Staré sídlo Legendárnich Šermiarov z mlžnej

(Je to asi s polovice také veľké na obrázku )
Celý hrad je stále ukrytí v hmle, v podstate iba najlepší Senzibil by mohol zachytiť že sa tu nachádza lebo okolo sídla je Hmla ktorá je na báze chakry a tým je tu stále pokiaľ nepríde niekto kto sem má vstup povolení.
A je tu aj tajná miestnosť o ktorej vedeli len Legendárni šermiari a ich potomkovia, dokonca sa hovorí že ani sama Mizukage o tomto sídle nevedela. Možno tak z legiend.
Okolo hradu je hmlová bariéra. Čiže sa sem nedostane ten kto o tomto mieste nevie alebo ho sem nezavedie niekto kto má sem právo vstúpiť.
Nachádza sa tu knižnica, izby, cvičisko a jednoduchá zbrojírna.

Tajnú miestnosť nemožno nájsť, jednoducho musíte vedieť kde je pokiaľ neviete tak ju nenájdete (Možno tak z Byakuganom max.)
V miestnosti je okrúhly stôl kde je sedem miest na sedenie. Na stenách je sedem veľkých obrazov kde sa zobrazia súčasní majitelia mečov.

Miestnosti: Obývacie izby, Tajná zasadacia miestnosť, Tréningová hala, Knižnica (je tu zopár techník),

Prišiel som na toto miesto o ktorom som kedysi počul. Našiel som to vďaka mape ktorú mi zanechala ešte moja matka. Len čo som miesto našiel tak som mapu zničil. Ako som prichádzal k sídlu, hmla sa predomnou začala rozostupovať a za mnou uzatvárať. Prechádzal som sa po sídle a pozeral som na nie príliš zachované sídlo. "Zrejme tu už nikto dlho nebol ".

Bolo tu vidieť že tu dlho nikto nebol však ako by aj mohol keď skoro z každého šermiara sa stal nukenin. Ale nato aké je to tu staré to bolo celkom zachovalé. Sadol som si do kresla a spomínal na minulosť. "Zrejme preto si dáva Mizukage pozor komu meč dá aby sa neopakovala minulosť " Nakoniec som sa vybral do tajnej miestnosti ale zabudol som na pravidlo že do tejto miestnosti môže vstúpiť niekto len a len z nejakým mečom z tých siedmich. Takže bariéra ma ďalej nepustila, chcel som si to tam popozerať nakoniec som to nechal tak. Musel som sa vrátiť naspäť do Kiri lebo čo ak sa Mizukage vrátila a bude ma hľadať a mňa nikde?. Tak som si ešte chvíľu poobzeral a nakoniec vyrazil naspäť do Kiri.
Zase keď som vyšiel zo sídla hmla sa zaČala predo mnou rozostupovať a hneď ako som prešiel sa následne uzavrela. Mapa bola zničená cestu sem som dobre poznal takže som mohol v pokoji odísť. (Presun)

Zase som dorazil do starého sídla. Po vstupe som to mal namierené do jednej obytnej izby. Tam so si zložil veci a vyzliekol sa. Hodil som dlhú sprchu ktorá mi mala pomôcť vyvetrať hlavu. Nakoniec som našiel v kuchyni nejakú fľašu z alkoholom tak som začal piť až dokým som nebol na ,,šrot,, .
Po mojej pijatike som zaspal na posteli. A spal až do rána.

Po dlhej a prepitej noci som sa ráno samozrejme zobudil z veľkou bolesťou hlavy.
Zobudil som sa a vstal z postele. Dal som si poriadnu sprchu ktorá mi ako tak pomohla. Musel som sa vrátiť do Kiri ale vôbec sa mi nechcelo a necítil som sa dobre "Bohvie čo som to vypil " . Vošiel som do kuchyne a urobil som si niečo pod zub i keď niečo malé a pil som strašne veľa vody bol som veľmi smädný.
Neskôr som sídlo začal dávať pomaly dokopy . Použi vodné techniky na vyčistenie a jednoducho som upratoval.

Po dlhom upratovaní som našiel starú knižnicu kde boli prevažne knihy týkajúce sa Šermiarov a Kirikagure no sato. Ale bolo tu aj zopár techník. Jednu som si zobral síce nebol nejaká extra ale bral som to ako povinné čítanie.

Přicházela jsem k sídlu, které bylo jako vždy zahaleno mlhou.
Mlha předemnou, mlha za mnou... ušklíbla jsem se a když se předemnou v začali vynořovat obrysy sídla, úlevně jsem vydechla. Na sobě jsem měla stále kompletní ANBU výbavu. Vyjma bot, které mi spálila láva. Hned jak za mnou zapadli dveře jsem se po stěně vedle dveří svezla do sedu na zem. Už to zkrátka nešlo vydržet.
Zatracený Sasori. Kdo by čekal, že z Mei Terumi udělá loutku?

Ako som tak sedel a čítal začul som zvuky ktoré tu doteraz neboli."Žeby sa sem niekto dostal? Ale kto? " vytiahol som kunai a z veľkou opatrnosťou som sa blížil k vchodovým dverám kde som ten zvuk počul. Uvidel som tam niekoho oblečeného ako ANBU nevyzeral príliš živo ale aj tak som sa opýtal s namiereným pripravením kunaiom ,,Kto si a čo tu chceš? ,, neskôr som si všimol že ten niekto je zranení.

Měřila jsem si skrz průzor v masce nohy, které mi sice v Konoze ošetřili, ale rozhodně nebyli připravené na takovou cestu a snažila se nemyslet na tu bolest v nich. Když jsem uslyšela zvuk. Byla jsem příliš unavená, než abych vstávala. Když se objevil ve dveřích neznámý kluk, sevřela jsem prsty na rukou a vytvořila si z ní pistolku. Tu jsem pak na něj namířila.
Co bych tady asi tak chtěla? Přišla jsem si odpočinout. Podstatná otázka je kdo si ty a co tu děláš? jméno jsem samozřejmě neřekla. Pistolkou jsem mu mířila na krk.

,, Ja som shinobi z Kiri a potomok jedného zo šermiarov a ty zrejme tiež inak by sa sem nedostala ,, "I keď kto vie kto to je? " ,,Pokiaľ si sa sem dostala......,, pomaly som si odložil kunai i tak som nevedel na akej úrovni je a ani som to nechcel skúšať.

Nechala jsem ruku dopadnout na podlahu. Teď jsem vážně nehodlala ověřovat, jestli mluví pravdu. Stačilo mi, že na mě přestal mířit.
Fajn, prohlásila jsem a zadívala se do stropu. Zavřela jsem oči. Po chvíli jsem ale opět promluvila.
Když jsem tu byla posledně, bylo tu úplně pusto.

,,Našiel som starú mapu ktorú mi zanechala moja mama a doviedla ma sem a kedže v Kiri nemám domov tak mi to prišlo vhod, nechceš si ísť ľahnúť? Na zemi sa neodpočíva veľmi dobre a ak dovolíš pozrel by som sa na tvoje zranenie ,, približoval som sa k nej iba po milimetroch, preistotu. Hoci nie som medik ninja ale to jej zranenie nevyzeralo veľmi dobre.

Jedním okem jsem si ho změřila.
No, kdyby jsi mi pomohl do postele, tak bych ti byla skutečně vděčná. Měla jsem trochu náročnější misi. Pokusila jsem se zapřít o zeď a zvednout, jakmile se ale část mé váhy přenesla na mé nohy, obličej pod maskou se mi zkřivil a já zůstala na půli cesty vzhůru.

Pomaly a šetrne som ju vzal na ruky a rozmýšľal som "Mohol by som vyskúšať novú techniku ale ešte ju úplne neovládam a neviem aké následky môže mať ".
,,Vie o tomto mieste ešte niekto iný okrem teba?,,. Pomaly som ju niesol do izby kde som minulú noc nocoval lebo to bola zatiaľ jediná izba kde som to dal dokopy.

Zavrtěla jsem hlavou.
O nikom nevím, ale to neznamená, že ne, když mě nesl, mohla jsem si ho prohlédnout. Stále mi ale nikoho nepřipomínal.
Kdo to jenom je?
Bylo mi hloupé, že mě takhle nese, ale moje nohy byli momentálně prostě neschopné chůze a já s tím nemohla nic dělat.

,, Nebudem sa ťa pýtať na meno ani aká misia to bola lebo mi to zrejme aj tak nepovieš, v tom prípade sa ani ja predstavovať nebudem,, položil som ju pomaly na posteľ ,,Môžem použiť jedno jutsu ktoré by ti mohlo pomôcť a zbavilo by ťa aspoň bolesti a možno by sa to aj rýchlejšie zahojilo. Ale zrejme by si si bola dočasne paralizovaná, takže ak ccheš môžem to skúsiť,, sadol som si na kraj postele potom čo som ju položil " Nebudem jej vešať na nos že to jutsu plne neovládam lebo by ju tu zrejme moc nepresvedčilo"

Jakmile mě položil na postel posadila jsem se.
Díky, kývla jsem na něj a patřilo to jak tomu, že mě sem odnesl tak tomu co řekl. To že mi neřekne jak se jmenuje mě nijak netížilo. Kdybych to chtěla vědět, dalo by se to zjistit poměrně jednoduše. Pak jsem uslyšela jeho nabídku.
Ještě jednou díky, ale já to nějak vydržím.

,,Ako chceš,, postavil som sa ,,Keď budeš niečo potrebovať stačí povedať, budem v knižnici keby niečo,, postavil som sa a pomaly som kráčal naspäť do knižnice kde som mal rozčítanú knihu.

Přikývla jsem.
Dobře, díky, dívala jsem se za ním jak odchází a pak prostě padla na znak na postel.
Tak fajn teď si nemůžu ani sundat masku.
Povzdechla jsem si a hypnotizovala pohledem strop.

Prišiel som znova do knižnice ale rozčítanú knihu som len tak nechal ležať na stole. Celkom by ma zaujímalo kto to je ale vedel som dobre ako treba rešpektovať identitu ANBU. Odviazal som si obväzy z rúk ktoré mi už nekrvácali. Išiel som do tréningovej miestnosti vyhliadol som si práve jednu figurínu ktorá slúžila zrejme na trénovanie sekov mečmi ale ja som ju využil úplne inak. Začal som do nej znova udierať päsťami bolo mi jedno že si otvorím starú ranu a že sa znova ozvú rany ktoré som mal ešte stále na rukách. Nemienil som prestať dokým si nebudem neprestanem cítiť ruky alebo dokým sa znovu nestratia moje spomienky, pocity a mnoho ďalších vecí ktoré momentálne pre mňa boli nepodstatné.

Stále som búšil, teraz už iba pravou rukou lebo ľavá mi doslúžila. Búšil do drevenej figuríny ktorá bola už značne naštiepená.
Prestal som už som mal dosť a úplne zlinčovať som sa nechcel. Svoju úlohu som urobil bolo na čase vyskúšať nové jutsu ktoré som ešte dokonale neovládal.
Sadol som si do kresla v knižnici položil teda skôr vyhodil ľavú na stôl. Pravou rukou som naznačil pečate ,,Raiton: Chiyu Senkou,,. Z pravej ruky mi začali šľahať blesky. Priložil som blesky na pravú ruku ktorá sa pekne zahojila. Síce bolela ale zahojila sa, ako som predpokladal namiesto toho aby mi to paralizovalo ľavú ruku mi to paralyzovalo pravú ruku. Tak som si pravú obviazal a len tak som tam sedel.

Chtělo se mi spát, ale nemohla jsem usnout. Potřebovala jsem vodu. Povzdechla jsem si.
Tak fajn, jde se na to, přehodila jsem nohy přes kraj postele a vydala se vratkým krokem ke kuchyni.

Všimol som si tú od ANBU, kedže knižnica bola na ceste do kuchyne. Nešla istým krokom a navažovala sa zo strany na stranu keď tu vtom padala na jednu stranu. Priskočil som k nej skôr ako stihla padnúť a pridržiaval som ju ľavou rukou lebo pravú som mal dočasne chromú. ,, Hovoril som ti že ak budeš niečo potrebovať stačí zavolať, nie som síce žiadny doktor ale aj tak si myslím že tvoje zranenie nieje natoľko v poriadku aby si tu mohla len tak pohybovať,,

Odrazila jsem se od něj.
Baka! Došla jsem takhle z Konohy, tak přece dojdu do óóó... během řeči jsem začala padat dopředu. Ubrzdila jsem to rukama.
Ksó, procedila jsem mezi zuby.

" Hm, z Konohy? Čo tam asi robila?" pomyslel si
,, Aj niekto z ANBU potrebuje odpočinok a to ešte väčší keď si s takým zranením merala takú dlhú cestu, predomnou sa nemusíš hrať na nebojácnu Jednou rukou som jej pomohl sa aspoň posadiť. ,, Neboj sa nikomu nebudem vykećavať že som musel niesť niekoho z ANBU,, milo som sa usmial ,,Takže ak chceš dočasne ti nahradím nohy, a budeš skôro chodiť než sa nazdáš,,