?“
Ken sa znova zamyslel a potom pokračoval. „Áno pamätám si to. Vážne som mal vysokú horúčku. Ale čo to má znamenať?
„Pamätáš sa keď ti Sho ukazoval tú techniku? Tá lávová? Dúfam, že teraz ti to už dáva zmysel“
Ken sa zamyslel a potom povedal. „ Takže ovládam Yōton, tak ako Sho?“
Kenta´shi už len súhlasil a potom bol ticho. Najprv Kena napadlo, že musí niekam ísť. Nemá kde žiť. A potrebuje miesto, kam by ho vzali. Ale kde je to miesto?

Po mesiaci sa Ken dostal až k Otogakure. Myslel si, že v tejto dedine nájde nejaký hotel alebo niečo kde by mohol prespať. Ale mýlil sa. Keď vošiel do dediny stráže ho zadržali, pretože to bol narušiteľ. Vzali ho za Otokage, ktorá mala rozhodnúť čo s ním urobia. Keď k nej Kena dovliekli iba sa na neho pohŕdavo pozrela a spýtala sa: „Čo tu chceš, ty malý červ?“
Ken sa na ňu pozrel a potom uhol zrakom, pretože jej pohľad bol vážne chladný, aj na neho. „Hľadám miesto, kde by som mohol žiť.“
Otokage sa na neho zahľadela a uvidela čelenku Iwy, ktorá bola prečiarknutá. No to ju nezaujímalo. „Nie si nič iné ako občajný červ. Si úplne zbytočný, preto budeš zabitý.“ Povedala a luskla prstami a stráže zobrali Kena a odnášali ho. Kenove oči sa zmenili a nabrali Červenú farbu. Vládu nat telom prevzal Kenta’shi. Použil na svoju obranu Yōton, ale aj tak bol Otokagem ľahko premohnutý.
Keď sa na ďalší deň zobudil uvidel, že je v nejakom dome. Myslel si, že je mŕtvy. Rozliadol sa a potom si uvedomil, že stále žije. „Čo sa stalo? Nič si nepamätám.“
„Musel som zasiahnuť, pretože ty si neschopní“ Povedal naštvane Kenta’shi
„A čo sa stalo potom?“ Spýtal sa, pretoŽe ho vážne zaujímalo kde práve teraz je.
„Neviem, sme príliš slabý. Premohla nás ako nič.“ Povedal Kenta potichu, pretože si stále nechcel pripustit, že ho porazila.
Ken už bol ticho a pomaly sa začal spamätávať. Potom si všimol, že sa k nemu blíži akási postava. Bola to práve Otokage. Prišla k nemu a pozrela sa na neho. „Možno nebudeš až taký neschopný. Nechám Ťa žiť, ale ty mi budeš verne slúžiť a plniť moje rozkazy. Jasné?“
Ken sa na ňu pozrel a potom sa ešte opýtal: „A kde teraz som? „
Otokage sa na neho nechápavo pozrela. „V Otogakure, červ.“
Ken si ujasnil, čo a jako a potom sa chytil za hlavu, ktorá ho bolela. „Takže...“
„Áno, si teraz Otogakure shinobi. A budeš mi slúžiť.“ Prerušila ho skôr než sa stihol niečo opýtať.
„Aha... ďakujem..“ Povedal a potom náhle zaspal.
Otokage sa na neho iba pozrela a potom potichu odišla.
Ken žil v Otogakure pár rokov. Stal sa z neho Jounin. Tvrdo trénoval, aby mohol plniť svoje povinnosti v Otogakure. Táto dedina sa pre neho stala novým domovom.