Tetsuyovo sídlo

First topic message reminder :


Čo dodať? xD

"Konkrétne v "jeho" prípade to nutné nie je. To je pravdepodobne aj jeden z dôvodov, prečo ho ako svojho bojového partnera mám tak rád," dodal som s miernym pousmiatím, čo u mňa nebolo zvyklé.
Na mieste stála obrovská mušľa s vyrytým znakom kirigakure.
"Tak, čo naňho hovoríš?" spýtal som sa ako obvykle.

"Vtipný ako obvykle. Obávam sa však, že ti sranda v tejto situácii nepomôže," mušľa začala vypúšťať do okolia zvláštnu paru.
"Ōhamaguri: Shinkirō no Genjutsu," na prvý pohľad nebolo možné poznať, čo sa deje. V podstate to vyzeralo, ako keby sa snáď ani nedialo nič, avšak skutočnosť bola iná.

Para sa dostávala do celého okolia. Bola jej plná miestnosť a ja som naďalej iba vyčkával na svojom mieste.
"Tak, čo urobíš teraz, Hibari-kun?"

"Hoooo," pohliadol som na prepadajúcu sa podlahu bez záujmu. Než nás totiž stačila zavaliť, jak mušľa, tak ja sme zmizli, ako keby sme tam snáď ani nikdy neboli. Naše obrazy sa objavili na poschodí, kde bol aj on.
"To nebude fungovať," prehovoril som a vystrelil po ňom vodnú guľku.

Odrazu z ničoho nič dostal zásah aj keď sa vyhol. V skutočnosti som totiž strieľal z úplne inej strany, než na akej ma videl. Na tom istom mieste stála aj pravá mušľa, ktorú však on rovnako ako ani mňa nevidel.
"Táto technika je na teba priveľa," prehovoril som bez záujmu a sledoval, ako mu krváca guľkou prestrelené rameno.

"Súhlasím. Bez možnosti vidieť ma si bezmocný a aj keby si nejakým zázrakom zacítil moju chakru, vzhľadom na paru nerozoznáš presné miesto, kde sa nachádzam."
Odstreľoval som ho z každej strany.

Hľadel som jeho smerom.
"Snažíš sa získať čas? Hádam si nemyslíš, že sa ti podarí uniknúť."
V ďalších miestnostiach ho totiž už čakali ďalší nukenini, kvôli ktorým nemal voľnú cestu.

Na tvári sa mi prekvapivo objavil mierny úsmev. Pomalými krokmi som ho nasledoval, vonkoncom ako som už povedal, para bola v celej budove. Pravá mušľa bola naďalej tam kde predtým, no jej falošný odraz sa objavil v miestnosti, kde bol Hibari a ja vedľa nej (samozrejme tiež iba odraz).
"Vďaka, že si nás zamkol. Úprimne, nechcel som, aby sa nám do toho ktokoľvek miešal."

"Úžasná analýza, ako sa od teba dalo čakať. Nanešťastie však viem, že sú to iba blafy z tvojej strany. Pochybujem, že máš akúkoľvek techniku, ktorou by si mohol teplotu v miestnosti akokoľvek ovplyvniť," takmer hneď ako som dokončil, začali cez zamknuté dvere prestreľovať vodné guľky.

"Slušné, ale zabúdaš na moju rýchlosť," v čase, keď para zmizla, moje práve ja už stálo pri Hibarim a držalo mu prsty v tvare pištole pri hlave.
"Opýtam sa ťa znova, pridáš sa, alebo umrieš?"

"Oja, zapeklitá to situácia. Rýchlosť oboch našich útokov je približne narovnako, preto sa s najvyššou pravdepodobnosťou zabijeme navzájom, ale ty ešte umrieť nechceš, nemýlim sa snáď?" otázal som sa a vyčkával na jeho reakciu.

Okamma Mashi
Cez dieru, ktorú Hibari predtým urobil, som sa priblížil až k Hibarimu. Chystal som sa ho zozadu sundať, dával som si však extra veľký pozor.
Hádam si si nemyslel, že ma dostaneš jedinou ranou.

Podarilo sa mi Hibariho obrovskou rýchlosťou od seba odkopnúť rovno k Okammovi.
"Mashi-san, teraz!" vykríkol som a čo najrýchlejšie sa pokúšal ustúpiť.

Za letu jsem urobil jinton
''Jinton: Genkai Hakuri no Jutsu''
kolem Itsukiho se objevil trojúhelníkový
objekt který jej proměnil na prach