Moře a útesy

First topic message reminder :

Průzračně modré, čisté a chladně svěží to je krásné moře, rozlehlé a nedosažitelné, které se dá tak dokonale pozorovat z obrovských, vysokých útesů a hltat jeho nevyčíslitelnou krásu. Břehy ale mohou být nebezpečné, vlny zrádné.. nikdy není nic tak docela bez kazu!

Založila som si ruky na hrudi a len som sa začala smiať.
"Hej jasné.. vyzerám na maníka ktorý vie pohľadom zodvihnúť vodu z jazera a preniesť ju sem ? Čo som mala asi tak spraviť po tom, keby som ten kameň ohriala ? Napluť na neho? Spravila som všetko čo bolo v mojich možnostiach." Mikla som ramenom a trocha som sa zamračila.
"Mal by si sa naučiť že nie každému človeku z hlavy rastú nejaké rohy.." Zaťukala som si na čelo a znova som sa uškrnula.

Ani som ho nedopočúvala. Proste som sa postavila, ruky som si znova dala do vreciek a začala som kráčať niektorým zo smerov.
"Drž hubu preboha.. nemienim tu počúvať blázna." Zavrčala som znechuteným hlasom približne v polke jeho príhovoru. Nikdy som nebola na dlhé reči. Samozrejme som si stále myslela svoje. Nemala som to ako prasknúť ak na to proste nefungoval rasengan, čo mi prišla tiež ako blbosť. Doton je obranný element ktorý je tuhý, rasengan by ho mal jednoducho prasknúť. Celé jeho slová o tom že neviem využívať to čo viem tak, ako by som mala mi boli niekde u zadnej časti tela. Ani to nevyeralo tak, že by som mu mienila povedať kam mám ísť. Proste som kráčala dopredu, pokojne aj niekoľko kilometrov od neho.

Každopádne ja som sa vrátiť nemienila. Radśej by som sa Kyuubim nechala ovládnuť, než by som mala ďalej počúvať toho úchylného blázna. Ruky som si dala za hlavu, trocha som sa vystrela a s myšlienkou že do Konohy s mojim orientačným zmyslom nikdy nedorazím, som sa vydala do neznáma.. ako nejaké vajice na vandrovku. Ako som už povedala pred tým, ak som mala byť spásou ľudstva, tak bolo ľudstvo v dosť pekných sra***ch.