Moře a útesy

pro **Akasuna no PiliKKa** Sun 26 May - 14:13

Průzračně modré, čisté a chladně svěží to je krásné moře, rozlehlé a nedosažitelné, které se dá tak dokonale pozorovat z obrovských, vysokých útesů a hltat jeho nevyčíslitelnou krásu. Břehy ale mohou být nebezpečné, vlny zrádné.. nikdy není nic tak docela bez kazu!

pro Daiki Yatoshi Sun 16 Jun - 14:12

Už nějakou dobu jsem seděl na samém okraji jednoho útesu. Sledoval jsem rozbouřené moře a přemýšlel. Tohle bylo místo, kam jsem se uchyloval často. Jen tak sedět a nerušeně přemýšlet, vychutnávat si kousek klidu v tomhle zrádném světě plném intrik. Už jsem si ale na něj zvykl a nikdy jsem nepřestal věřit, že rovnováha a staré časy se zase vrátí.
Začínal jsem svět vidět jinak, nic nebylo takové, jaké se zdálo. I tohle na první pohled čisté moře, může v sobě ukrývat zlomyslnost. Začínal jsem si všímat detailů, vážil si života a naučil se přežít. Jak? Taky by mě to zajímalo, ale naučil jsem se obezřetnosti, a nikdy nepolevoval v ostražitosti. I teď, mikroskopické částice železného písku byly rozmístěné kolem mě ve vzduchu, aby mě upozornili na jakýkoliv pohyb.
Přemýšlel jsem o všem možném, ale z hlavy stejně pořád nedokázal vypudit jednoho člověka, přesněji řečeno dívku. Červenovlasou, drzou, neústupnou a přesto tak křehkou. Nevěděl jsem, jestli žije, vlastně jsem nevěděl, jestli je naživu kdokoliv z mých přátel. Kami, Yoko, PiliKKa.. Chyběli mi, ale nemohl jsem se vydat za nimi, ne teď, dokud nukeninové číhají na každém kroku. Přijdu později. Jenže kdy přesně je to později?

Krátce jsem se ušklíbl a plácl sebou zády do trávy. Pozoroval modré nebe a přitom věděl, že moje naivita mě jednou bude stát draho.

pro **Sennin** Sat 22 Jun - 8:13

Neďaleko Daikiho sa za záhadných okolností vytratil všetok zvuk prírody a okolia. V okamihu ako sa to stalo, zmizlo aj zverstvo a vtáctvo, keď v tieni sa niečo pohlo. Ani nie pár minút nato sa objavila pri Daikim Senninova projekcia, jediné čo ho prezradilo bol Rinnegan v očiach, inak všetko bolo na Senninovi šedé. "Nesklamal si ako vždy.." Povedala postava starého muža s úsmevom, akoby vítala starého priateľa, a nie nadarmo, Daiki plnil plány Sennina vždy ak ho o to požiadal. Preto sa stalo niečo ako jeho poslom.. V tomto svete, sa stane uznávaným.

pro Daiki Yatoshi Sat 22 Jun - 9:01

Se zavřenými oči jsem odpočíval, ale jakmile všechno v okolí ztichlo, pomalu jsem je otevřel a obezřetně naslouchal. Pak se tu objevil sennin, vyhoupl jsem se do sedu a stéblo trávy přehodil v ústech na druhou stranu. Zadíval jsem se na projekci a přivřel oči. Postavil jsem se, ale neklaněl. Byl jsem si vědom jeho síly, ale já svou úctu projevoval jinak, před nikým jsem se nikdy neklaněl. A sennin to moc dobře věděl.
"Tak, jak jste žádal. Je splněno. Víte, o co mi v tomhle životě a světě jde. Chci jen, aby se staré časy vrátily.." Podotknul jsem a pohledem se zadíval na moře. Potom jsem se pohledem vrátil k senninovi. Věděl jsem, že pro mě bude mít další úkol.

pro **Sennin** Sat 22 Jun - 13:24

Projekcia sa pousmiala, videl mnohých Kágov ako mu padli k nohám v úžase, videl mnoho Shinobi ktorý bojovali za neho, Daikimu ale najviac na tomto svete veril. A on to tiež dobre vedel, ak niekto vedel niečo o Senninovi, tak práve len on. "Kirigakure ťa potrebuje, tentoraz ale tvoja úloha bude iná. Prehovor Mizukáge do duše, udržuje Kiri ako najlepšie vie, ale takýmto krokom vedie dedinu do istej záhuby.. A hlavne, nestrhávaj na seba veľkú pozornosť, čo viem, prenikli do dediny už mnohý z nich.. Dávaj si pozor, zisti čo najviac o vodcovi Nukeninov, vraj narába z kartami.." Prehovoril, nebol to rozkaz, bola to obyčajná prosba. Zrazu k nemu priletel mešec, ako vždy mu dal na cestu nejaké peniaze a vodu, následne čoho zmizol ale ešte pred tým stihol povedať. "Je v Kagetsu.." On dobre vedel, koho mal namysli.

pro Daiki Yatoshi Sat 22 Jun - 14:46

Oprášil jsem se a protáhl, bylo dost ležení a ulejvání, tohle byla chvíle, na kterou jsem tady celou dobu čekal. Batoh jsem si přetáhl přes záda a mezitím ho poslouchal.
Kiri heh? Dlouhá cesta.
Zajímalo by mě, co myslel tím krokem, ale to uvidím sám, až tam dojdu. Těšil jsem se docela na Mizukage, Kiri jsem za celou dobu navštívil moc jednou. Moc depresivního deště na mě, ale proč se tam nepodívat. Lehkým kývnutím jsem dal naznačit, že s ním souhlasím a chápu, co po mě chce. Otočil jsem se ve chvíli, kdy řekl poslední slova, ale to už tady nebyl.
Kagetsu? Tak k téhle straně se přidala, heh. Nemám právo nikoho soudit, ale protože já jsem právě ten hodný, naše cesty se nejspíš rozdělili.
S pohledem na nebe jsem se jen ušklíbl, strčil ruce do kapes a vydal se pryč. Cítil jsem ohrožení? Ani ne, můj písek mě chránil, jak jinak bych v téhle době přežil? Věčným strachem určitě ne.

/Přesun/

pro **Sennin** Fri 5 Jul - 9:17

Tam kde kedysi odišiel Daiki s príkazmi, tam sa objavila tajomná postava zo sveta znova, presne na mieste kde rozkázal Daikimu. Ale nebola sama, neďaleko dopadlo aj oslabené telo Kiwi, ktoré dopadlo na zem, zatiaľ čo temná postava sa obrátila k východu slnka. Tma pomaly odchádzala a začala prezrádzať aj telo pravého Sennina, ktorý teraz v bielom plášti, opierajúc sa o palicu, sledoval príliv, nič nehovoriac.

pro Kiwi Namikaze Fri 5 Jul - 9:23

Dopadla som na zem. Vôbec nič som nechápala. Nie len že som cez neho preletela, keď som to spravila, prišla som o večšiu časť svojej sily a tiež ma niekam.. preniesol? Zaprela som sa o ruky a nakoniec sa mi podarilo prejsť aspoň do kolien. Rukou som si prehrabla ofinu a pohľad som zastavila na postave, ktorú som pred tým považovala za "neho"..
"Ty nie si.. Uzumaki.." Zamumlala som, aj keď mal v podstate rovnaké oči, jeho vlasy a tvár boli dosť rozdielne.

pro **Sennin** Fri 5 Jul - 9:45

Neotáčal som sa od krásneho úsvitu, ktorý tentokrát osvietil všetko a nastal nový slnečný deň. Tentoraz mi vietor prefúkol moju tvár a ja som sa zahľadel do diaľky. Poriadne som ani nevedel kto som, vedel som len jedno, tento svet musím z hĺbin do ktorých sa ponoril zachrániť. Kyuubi bude jedna z mojich najväčších zbraní. Aj keď som bol len samotná projekcia, dokázal som napriek tomu obrovské veci, cítiac, že Kyuubi a ja sme nejako spojený. "Nie som.." Prehovoril som znova, kým na útese znova zavládlo ticho.

pro Kiwi Namikaze Fri 5 Jul - 9:54

Z kolien som prešla do sedu. Jednu nohu som prikrčila a rukami som sa zaprela o skalu podo mnou. Hlavou som pootočila na bok. Nepríjene som sa zapozerala na obzor a voľnou rukou som si prikrila oči. "Keď nie si Uzumaki.. kto si ?.. a čo po mne chceš?" Spýtala som sa ho, tento krát už s trocha miernejším hlasom. Teda.. neznela som ako nejaká rozzúrená harpyja ktorá chce zabiť všetko v jej okolí.

pro **Sennin** Fri 5 Jul - 9:59

Otočil som sa od východu ktorý práve vyrástol v nádherný deň, niekedy som na tým rozmýšľal, niekedy sa svet nezdal až tak zničený ako si ho každý predstavoval. "Som niekto kto ti s ním pomôže.." Prstom som ukázal na pečať, ktorú mala na tele a delila nás od líšky, ktorá by mohla priniesť skazu ale aj nádej. Tak ako kedysi Naruto, pustím do boja Kiwi aby zachránila to čo je takmer zničené.

pro Kiwi Namikaze Fri 5 Jul - 10:19

Rukou som si chytila okraj trička a trocha som si ho povyhrnula. Reagovala. Bola som naozaj prekvapená.. aj keď som nevyužívala momentálne žiadnu chakru, tá pečať reagovala na Sennina .. normálne predsa len vydieť nebola no teraz sa mi črtala na bruchu. Znova som si stiahla tričko a ruky som spustila pozdĺž tela.
"Niekto mi chce pomôcť s Kyuubim.. prepáč ale aby som tomu uverila, budem potrebovať viac než len tvoje slová." Už som dávno nebola tým naivným dieťaťom ktoré verilo v dobro ľudstva a vo veciach tomu podobných.

pro **Sennin** Fri 5 Jul - 10:28

Očakávaná reakcia, bolo jasné že takto zareaguje, kto by aj uveril keby ho niekto neznámy koho považujete za nepriateľa teleportoval z Konohy do preč, a potom povedal že mu pomôže s Kyuubim. "Keby som ti chcel ublížiť, už dávno je Kyuubi môj.." Prehovoril som, oprel sa o palicu ktorá zdobila môj imidž, a pohol som sa dopredu. Priamo ku Kiwi, ale namiesto očakávanie že ju napadnem, prešiel som okolo nej akoby tam ani nebola a pomalým krokom som sa vydával preč z miesta kde sme stáli, moje kroky viedli schodmi do lesa, pričom pred tým ako som sa obrátil jej chrbtom som prehovoril. "Verím že si posledná nádej pre ľudstvo.." Ak mi uverí, pôjde za mnou.

pro Kiwi Namikaze Fri 5 Jul - 10:31

Nevedela som prečo no momentálne som schytala trocha uštipačnú náladu. V podstate som samú seba považovala za už aj tak niekde stratenú a ak by ma chcel naozaj zabiť a zobrať si Kyuubiho, mal k tomu príležitostí a aj tak som s tým nemohla moc robiť. Musela som sa zasmiať, keď povedal že verí zé som posledná nádej pre ľudstvo.. bolo to vtipné.. možno to však nemyslel ako vtip. Postavila som sa a ruku som si založila v bok.
"Tak to je potom ľudstvo v dosť.. blbej situácii.." Ďalej som však nič nehovorila, len som s povzdychnutím kráčala za ním.

pro **Sennin** Wed 17 Jul - 9:01

Zastavil som sa až oveľa ďalej ako sme sa objavili, takmer pred vchodom do samotného lesa kde som mienil prezrieť si schopnosti Kiwi. Zároveň som sa ale bál, nemal som tu svoje pravé telo a vypustenie Kyuubiho by znamenalo katastrofu pre tento svet, ak by sa vymkol kontrole, nezastavím ho. A možno ma z neznámych príčin aj poslúchne, ale to som riskovať nemienil, preto som rukou prešiel po zemi kde sa otvorila trhlina, vystúpili obrovské kamenisté stĺpy z ktorých ešte dlho opadávali malé kamienky v podobe prachu, následne čoho som sa otočil na Kiwi. Za mnou sa zo stĺpov začali formovať obrovské kamenné golemy naberajúce podobu mužov, tie sa za mnou v hojnom počte zastavili a ja som rozkázal. „Ukáž mi čo dokážeš..“ Jasný povel pre ňu. Zaútoč!

pro Kiwi Namikaze Wed 17 Jul - 9:15

Táto cesta.. čakala som že bude kratšia. Ruky som mala zabodnuté vo vreckách a následovala som ho. Nakoniec sme sa zastavili a ja som si trocha sklesnuto prezrela dvoch golemov. Už na prvý pohľad mi došlo, že Taijutsu na kameň platiť nebude. Prišlo mi to tak, ako keby mali nonstop aktivovanú techniku dotno:domu. Nemala som z osebou moje bleskové kunaie a tak mi ostalo len zopár techník s ktorými by som golemov mohla teoreticky rozbiť.
"Kage bunshin no jutsu!" V kúdoľu dymu sa objavili štyria dokonalý kloni ktorý sa spolu so mnou rozbehli na golemov. Jeden z klonov vytvoril rasengan, zatiaľ čo ja som ho chytila za druhú ruku. V momente som s ním trhla a otočila som sa okolo svojej osy, teda spolu s ním. Ako som ho pustila, doslova vyletel oproti jednémuz golemov a snažil sa do neho Rasenganom napáliť.

pro **Sennin** Wed 17 Jul - 9:24

Zatiaľ čo na ňu sa rozbehli golemovia, ja som postával vedľa nej a sledoval ako bojuje. Uznane som zakýval hlavou keď Rasenganom prebila horu kameňa, ktorá sa nedokázala poriadne rýchlo hýbať, pohľadom som na ňu utnol. S tým som sa začal prechádzať okolo nej, pričom som sledoval každý jej pohyb. „Aký máš element?“ Spýtal som sa, keď zo zeme vyliezlo ďalších 5 golemov, na ktorých stačí Rasengan ale tak obrovské množstvo jej nepožičia ani Kyuubi, pretože moja čakra bola v tejto chvíli väčšia ako mala ako Uzumaki s Kyuubim ona.

pro Kiwi Namikaze Wed 17 Jul - 9:31

"Katon, Fuuton." Odpovedala som pohotovo pri čom som uskočila kúsok do strany a začala som sa spolu s klonami rozhliadať po ďalśích golemoch. Ten ktorý bol na nás rozbehnutý bol už naozaj blízko. Jeden z klonov sa po ňom rozbehol a ja som sa rozbehla hneď za ním. Vyzeralo to tak, źe chce nebodaj golema sraziť no nakoniec sa mu len hodil pod nohi a snažil sa ho podkopnúť. Golemovia museli byť ťažký, ak by prudko spadli, teoreticky by sa mohli rozmlátiť. Ja som vyskočila na chrbát môjho klona a odrazila som sa o neho až ku golemovej hlavy. Nekopla som nijak silno, skôr som mu šlapla na temeno a odrazila som sa za neho. Malo to hne´d dva úćinky. Jeden ten, že spolu s klonom ktorý sa mu snaźil podknopnúť nohy by ho to mohlo povaliť na zem, druhý bol práve ten že som nabrala podstatnú rýchlosť na to, aby som naletela do ďalšieho, ktorého som v lete kopla do hrude nohou, chcela som ho aspoň zastaviť a znova sa postaviť na vlastné.

pro **Sennin** Wed 17 Jul - 9:37

Jej jediné šťastie bolo v kopnutí do ramena, inak by golem sa na zemi neocitol, v túto chvíľu bol ale rozprskaný na množstvo malých sutín z kameňa. Pohľadom som uprel n neďaleké jazero, znova som si prešiel jej elementy a ozval sa. „Pri boji nejde len o mlátanie, musí zistiť o nepriateľovi čo najviac a využiť jeho silné stránky aby si ich proti nemu obrátila. Ako zničíš kameň ak máš len oheň? Ako zničil Hanibal kameň ktorý mu stál v ceste pri pochode cez Alpy?“ Prehovoril som, snažil som sa ju naučiť niečo, čo sa v týchto dobách naozaj vyskytuje málo. Naučiť ju pri boji premýľať! Takto ju nezastavia. Ostávalo 5 Ďalších golemov a ďalší sa tvorili z kameňa pri mne, ako zastaviť ten kameň? Aby sa netvorili? Oheň, vzduch a jazero?

pro Kiwi Namikaze Wed 17 Jul - 9:43

Chvíľu som sa len uhýbala golemom a snažila som sa vyhnúť ich útokom. Znamenalo to stále uskakovať do strán a niekedy predvádzať aź akrobatické kúsky. Jeho slová mi toho moc nepovedali páč som vôbec netušila čo tým myslí. Mala som svoj plán ktorý by teoreticky mohol vísť, aj keď som tomu moc šancí nedávala. U Sennina sa objavil jeden z mojich klonov, kým som teda ja zamestnávala golemov a jeho sústredenie, jeden z nich sa priblížil za neho a posnažil sa mu to rasenganom napáliť priamo do chrbta. Na zem pri tom spravil pod Sennina značku no tú si Sennin nemusel všimnúť.

pro **Sennin** Wed 17 Jul - 9:49

Avšak znova svetlá guľa prel cez moje telo akoby som tam ani nebol, a rasenganom prepálila zem, ktorej ešte tým že ju roztrieštila, pridala na sile a vytvorilo sa viac golemov. Nevšimol som si značky, ale viac som jej povedať nechcel, musela nato prísť sama. Obráť proti nim ich silné stránky, ich sila spočíva v sile! Poraz silu!

pro Kiwi Namikaze Wed 17 Jul - 10:12

Neostávalo mi teda nič iné, len s nimi bojovať ďalej. V podstate som prestala počítať, koľko som ich už rozbila. nevedela som o čo mu ide no jeho telo nebolo hmotné a tak som tu teoreticky bola odkázaná na to, že ich po tom ako sa pravdepodobne úplne vyčerpám zruší. Teda, potom som si všimla kameňa z ktorého vychádzali.
"Heh?".. zamumlala som, naozaj som ho nevidela. S ďalśím klonom sme sa portli na značku ktorú tam zanechal môj bývalí a oba sme naraz napálili do kameňa rasengan, oproti sebe, malo by to ten kameň roztireštiť.. teda chcela som vidieť ako by to ustál.

pro **Sennin** Wed 17 Jul - 13:05

Kameň náraz ustál. Napriek sile Rasenganu sa ani nepohol, keďže tento surový typ čakry nemal na techniku účinok, len viac naštval golemov a tí sa začali rojiť v ešte väčšom množstve ako doteraz. Musí sa naučiť to, len čo získam hmotné telo, jej ďalší súper budem ja. Napriek tomu, nešlo mi o to aby ich porazila, celý ten čas som sledoval jej boj, zisťoval jej silné, ale aj slabé stránky, aby som vedel čo vylepšiť a načo vymyslieť countera.

pro Kiwi Namikaze Thu 18 Jul - 9:27

"Tsch.. tuhý bastard." Zamumlala som smer kameň a len som sa posadila na jeho kvázi "strechu".
"Okej.. čo po mne chceš? Ničiť ich ďalej asi nemá význam." Povedala som smerom k Senninovi a len som sledovala golemov, ktorý sa na mňa rútili. V tom lepšom prípade ho zničia tým že do neho vrazia no.. nevedela som moc o ich inteligencii.

pro **Sennin** Fri 19 Jul - 12:25

Nepozrel som sa na ňu, prešiel som ku kameňu a okamžite začal kameň horieť. Dlho netrvalo a nahrial sa na obrovskú teplotu, presne v ten okamih som zamieril rukou k neďalekému jazeru, zdvihla sa z neho voda a tá uhasila oheň na kameni, ktorý praskol a zmenil sa doslova na kamenný prášok. "Využívať silu súpera a obrátiť ju proti nemu, najdôležitejší prvok ak s niekým bojuješ, to si pamätaj.." Prehovoril som pretože v okamihu ako bol kameň zničený, Golemovia praskli.

pro Sponsored content

Moře a útesy

Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy

Re: Moře a útesy