Yuki, Yuchi, Yumi, Yuji

Jméno: Yuki, Yumi, Yuchi, Yuji
-
Hodnost: Genin
-
Věk: 14-15
-
Narození: 29.7
-
Pohlaví: žena
-
Klan: ---
-
Kekkei genkai: ---
Popis: Keby sa táto "schopnosť", alebo skôr vlastnosť nazvala kekkei genkai tak by to bola pravdepodobne blbosť. Nie je to v jej génoch, ona je proste, zvláštna, je to schyzofrenička ktorá však nemá rozdvojenú osobnosť, ale tie osobnosti má hneď štyri. Teda jej vlastnú "Yuki".. a k tomu ešte Yumi, Yuchi a Yuji. Každá z týchto osobností je iná, ako už po psychike tak aj po schopnostiach. Vždy ju ovláda jedna z nich aj keď, niektoré sa snažia do jej podvedomia pretlačiť v rozličných situáciách, alebo tiež opačne, ustupúpia stranou pred inou osobnosťou keď dané situácie riešiť nevedia, alebo nemusia. Jej osobnosti dokonca mávajú aj rozličné názory na samé seba. Niekedy v tom má Yuki chaos a často sa stáva že proste stojí, a nevie sa rozhodnúť.. laebo skôr dohodnúť ktorá ju nahradí .. či podobne.
-
Sensei: --
-
Charakter: Ako sa už spomínalo táto "osoba" má hneď štyri osobnosti. Yuki, Yumi, Yuchi a Yuji, každá z nich sa v rozličných situáciach správa inak, aj keď ich správanie môže byť podobné, ale aj nemusí.

Yuki: Je to hlavná a dá sa povedať dominantná osobnosť, Yuki je vlastne ten "koreň" ktorého podobu nosí celé telo o ktoré sa delia ostatné osobnosti. Je vcelku normálna, zväčša rozmýšľa o veciach v pokoji a snaží sa riešiť veci skôr tou mierovou cestou. Nie je to žiadny blázon, je jemnejšia a milá. Sem tam hádavá, v skutočnosti by však svojmu priateľovi, či priateľke nedokázala ublížiť. Dokáže bojovať, priemerne sa zameriava na taijutsu a jej hlavným bojovým štýlom je ninjutsu, aj tak však bojuje len málokedy. Zväčša sa zobrazuje práv vo chvíľach keď sa nič nedeje, pri bojoch zväčša uvoľní miesto Yumi.

Spoiler:

Yumi: Yumi je osobnosť sama o sebe, keby mala vlastné telo, ktoré by mohla ovládať v podstate celú jej existenciu, tak by to pre svet nemuselo byť zrovna prínosom. Dalo by sa povedať že zastáva skôr ten "zlý" postoj, a asi najhoršiu a najkrutejšiu časť ktorá sa v Yuki nachádza. Ona je tá ktorá sa vyžíva v boji, v utrpení a v bolesti druhých. Zväčša je drzá, nepríjemná a ostatnými opovrhuje, patrí medzi najkonfliktnejšie osobnosti ktoré sa v Yuki nachádzajú. Boj si užíva ako to len ide, má to však jednu nevýhodu, je jej viac menej jedno ako boj bude znášať Yukinino telo takže ho vôbec nešetrí. Je to taký taktický a praktický typ, proste čisto mašina určená na boj a na nič iné. Dokáže bojovať s pobavením ale aj s ľadovým kľudom. Často sa háda práve s Yuji a občas aj s Yuki. Zameriava sa na Kenjutsu-Taijutsu a vysokorýchlostné techniky.

Spoiler:

Yuji: Je to asi najbláznivejšia osobnosť z akou sa kedy svet Shinobi stretol. Vysmiate, teda skôr vyškerené dievča ktoré to napáli cez všetky prekážky, ktoré sa jej postavia do cesty.. to sa myslí naozaj, zväčša je až príliš rozbláznená aby sa dokázala vyhnúť nejakému stĺpu či steny. Často sa zasní a je to taká chodiaca katastroga. Miluje zábavu a nenávidí boj, vie sa natešiť aj z tých najbežnejších vecí a často to aj robí, aj keď skôr mimovoľne. Veľmi rada sa smeje, je hrozne hyperaktívna, milá, vysmiata, vlastne sotva existuje väčšie slniečko než je práve ona. Veľmi dobre vychádza s Yuki a Yuchi.. za to s Yumi nie je moc zadobre.. proste majú úplne rozdielne povahy a zásady. Neovláda žiaden štýl boja, je podpriemerná v taijutsu, ninjutsu, genjutsu aj vo všetkých ich odrodách. Je to skôr taká psychická oporná sila. /Neskôr by sa však mohla zamerať na lekárske techniky.

Spoiler:

Yuchi: Yuchi je beznádejná romantička !.. večne má hlavu niekde v oblakoch a rozhodne patrí k osobnosti, ktorá sa večne hanbí. Proste sa stále iba červená, sotva zo seba v blízkosti niekoho, kto sa jej len troška páči, vysúka nejaké to slovo. Celkovo je proste hrozne hanblivá. Často sa pochytí z Yuji, nie však tým nepriateľským spôsobom ale skôr tým "priateľským ".. hádky ktoré spolu zvádzajú sú zväčša typu: Ktorá zmrzlina je najstudenšia, ktorá farba najkrajšia, ktorý chlapec najmilší. Aj tak je však dosť citlivá, síce vie svoje emócie krotiť, tak sa často rozplače a ostatný ani nevedia prečo. Neovláda Taijutsu a o ninjutsu sa zaujíma iba okrajovo, jej oborom sú ilúzie ktoré sú často krajšie, ale aj horšie, než skutočnosť.

Spoiler:

Životopis:

Yuki sa narodila počas pekného letného dňa na mieste, kde líšky dávali dobrú noc. Narodila sa totiž v dedinke ktorá sa od nejakej, väčšej civilizácie, nachádzala na míle a míle ďaleko. Bola od ostatného sveta doslova odrezaná. Nachádzala sa uprostred hôr, budovy boli postavené z kvalitného dreva a ľudia v nej žili iba z toho, čo si napestovali. Celý svet shinobi, všetky vojny, konfilkty, boje, ale aj mierové akcie išli úplne mimo celej tejto oblasti. Vlastne o tejto dedinke nevedel absolútne nikto, žiadny ninja národ, žiadny kage, žiadny shinobi. Ľudia tu boli milý, teda aspoň zväčša, v celej dedine žilo nanajvýš štyristo ľudí a tak sa dalo povedať, že každý poznal každého. Yuki sa narodila celkom mladej mamine, vtedy jej mama mala iba osemnásť a jej muž, otec Yuki, bol statný, vysoký a takým sedliackym rozumom múdry lovec. Po svojej mame Yuki zdedila vlasy, po otcovi úsmev a po oboch povahu. Vtedy ešte nikto netušil, čo sa z Yuki vykľuje neskôr. Možno by sa to ani nikdy nebolo stalo, kebyže sa do dediny nedostanú zranený shinobi.
Tá noc bola tmavá, temná a tichá. Všetci už pomaly spali, teda okrem hliadok ktoré zväčša dávali pozor na medveďov, vlkov či iné zvieratá ktoré by mohli dedinčanom nejakým spôsobom ublížiť. Dedina nemala hradby, ani len opevnenie či už zatĺkané palisády, nikdy ich nepotrebovala. Bola dostatočne malá na to aby sa vyhla zrakom shinobi dedín a zároveň dostatočne veľká na to, aby si na ňu netrúfla svorka vlkov. Nejakou divnou náhodou sa tam však nejaký shinobi zatúlali. Nemali čelenky ale boli zranený, dokrvavený, vyhladovaný, premrznutý a na pokraji smrti. Dedinčania sa o nich pochopiteľne postarali, aj Yukinina matka k sebe uchýlila jedno dievča ktoré k tým shinobi patrilo, teda nedalo sa ani povedať o dievčati, ako skôr o žene. Všetko prebiehalo prekvapivo pokojne. Keď sa shinobi prebrali a zotavili, tak sa len poďakovali a o ani nie týždeň po nich neostalo nič. Ľudia si mysleli že o nich už nikdy nebudú počuť no.. mýlili sa. Nemali ako vedieť že sa práve táto výpomoc shinobim stane osudná.
Niekoľko rokov ubehlo od doby, keď prvý krát dedinku navštívili Shinobi. Teraz mala Yuki štyri roky, bola takým menším postrachom, aj keď v dobrom slova zmyslu. Bola celkom hyperaktívna, milá, no vedela sa zmeniť aj na krutú a bezcitnú !! to však len výnimočne a maximálne tak k chrobákom a pavúkom ktorý jej večne lozili po stenách izby. V ten osudný deň sa zrovna hrala vo svojej izbe, z bábikami.. ako každé iné dievča v jej veku. Jej hru však začali prehlušovať výkriky a zvuk, ktorý dovtedy nepočula. Smiech ktorý však nebol ničím príjemným.. bol to smiech shinobi ktorý do dediny napochodovali a začali dedinčanov doslova loviť.. ako nejaké divé zvieratá. Niektorých zabíjali, niektorých chytali.. nikto nevedel prečo to robili.. a nikoho to ani nezaujímalo. Každý chcel proste zachrániť svoj život, život svojich najbližších.. a jedinou možnosťou bol útek. Kým sa k Yuki stihla dostať jej mama tak jej prebodli hrudník katanou, zasiahli srdce a ona po pár krátkych sekundách zomrela. Rovnako skončil aj jej otec.. a ona takmer tiež. Patrila však k tým ktorých si len odchytili. Bola ešte veľmi mladá a tak nevedela čo sa deje, shinobi ju však doslova desili a tak sa nezmohla na nič iné iba kričanie a plač.
Yuki sa prebrala do takého šera.. bola v nejakej miestnosti bez okien, v ktorej bola zavesená lampa a práve tá vydávala dosť tlmené svetlo. Boli tam dvere, kovové dvere cez ktoré by sa nedostali ani dospelí.. nie to ešte Yuki. Celý jej život ktorý následoval.. bol od tej chvíle osamelý.. nikdy ju z tej miestnosti nepúšťali.. dávali jej tam cez medzierku jedlo a vodu ale to bolo všetko, nikdy ich dokonca ani nevidela. Takto ju držali hrozne dlho, vlastne sa cítila kao vo vezení aj keď vtedy to ešte nevedela popísať.. sama nevedela čo to také vezenie je. Trvalo to naozaj dlho, prešiel rok.. dva.. a na Yuki to začínalo mať ťažké psychické následky. Bola v úplnej samote, často sa rozprávala sama zo sebou, jej výraz sa zmenil na úplne ľahostajný. Po nejakom čase sa však zmenila jedna podstatná vec, začala vidieť útržky osôb, osôb ktoré boli jej súčasťou, jej pocitmi, každá z nich v sebe mala niečo, čo v sebe mala Yuki. Začala sa s nimi rozprávať, "hrať".. po chvíľke ich začala vidieť ako ozajstné bytosti, niekto kto v skutočnosti existuje, cítila ich, aspoň si to namýšľala a tak mala pocit že tu nemusí sedieť sama. Až neskôr pochopila že sú jej súčasťou, že sú jej vlastným ja a že to sú jej ďalšie tri osobnosti.. osobnosti ktoré sa prejavili práve kvôli jej samote. V tom sa ako blesk z jasného neba stalo niečo, čo nepredpokladala ani v tých najbláznivejších snoch.. dvere sa otvorili. Stálo v nich niekoľko shinobi ktorý na sebe mali masky zo znakom Konohagakure no sato. Boli od krvi, vyzerali ako po boji, ako po boji s tými ktorý Yuki uväznili. To čo sa stalo v ten deň si už moc nepamätá.. pamätá si len to, že bola hrozne prekvapená a zaskočená.. že zase vidí nejakých ľudí, živých a hmotných ľudí, nie len jej súčasti. Anbu z Konohagakure ju v jej ôsmych rokoch odniesli do Konohy. Tam bola ešte rok pod drobnohľadom a lekárskou starostlivosťou + psychickou terapiou ktorú potrebovala aby sa mohla stýkať s ľuďmi. Jej osobnosti to aj tak "nezničilo".. boli s ňou tak pevne späté že bez nich by Yuki ani nemohla existovať. Prešli ďalšie dva roky, vlastne tri, a z Yuki sa stala kunoichi ranku genin. Sama nevedela čo ten rank presne znamená no páčilo sa jej, že ju konečne niekam zaradili.. že sa konečne stala súčasťou niečoho väčšieho a že má konečne jej život nejaký zmysel.

/poprosil by som o zmenenie mena na Yukimichiji