Močiar

First topic message reminder :



Blízko močiara sa dobre schovaná nachádza aj jaskyňa...

Dosť ma to otriaslo .
No zachoval som si chladnú hlavu a rýchlosťou čo som mieril vzad ho jeden ocas schmatol a mieril somnou no teraz bol tým ocasom akokeby zviazaný a mal som v pláne donňho vraziť mini rasen shuriken .
Ale tesne pred som mal v pláne uskočiť .

Mini Rasen Shuriken sa zastavil tesne pred mojou hlavou.
"Heh, kto by bol povedal, že moje paralyzujúce účinky zanechajú také obrovské problémy. Zjavne so svojim domácim maznáčikom nevychádzaš najlepšie."
V ruke sa mi vytvorila akási zvláštna pečať.
"Konshin Betsuri no Jutsu, technika, ktorá oddelí dušu od tvojho tela. Stačí jeden bleskový úder, nestačíš ani mrknúť okom, nie to vymaniť sa pomocou kyuubiho z genjutsu a ešte sa stačiť vyhnúť. Obávam sa, že napokon nebudeš mojim spasiteľom, v tom prípade ti minimálne poďakujem za zábavu a zachránim ťa od tohto odporného špinavého sveta."
Vrhol som sa po ňom.

Vo vnútry som sa už zhováral z kyuubim dosť dlho lenže on vedel že keď ma takto dostane on sa dostane von .
Takže prerušiť toto genjutsu mi len tak ľachko nešlo .
Moje telo sa nechcelo hýbať .
A pritom som s tým bojoval ako som len mohol .

Už som čakal na svoj koniec .
No v tom sa tam prirútil on .
Ako to spravil v tedy som pocítil to že radšej by som bol to keby to radšej zasiahne mňa .
Začalo sa vo mne miešať veľa pocitov .
Prečo do toho sakra skočil ?!
Veď ja som preda Edo tensei !
Nemal to robiť !
Kvôli genjutsu som nerozprával no diela sa vo mne niečo divné zasa ma ovládal hnev no nemohol ma teraz ovládnuť kyuubi no aj tak ...

"Rozkošné," dušu som zapečatila na mieste ostalo niečo ako znak po pečati.
Tsuyoshiho telo som s úsmevom na tvári zahodil stranou.
"Bezdôvodne ? Ten úbožiak nevedel, o čom hovoril. Môže byť rád, že som obetoval svoju chakru na jeho záchranu."

Po tom čo som čul a ešte čo spravil začalo sa to vo mne všetko vadiť .
Tie raťaze čo držali kyuubiho sa teraz pod mojím hnevom začly lámať .
A praskať .
Keby som len v tedy počúvol ...
Nemuselo by sa toto stať .
Necítil som hnev k Shinsukemu ale skôr k sebe strašne ma to žralo nevedel som čo zo sebou .
Nie všetky reťaze sa zničili no ale stalo sa niečo úplne nečakané .

Prebudil sa kyuubi ktorý ma ovládol no nie úplne bol som pri zmysloch a to stále aj pri tomto .

"Jeeeej, toto je novinka," pohliadol som na rozzúreného Naruta.
"Kto by si bol pomyslel, že k prelomeniu genjutsu zájdeš tak ďaleko. Ono to vonkoncom ale znamená jediné a to to, že ťa ďalším bodnutím znova dostanem do genjutsu a zopakujeme si zasa to isté, tentokrát na tebe."
Vysunul som si katanu z dáždnika a rozbehol sa Narutovým smerom.
"Čo povieš, Naruto-chan, kto z nás dvoch bude dneska spasiteľom?"

Ja som sa rozbehol oproti nemu vedel som že pri jednom dotyku stačí aby bolo po boji.
Aj keď sa zdalo že bojuje kyuubi bojovali sme doslova spoločne .

Mal som v pláne ho udrieť tak aby som ho celého splálil a pritom ho jedným úderom dostal do bezvedomia .

Po tejto rane som sa ďaleko preletel. Nebyť môjho tuhého korienka, pravdepodobne by som už teraz nehybne polihoval, to sa však nestalo.
"Silný, silný, silný, silný, silný!!! Výborne, Uzumaki Naruto-chan! Predveď sa ešte viac ako to vôbec je možné! Prejdi až za hranice svojich možností! Banbutsu Sōzō: Kyūshū!"
Spojil som sa s ohnivým kameňom, ktorý som Tsuyoshimu zobral ešte pred diamantovými skalami.
"Kto bude silnejší, boh ohňa v podobe deväťchvostého jinchuuriki, alebo démon stvorený z ohňa v podobe výtvoru môjho dávneho predka?!"

Ak si myslí že ho teraz nechám vyhrať tak je na omyle !
Neodídem pokiaľ sa nevzdá !
Iba som chrčal v podobe kyuubiho a doslova moje pohyby vďaka tom že som to aj ja ovládal boli rýchlejšie aj samo nabíjanie bolo rýchlejšie .

"Úžasné, silný, silný, silný, silný, silný!"
V ruke som začal chystať obrovskú ohnivú guľu.
Následne som po ňom vypálil obrovskú ohnivú smŕšť.
"Ani nevieš, aký som šťastný, že mám možnosť bojovať práve s tebou, Uzumaki Naruto-chan! Naše súboje sú vždy absolútne rozdielne od tých ostatných, tak bojujme! Bojujme od rána, do večera, cez noc a cez druhé ráno, znova až do večera! Je to náš osud, osud synov legendárneho Rikudo Sennina! Nás dvoch nik iný nespasí!"

Moje ocasi sa zvečšili na 6 no to už som mal pod kontrolov a viac to už ísť nemalo retaze tie čo ostali to nepustili .
No oheň cez moje brnenie z kyuubiho neprešiel .
Ale zohrialo to moje telo dosť aj keď to priam sa varilo .
Z ohňa sa potom naňho aj tak vyrútila moja technika .

Pri tom ešte do nej bolo pár krát vypálené .
A keby sa z toho dostal stále by som pálil .

To spôsobilo obrovský výbuch, ktorý zachvátil celý les a ešte aj veľkú časť z lesa.
Robím niečo zle?

Flashback

Spoiler:

Stál som na mieste obklopený ohňom.
Slnkom, o ktorom som predtým hovoril, je smrť. Život je krutý, zlý a chladný, ako ten dážď, smrť je jednoduchým vyslobodením. Kým mi nebude dopriata spása, potom to budem ja sám, kto toto teplo prinesie do života každého človeka.
"Ešte je priskoro, aby to tu skončilo, Uzumaki Naruto-chan."

Neustále som ho odpaľoval .

Nenechal som ho chvíľu vydýchnuť .

Ignoroval som jeho zásahy a kráčal k nemu.
"Nezáleží na tom, aký druh ohňa používaš, moje telo samotné pokrýva momentálne oheň, čo mi pripomína, že už pomaly prišiel čas na záverečnú scénku."
Moja chakra prúdila čoraz viac a viac, neustále intenzívnejšie a intenzívnejšie.
"Zbavím ťa chladu tohoto odporného sveta, tak ako som zbavil Tsuyoshiho, tak ako som zbavil moju matku, mojich najlepších priateľov... dneškom konečne raz a navždy tvoj život končí!"
Bolo zrejmé, že sa chystám na niečo veľké.

Porušil som jednu reťaz .
Objavil sa mi 8 chvost moje telo sa zvečilo ako pri zničení chibaku.
Bol som plno pripravený ho zasiahnuť priamo .
A nie ohňom .
Nenechám ťa to spraviť ... zastavím ťa .
Aj keby sa kyuubi zbláznil a ovládol by ma .
No ty by si zabíjal aj ďalej to nesmiem dopustiť .!

Flashback

Spoiler:

V celom močiari a jeho okolí začala vznikať ohnivá smršť.
"Uzumaki Naruto-chan, pomôžem ti objaviť svetlo."
Všetko som to naňho naraz aj so všetkou chakrou z kameňa vyslal.

Bol som donútený na čas použiť aj 9 ocas no ale jeho technika bola tak silná že mi sama tým potlačila kyuubiho takže 9 nebol úplný .
Po skonečení som bol už bez plášta a kyuubi bol zasa úplne pod mojou kontrolov .
Veľa krát som mu na to chcel niečo povedať no šlo o to že kyuubi ma nenechal ale už konečne stíchol .

Vyčkával som na mieste na jeho ďalší útok.
"Si neskutočne vytrvalý. Nemať chakru z kameňa, pravdepodobne by som tu už nestál."

"Tie tvoje reči ....
Čo si o sebe sakra myslíš ?
Nemáš pravo niekomu zobrať život ...
Nemôžem rozhodovať o tom kto potrebuje na druhu stranu .
Niektorým sa tento svet páči!
Oni niesu ako ty že to cítia inak !"
Nehybne som tam stál .

"Áno bol !
Práve preto viem čo hovorím .
Toto miesto je aké je no každý človek má svoje sny a chce si ich splniť .
Ľudia dokážu smeniť tento svet .
A ... toto nieje také kvôli tomu žeby to tak malo byť to sami ľudia si z tohoto všetkého robia hrobku hlavne taký ľudia ako si ty !"
Ako som tu stál nabral som dostatok sennin chakry aby som som si vytvoril Fuutom rasen shuriken aj keď len 1 .