Podzemní zahrada

pro Shijin Hyuuga Fri 21 Sep - 20:02

I zde v tunelech je třeba pěstovat nějaké rostliny.
Čistí vzduch. Ty, které tu jsou, jsou spíše zakrslé stromky a další věci nenáročné na pečování. O zalévání se postarají krápníky, ze kterých často dolů stéká voda. Tato část tunelů není až tak rozlehlá, ale dala by se považovat za skromný park s několika lavičkami a cestou mezi květináči.

pro **Noriko Kana** Sat 29 Sep - 17:23

Mlčky jsem z haly došla do naší zahrady, kde by se teď neměl zdržovat nikdo z Akatsuki. Postavila jsem se na kamenný okraj jezírka, a pak pokračovala volně po vodě a uprostřed jsem se zastavila a postavila se tak, aby mě viděl z profilu.
"Jsou dost neukáznění, tvůj názor na ně?"

pro Ryu Rokuro Sat 29 Sep - 17:54

Netrvalo dlho a z miesta, odkiaľ ešte len iba pred chvíľou vykročila samotná Otokage, tajne pozorujúca našu nedávnu schôdzku, vynorila sa i druhá temná postava. Šlo samozrejme o mňa, novodobého hadieho sennina, ktorý sa ako jediný momentálne žijúci shinobi vyvinul v draka, Ryu Rokura Potom ako som zaujal svoju pozíciu vedľa tajnej vodkyne Akatsuki a lúče svetla predierajúce sa ani nevedno odkiaľ odhalili moju tvár, zastavil som s úmyslom vypočuť si, čo mi Reina chcela.
"O tom nepochybujem. Akákoľvek forma húževnatosti sa však v neskorších časoch môže prejaviť ako dobrá vlastnosť dokonca i v prípade shinobi. Každý jeden z nich si potrebuje nájsť dôvod, prečo by pre nás mal pracovať a ten horlivo nasledovať. Jedine tak zaručíme, že sa nerozpadneme skôr než príde čas," zodpovedal som jej otázku a dal jej priestor na vyjadrenie.

pro **Noriko Kana** Sat 29 Sep - 18:41

"Měl by jsi dávat pozor na toho Uchihu, nezdá se mi. Projevy ostatních jsou víceméně normální a předvídatelné jeho projev se mi nelíbí, je ....jiný. KAždopádně jsem se rozhodla si je pořádně prověřit." odmlčela jsem se a podívala se na něj. Světlo z louče mi ozářilo obličej.
"Poslala jsem na ně lovce odměn. Uvidíme jak se s ním vypořádají, lovec odměn má na můj povel rozkaz je nezabít, ale musí zároveň přežít. A musí je přivíst ke mě, kde je vsadím do vězení bez jakéhokoli důvodu. Jejich úkolem bude se z něj dostat. Rozhodně jim to neudělám lehké, věřím v tvůj dobrý výběr shinobi, ale radši se chci ujistit."

pro Ryu Rokuro Sat 29 Sep - 22:01

Ako obvykle som nemal najmenší dôvod oponovať. Bez zbytočného prejavu emócie v tvári som sa započúval do jej slov, aby mi žiadna z práve poskytnutých informácii neušla.
"Moja voľba bola opodstatnená. Nemyslím si, že je takéto narušenie priebehu ich misie potrebné uskutočniť," bolo však nutné povedať, že som s jej pohľadom na vec nesympatizoval natoľko, aby som vyjadril okamžitý súhlas, ale z istého dobrého dôvodu som si bol vedomý faktu, že je jej slovo dôležitejšie ako moje. Vonkoncom, napriek tomu, že výber členov a opätovné spojazdnenie Akatsuki bola moja práca, iniciatíva je práve Reiny, ktorá navyše poskytla i vhodné priestory. Bolo mi prakticky jedno, po koho boku, či nebodaj ako dosiahnem svoje ciele. Najpodstatnejšie je za každú cenu naplniť naše (moje a Sayumine) sny, na tom jedinom naozaj záležalo. I preto som po chvíli znova odvetil.
"Každopádne, ak máte pocit, že to za to stojí, nebudem sa priečiť vašej vôli. Vonkoncom je vo svojej podstate Akatsuki vašou organizáciou a tak istotne najlepšie viete, ako s ňou správne naložiť," vyjadril som sa napokon poslušne a za to ešte dodal ďalšiu odpoveď.
"Na Uchihu si dám pozor. Máte ešte niečo na srdci?" spýtal som sa pre zmenu ja.

pro **Noriko Kana** Sun 30 Sep - 8:55

"Bylo by toho hodně, ale už ne pro tvé uši, drahý společníku." odvětila jsem stroze a sklonila se k malému stromečku,který vyrůstal na kameni u vodopádu a pohladila jeho malou listnatou korunu.
"Kdyby byli nějaké nesrovnalosti, zavolej nebo pro mě pošli. Vyřešíme to. Já se jdu věnovat svým povinnostem." postavila jsem se a odcházela, když jsem prošla kolem něj zastavila jsem se po jeho boku.
"Spoléhám na tebe, a malá rada, neměl bys dávat moc najevo, že ta dívka s tím papírem pro tebe něco znamená." pak jsem odešla do temnoty tunelu (přesun)

pro Ryu Rokuro Sun 30 Sep - 10:16

Opäť raz mi neostávalo nič iné, než si vypočuť posledné slová z nášho dnešného rozhovoru, ktoré mi mala Reina ešte v úmysle povedať. Po vyslovení jej poslednej vety som sa však i napriek tomu, že som v tvári nedal nič najavo, prekvapene pozastavil nad jej rečami týkajúcimi sa mojej náklonnosti k Sayame. Hoci som však pôvodne nemal v úmysle nijak odpovedať, predsa len som sa po nejakej tej chvíli, keď už Otokage kráčala temnotou tunela, odhodlal vyjadriť.
"Nie. Tak to nie je," než aby som však svoj nesúhlas bližšie objasnil, obrovská bolesť popadla moje telo, až som bol nútený pokľaknúť, inak by mi hrozilo riziko tvrdého pádu na zem. Bolo to síce iba na chvíľu, no nevládal som stáť na nohách. Pevne som stisol päsť v oblasti svojho hrudníka a mierne sa zamračil, čím som dal nechcene najavo fyzickú slabosť. Keďže tam ale už nik iný okrem mňa nebol, nepokladal som za dôležité túto moju bolesť zakrývať.
Tak to nie je... Toto rozhodne nemožno porovnávať s prchavým humanistickým citom, či nebodaj sebeckou prehnanou starostlivosťou za účelom citového nadviazania, pokračoval som následne s objasnením už iba vo svojej mysli, zatiaľ čo som sa pokúšal čo najefektívnejšie premôcť a zasa postaviť.
Je toho viac... Som slabý... moje telo je slabé. Zákroky v záujme posilnenia mojich schopností a naučenia onej techniky ma stáli veľkú časť životnej sily... Ani ja sám neviem, ako dlho budem ešte schopný stáť na vlastných nohách a viesť boj proti celému svetu... Započal som cestu, na ktorej nastolím v tomto svete chaos a anarchiu za účelom hromadnej deštrukcie, aby som iným pripravil scénu k jeho následnej rekonštrukcii... Reina, mýlite sa.... rozhodne to nerobím pre vás. Nenechávam sa iba slepo využívať. Po mojej smrti to totiž nebudete vy, komu predám všetky svoje vedomosti, vrátane "toho jutsu". Nebudete to vy, kráčajúca v mojich stopách, ktorá prinesie tomuto svetu definitívnu pozitívnu zmenu k lepšiemu. Nie, bude to ona... nikto iný než Sayame, behom vnútorného ujasňovania si svojich zámerov som sa neubránil úsmevu, ktorý však zmizol ihneď potom ako mi bolesť pominula a ja som bol opäť raz relatívne v poriadku. Inou cestou než Otokage som sa rovnako tak vydal preč.

=) PRESUN

pro Guest Mon 24 Dec - 19:34

Došla jsem do zahrady a rozhlídla se, bylo to tu celkem malé ale i tak to ke svému účelu stačilo. Pěsti mi zčernaly a jen tak na zkoušku jsem do nich soustředila chakru, následně jsem pěstí bouchla do země která se zatřásla a objevil se kráter. Narovnala jsem se a zamyšleně si pro sebe přikývla. To by šlo... Ruce se mi vrátily do normálu a znuděně jsem si lehla na zem.

pro Guest Wed 26 Dec - 22:22

"Dobře dobře...měla bych začít něco dělat." Promluvila jsem nahlas ale ani jsem se nehnula. Povzdechla jsem si a dál ležela na zádech, byla jsem líná se zvednout..byla jsem líná se dokonce i přetočit. Přivřela jsem oči a rozhodovala se kam půjdu. Měla bych navštívit Kiri kvůli informacím ale zároveň jsem nechala v Iwě Zetsua...no ale on už se odtamtud určitě vytratil, o něj se rozhodně starat nemusím. Zírala jsem nad sebe a složila pečeť, pak jsem bouchla pěstí do země a zem se zatřásla..všude kolem mě ze země vyjely kamenné ostny. Byly všude, kromě místa kde jsem ležela. Znuděně jsem se pousmála a znova se zamyslela.

pro Shaky Rokogu Fri 28 Dec - 21:27

Přišel jsem až do této odporné zahrady plné květin. Hledal jsem Seinu, která tu byla, bylo to první místo kam mě napadlo že by šla. I když je z Akatsuki, pořád je holka že jo. Přišel jsem blíž k ní lehl jsem si vedle ní. Dal jsem si ruce za hlavu a chvilku tak ležel. Pak jsem se dal do řeči. Um, co takto si zajít do Iwy? Docela se nudím Seina-chan. ušklíbl jsem se a otočil hlavu k její, že jsme byly čelem k sobě. Koukal jsem se do jejich pronikavých očí a mrkl.

pro Guest Fri 28 Dec - 21:33

Když přišel ostny zajely do země aby se tu dalo normálně chodit. Mlčky jsem se koukala do stropu a pak se posadila abych na něj viděla. "Do Iwy?" Zopakovala jsme po něm a pak se zamyslela. Tady nás stejně zatím nepotřebuje..nikdo kromě nás dvou tu není a co tu celé dny dělat než přijdou ostatní?
"To by šlo." Přikývla jsme po chvíli a postavila se. "Ne, že tam něco vyvedeš.." Ušklíbla jsme se a protáhla se, přece jen jsem dlouhou dobu jen tak ležela a potřebovala jsem si protáhnout svaly.

pro Shaky Rokogu Fri 28 Dec - 22:19

"Iáre, Iáre. Seina-chan, já bych přeci nic neproved." nasadil jsem nafoukaný výraz a zvednul jsem se. Pak jsem se protáhnul a už jsem se vydal do Iwy.
"Drž se blízko mě Seina-chan" otočil jsem jen hlavu, mrknul a uškrnil jsem se. Pak jsem jen zrychloval tempo, aby jsme se dostali do Iwy co nejdřív, nudil jsem se.

~Přesun~

pro Guest Fri 28 Dec - 22:22

"To určitě..." Ušklíbla jsme se a zvedla časopis ze země.
Stočila jsem ho do ruličky aby se mi lépe nesl a vydala se za ním. Jen jsem doufala, že vážně nic nevyvede. Nechtěla bych v Iwě řešit nějaké problémy.

-přesun-

pro **Akasuna no Zen** Sat 29 Dec - 23:16

Skončil som svoj dlhý pochod tu, v tejto našej ohromnej záhrade. Nebol som zaujatý kvetinami, to rozhodne nie. Vlastne mi nevadilo žiadne okolie. Šlo mi skôr o to, že tu bola väčšia pravdepodobnosť stretnutia niekoho, než v tých prázdnych tuneloch. Prekročil som niekoľko rastlín, o ktoré sa jaskyňa starala vlastne sama, a pristúpil som k lavičke. Päsťou som do nej slabo zabúchal, či sa nezosype akonáhle si sadnem. Povedzme si rovno, nevyzerala práve najspoľahlivejšie. Úder však vydržala, zjavne bola odolnejšia než jej výzor. Takže som sa už bez starostí posadil, a rukou som si začal hľadať niečo v plášti. Napokon to, čo som hľadal som aj vytiahol. Na prvý pohľad to mohlo vyzerať ako obyčajný kus dotrhaného papiera. No po jeho roztvorení mohlo určite každému dopnúť, že ide o nejakú starú mapu. Bolo v nej pokreslené veľa. Tak veľa, že som sa v tom vyznal asi fakt iba ja, ja čo som to tak dokreslil a čo som do tej mapy aj všetko detailne popridával. Do tejto mapy som sa v tichosti zadíval, nechávajúc to možné stretnutie členov len na osud...

pro Anonymní Sun 30 Dec - 17:41

Stála som pred jedným z kríkov, na ktorom rástli nádherné kvetiny modrej farby. Jemne som ich pohladila a len som si jednu z nich odtrhla. Nebola pre mňa. O podobné veci sa zaujímala Yui-chan a ja som jej už dlho žiadny kvet nedoniesla. Na sebe som mala moje klasické oblečenie, len slamenný samurajský klobúk som mala zložený na chrbte. Bosými nohami som nevydávala takmer žiadny zvuk a tým pádom sa ma niekto mohol.. kľudne aj zľaknúť. Strašenie odzadu bolo mojou špecialitou no praktikovala som ho skôr mimovoľne. Poodtrhávala som ďalších niekoľko druho kvetín a začala som sa babrať s ich stonkami, z ktorých som uplietla celkom peknú ozdobu do vlasov. Pozrela som sa na cestu predo mnou. Bola tam lavička a na nej sedel nejaký zamaskovaný človek. Do Akatsuki som aj so sestrou prišla len prednedávnom a tak som tu ešte nikoho nepoznala. V najväčšej tichosti som k maskovanému, asi mužovi podišla a trocha podozrivo som si premerala, na prvý pohľad nie príliš pevnú lavičku. Po tom sa na mojich perách vytvoril úsmev.. výnimočne nie povýšenecký či arogantný.. ten som si šetrila pre nepriateľov.
"Zdravím." Predniesla som trocha detským hlasom, z ktorého človeku mohlo dojsť, že mi nebude viac než takých šestnásť či sedemnásť rokov. Na prvý pohľad by som u Akatsuki ani nemala čo robiť. Dokonca som na sebe nemala ani Akatsuki plášť. Jediná spojitosť s Akatsuki ktorá na mne bola vidieť, sa objavila zväčša až pri druhom pohľade. Bol to práve prsteň.

pro **Akasuna no Zen** Sun 30 Dec - 18:02

Pri hľadení do mapy som začul veľmi tichý, ba až takmer nečujný zvuk. Bolo mi jasné, že sa konečne niekto ukázal. No nikde som sa neobzeral. Stále som si hľadel svoje, a nestaral som sa o to, kto tu chodí.
To tak už ale nebolo, keď sa ona chodiaca osoba po tejto časti tunela ocitla vedľa mňa, s úsmevom a trochu detsko vysloveným pozdravom. Tým si zaslúžila konečne moju pozornosť, hoci aj to iba prejdením očí z mapy na ňu. Tými som na ňu zasvietil, a mohla si pripadať ako keby na ňu mierili dva svetlo zelené lúče. Tie sa ale vrátili po chvíli späť k mape, po ktorej som už nejakú chvíľu blúdil.
"Si tu sama, alebo sú tu ešte ďalší?", ozval som sa napokon, vynechajúc odzdravenie či iba gesto, ktorým by som ten pozdrav naznačil. Na tieto veci som rovnako nebol, a nikto kto ma aspoň trošičku poznal, by to odo mňa ani nemal očakávať...

pro Anonymní Sun 30 Dec - 18:16

Zvedavo som si začala takto zdiaľky obzerať papier, do ktorého sa pozeral. Vyzeralo to ako nejaká mapa no.. vôbec som jej nerozumela. Jeho otázka ma trocha zaskočila páč sa ani nepozdravil. Mama ma učila slušnému chovaniu ku niekomu, o kom sme si mysleli, že by bol dôstojný súper. Takže ma buď nepovažoval za dôstojného súpera, alebo nebol vychovaný tak ako ja. Každopádne nebol prvý a asi ani posledný, kto ignoroval niečo ako pozdrav. Zaniesla som podobné myšlienky pod povrch mojej mysle a úsmev mi mierne zmizol z tváre.
"Viem len o svojej sestre, mala by byť tiež tu.. niekde v záhrade." Prehovorila som a následne som si len sadla vedľa neho. Rukami som sa opierala o lavičku a hlavu som trocha natiahla ponad jeho rameno.
"Etoo.. ako ťa môžem volať?" Spýtala som sa ho po chvíľke a radšej som sa prestala tak nápadne pozerať do jeho mapy.

pro **Akasuna no Zen** Sun 30 Dec - 18:38

Na odpoveď mojej otázky som len prikývol hlavou.

"Takže tu máme dve sestry. Ale kde sú ostatní členovia? Bolo by dobré zoskupiť ich.", v tichosti som sa chvíľu venoval svojim úvahám, a myšlienkam. To som si ale o chvíľu uvedomil, že mi bola položená jedna otázka. Na túto nebol problém odpovedať, veď komu by robilo problém povedať svoje meno?
"Som Shintei..", odvetil som po tej chvíli ticha, čo som strávil len s myšlienkami. Po odpovedi som pootočil hlavu, a až teraz som si mohol Yuji vôbec aj trochu obhliadnuť. To trvalo pár sekúnd, než som sa opäť navrátil ku mape kde som už asi hodinu pozoroval furt to samé jedno miesto, ktoré na mape bolo vyznačené...

pro Anonymní Sun 30 Dec - 18:54

"Ja sa volám Yuji, teší ma." Predstavila som sa po tom, čo som sa dozvedela jeho meno. Rozmýšľala som, prečo si asi tak zakrýva svoju tvár no nebola som taká hlúpa, aby som sa to snažila zistiť. Keď si ma premeriaval, len som mu oplatila takmer identický pohľad a trocha tajomný úsmev. Na moje menšie sklamanie to však trvalo len pár sekúnd. Po tom sa znova vrátil ku svojej mape a ja som znova neodolala pokušeniu. Uprela som na ňu pohľad, na miesto, kam sa asi pozeral aj on.
"Čo tam je ? Ak to teda smiem vedieť." Skúsila som to tým slušnejším spôsobom.

pro **Akasuna no Zen** Sun 30 Dec - 19:27

"Je to moja stará mapa, ešte z časov keď som patril do dediny. Nieje to nič zaujímavé", odvetil som jej s výnimočne dlhšou vetou, než som jej odpovedal doteraz. Následne po tejto odpovedi, som mapu začal skladať do malej kocky. Už som tam nemal načo kukať, a vlastne už nejakú chvíľu som sa aj tak pozeral bezvýznamne stále na to isté miesto. A to fakt význam nemalo. Po doskladaní som si mapu schoval do plášťa, a zrak som pretočil opäť na Yuji.
"Kde je vôbec tvoja sestra? Bolo by dobré spoznať čo najviac členov", spýtal som sa a k otázke som pridal rovno aj vysvetlenie, prečo ma to zaujíma. Zaujímalo ma aj to, či ešte niekto bude také zvláštne monštrum ako ja, alebo budú všetci takí...normálnejší. Ale, ktovie. Možno ma prekvapí aj to, čo by som nečakal...

pro Anonymní Sun 30 Dec - 19:34

Keď poskladal mapu a povedal, že to nie je nič zaujímavé. Trocha sklamane som si povzdychla a pomaly som sa znova postavila. Rukami som chytila okraj bedernej rúšky, čím som si ich ako keby strčila do vreciek.
"Vravím.. je niekde tu, v záhradách. Len som ju stratila pri jednej z križovatiek, alebo ako to nazvať. Môžme ju ísť pohľadať. Aj tak som jej chcela dať nejakú kvetinu." Navrhla som. Vlastne by som ju išla hľadať aj bez neho. Síce som od nej nebola ani pár minút, bolo mi to proti srsti. Najradšej som ju mala čo najbližšie pri sebe a len málokedy som sa od nej vzďaľovala čo i len do vedľajšej miestnosti.

pro Andi Dors Sun 30 Dec - 20:57

Yui Pantsu

Chvilku jsem pochodovala po okolí a hledala jsem sestru. Když jsem ji konečně našla, mlčky jsem k ní dorazila a zůstala jsem stát ve větší vzdálenosti od ní a toho člověka co seděl na lavičce.

pro **Akasuna no Zen** Sun 30 Dec - 22:48

Ešte raz som prikývol. Aj som zabudol, že som sa nato už pýtal. A tak nakoniec ostalo chvíľu ticho, pretože som mlčal a ona pravdepodobne tiež. Pozornosť až upútala, teda aspoň mne, druhá osoba, ktorá sa tu objavila. Zrejme to bola tá spomínaná sestra, ak nie nejaký iný člen. To by ma z čisto logického hľadiska potešilo viac. Napokon som hneď aj usúdil, že som tu tak trochu navyše. Oni dve sestry, ktoré si majú čo povedať, a ja monštrum čo nerado veľmi reční. Na druhej strane, aj tak som potreboval ísť trochu na vzduch, pohrať sa opäť sám s vlastnými myšlienkami, a pripraviť sa na "niečo". S tichým zašomraním, asi nejakého pozdravenia som sa pohol k tunelu, ktorý viedol k východu.
"Takže čo teraz. Zdá sa, že strávim noc len tichým sedením", jednoducho a rýchlo som si premyslel, a z tejto záhrady som zmizol skôr, než som aj ja sám predpokladal...
Presun..

pro Anonymní Sun 30 Dec - 22:55

Chvíľku som sa na neho len v tichosti pozerala, po čom sa však postavil a s tichým zamrmlaním, ktoré som typovala na pozdrav odišiel.
"Tak sa.. maj." Zamumlala som, keď bol otočený chrbtom a len som sa otočila smerom, ktorým sa pred tým pozeral. Bola tam Yui. Na tvári sa mi v momente objavil rozžiarený úsmev a len som jej vykročila oproti.
"Sestrička.. netúlaj sa tu bezo mňa, čo by som si počala, keby že ťa znova stratím ? hmm?" Pousmiala som sa, pri čom som ju len objala. Po tom som z nej ruky pomaly zmotala a zastrčila som si ich niekam pod rúšku. Vytiahla niekoľko druhov kvetov, ktoré boli pospájané a z ktorých som vytvorila menšiu ozdobu do vlasov.
"To je pre teba, keď som ťa tu hľadala, padli mi do očí a zopár som ich pre teba odtrhla." Dodala som stále s úsmevom na perách.

pro Andi Dors Sun 30 Dec - 23:09

Yui

Radostně jsem se usmála na ozdobu kterou jsem si automaticky dala do vlasů. Kdybych se ztrati la, byla bych ztrace ná. Což je doce la ironie. Já už ztrace ná jsem. Ušklíbla jsem se na svou milovanou sestru. Co bude me dě lat?

pro Sponsored content

Podzemní zahrada

Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada

Re: Podzemní zahrada