Artemis [ANBU]

Meno:
Ryuuki „Artemis“ Akasuna, všetkým známy len ako Artemis
Pôvod mena:
Artemis, teda je to jeho jediné oficiálne meno. Jeho práve meno nepozná dokonca ani osoba, ktorej ako jednej z mála dôveruje... to nedôveruje ani samému sebe. Artemis alebo tiež bohyňa lovu. Je to trocha zvláštne dostať meno po nejakej bohyni no on si ho vybral sám po dlhom uvažovaní. Je to predsa len, zberateľ, lovec, génius ktorý nemá ďaleko od toho, nazývať sa bláznom. Každý si však asi povie, čo loví? Čo zviera? Na prvý pohľad úplné zbytočnosti či somariny. Kto ho nepozná nepochopí a kto ho pozná bude rád, ak jeho psychika ostane na správnom mieste.
Vek:
20? Alebo 200 ? kto vie. Každopádne vyzerá na takú dvadsiatku - dvadsaťpäť maximálne.
Pohlavie:
Podľa všetkého je to muž.
Hodnosť:
Anbu (A rank)
Klan: Akasuna
Tu by sa dala poznamenať taká menšia poznámočka. Naozaj sa netuší z akého klanu pochádza no vďaka jeho trocha neobvyklému a hlavne dosť vysoko-úrovňovému bábkarskému umeniu a technikám sa predpokladá, že má asi nejaké tie korene práve v tomto klane.
Podstata: Raiton

Obľúbené / Neobľúbené:
Má rád svoje úplne zbytočné a nepotrebné veci. Zabíjal by za ne. Kto by si predsa len neobraňoval napríklad.. sklenené úlomky z nejakého detského a randomne nafarbeného taniera ? Alebo zničené okuliare ktorým chýba jedno sklíčko a druhé je prasknuté? On všetky tieto veci miluje. Popravde nemá moc rád nové veci. Má ich rád také, mierne poničené. Pripomínajú mu jeho, vždy sa musí smiať, keď sa k nim prirovnáva. Preto ho často môžete vydieť s vrecom, ktoré je väčšie než on sám a z ktorého môže sem tam vypadnúť na prvý pohľad úplná a zbytočná hovadina, vlastne aj na druhý.. a na všetky ostatné pohľady.
Neobľúbené veci, no, naozaj nemá rád keď sa jeho bábky hádajú medzi sebou. Nemožné ? Pre neho nie. Aspoň čo sa týka bábok, ktoré zobrazujú jeho dve už asi niekoľko desaťročí mŕtve sestry. Dokonca sa s nimi aj rozpráva a ak ho v tom niekto vyruší, ide sa zblázniť. Pár krát sa mu stalo aj to, že sa s nimi hral na schovávačku. Divný to týpek hm? Nenávidí keď vyhrajú čo.. sa im podarí takmer vždy.

Fóbie / Strach:
Aaa jeden z kameňov úrazu. On netuší, čoho sa bojí. Vlastne je tých vecí úplne minimum ak vôbec nejaké. Vždy bolo jednom z jeho snov, nájsť veco ktorých sa bojí a svojho strachu sa zbaviť, možno aj preto stále zo sebou nosí nadmerne veľa zbytočností ktoré mu možno voľakedy naháňali strach.
Charakter postavy:
Vec nad ktorým sa nejeden shinobi, človek či zviera pozastaví. Každý deň sa nevidí týpek navlečený v trocha podivnom až staromódnom a úplne nepraktickom oblečení a neposkakuje si po lese s jeho dvoma imaginárnymi sestrami, ktoré zobrazil do jeho bábok. Ako sa vraví, medzi genialitou a bláznovstvom je len veľmi tenká hranica a jeho vlastná inteligencia ju zo všetkou pravdepodobnosťou prekročila. Je to trošičku psychopat. Vždy keď bojuje, spieva si. Je mu jedno že prehráva či umiera či je bohvie čím nakazený. Ak bojuje, spieva.. stále dookola jednu a tú istú pesničku, jednu a tú istú melódiu.. je popravde dosť desivá a spolu s jeho na prvé počutie celkom príjemným hlasom, bože chráň. Je však naozaj priateľský, má rad malé deti a pozor !! naozaj sa tým nemyslí na jedálničku. Rád sa s nimi hrá, rozpráva, rozveseluje a predvádza im isté magické triky ktoré sa mu nikdy nepodaria no.. decká to zväčša aspoň pobaví. Nikdy by ani dieťaťu nevedel ublížiť. Je to zapríčinené práve jeho sestrami, ktoré voľakedy mal a stratil.. viac teda o nich už naozaj v príbehu. Rád sa smeje aj keď je dosť otázne, na akých príležitostiach. Takmer nikdy nič neberie vážne no, keď si klobúk uprostred boja natiahne na oči, môžete si byť istý, the things are getting serious. Najhoršia nočná mora ? Keď na sebe nemá ten svoj obľúbený úsmev, ďalší so znakov, sa od neho radšej držať kilometre ďaleko.

Životopis:
Artemis sa narodil jedného krásneho upršaného dňa v Sunagakure no sato. Bolo to piatok trinásteho no každý už zabudol, aký bol vtedy rok. Vtedy sa dá povedať, Sunagakure začala dosahovať svojho vrchola. Jeho otec bol elitný bábkar, jeden z mála ktorý dokázal vytvoriť bábky aj z mŕtvych ľudí teda –živé bábky. Jeho matka bola, proste jeho mama ktorú mal rád a ktorá ho aj cez jeho podivnú povahu rozmazľovala. Spočiatku však nebol taký mierne vyvedený z rovnováhy, ako teraz. Bol síce géniom, to áno, nebol však bláznom. Ako inteligentné dieťa inteligentného otca sa už v štyroch rokoch naučil techniku, ktorá ho vo svete bábok posunula na úroveň členu klanu Akasuna !! Bola to predsa len Kugutsu no jutsu, teda konkrétne chakura no ito. Technika chakrovým vlákien. Život bol hneď o toľko ľahší.. Ako génius bol pochopiteľne neskutočne leniví. Neustále využíval práve svoju techniku, aby dosiahol toho, čo chcel. Teda napríklad konflexov, suśeniek, ovládača a podobných somarín. V jeho štyroch rokov sa tiež do ich rodiny pridali dva nové prírastky. Kin a Rin. Obe dievčatá do tváre podobné no neskôr rozdielne ako deň a noc, teda, okrem povahy a základného výzoru. Išlo práve o ich vkus obliekania a o ich napríklad.. farbu vlasov. Jedna mala čierne oči, čierne vlasy a rada sa obliekala do bieleho, druhá to mala presne naopak. Jeden by si pomyslel, prečo sa v jeho životopise spomínajú toľko práve jeho sestry, no.. hrajú v jeho živote veľmi zásadnú rolu. V siedmych rokoch sa stal Artemis geninom a už v desiatich úspešne spravil chuninske skúšky. Práve vtedy sa aj stalo niečo, čo úplne zmenilo jeho život. Keď sa vrátil domov z chuninskych, spokojný sám zo sebou a trocha omámený vlastnou slávou, našiel niečo, čo ho tak úplne nepotešilo. Pozrel sa do obývačky.. nić, do kuchyne ? Nič.. prehľadal celý dom aj vrátane izby svojich sestier.. nič. Vtedy ho napadla len jedna trocha podibná myšlienka. Asi išli na obed, bez neho. Ako sa však vracal zo schodov, zazdalo sa mu, že na neho niečo kvaplo. Nakoniec si však bol stopercentne istý, hlavne započul aj zvuk a keď sa pozrel na podlahu, bola tam nejaká tmavá tekutina. Samozrejme to nemohol byť on, keby sa nepozrel aj do stropu. V momente keď tam uprel svoje oči, jeho žalúdok neudržal ten pohľad a on vyvrátil všetko jedlo na zem. Rýchlo sa začal pozerať pred seba, len aby sa nemusel a nemusel pozerať na ten prekliaty strop. Do očí sa mu hrnuli slzy ale.. čo tam videl ? Čo bolo tak hrozne desivé, aby to na jeden pohľad sundalo chunina ?
„Nepozdravíš svoju mamu ? synak..“ Ozvalo sa spred neho a keď zaostril zrak, uvidel svojho otca celého od krvi. Na tvári mal nie príliš zdravý úsmev a z prstov mu vychádzali chakrové vlákna, pripevnené priamo na strop na ktorý sa pred chvíľkou pozrel. Znova tam opatrne obrátil svoj zrak no.. nezmohol sa ani na jediné slovo. Akoto popísať ? Pripomínalo to scénku z hororového filmu najvyššej kvality.. proste.. masaker.. alebo lepšie povedané, dielo psychopata. Tesne pod stropom sa vznášalo telo jeho mamy. Nebola živá to asi došlo každému no, nebolo to tak úplne jej telo. Jeho otec z nej spravil bábku. Ale viete si to predstaviť.. spraviť bábku, zo živého človeka. Bývalého živého človeka. Ruky mala miestami potrhané a pozašívané nejakou ocelovou niťou, oči vyšpílené no prázdne a ústa otvorené dokorán. Ďalej to popisovať nebudem, proste to nebol príjemný pohľad. On aj cez paralízu, ktorú mu uštedril šok, dokázal rozoznať istý záblesk v ústach jeho mamy. Senbon.. v rýchlosti sa hodil do steny a na mieste kde pred tým stál, sa do zeme pozabodávali desiatky a desiatky senbonov. Jeho mama, alebo skôr už bábka jeho otca vydala raptávy zvuk a z dlaní sa jej ešte cez celkom čerstvú pokožku vysunuli dva páry čepelí. Vtedy sa začal boj o Artemisov holý život. Nemal pri sebe svoje bábky a navyše by proti tejto jednej nemal šancu. Utekal rýchlo.. veľmi rýchlo.. Neubrzdil jednu prudśiu zatáčku na chodbe a vrazil priamo do steny. Na jeho šťastie, alebo možno smolu ? nebola to pravá stena ale tajný vchod do labáku jeho otca. Prepadol sa tam a padal.. padal.. bol naozaj hlboký. Dopadol až do miestnosti s rôznymi nástrojmi, ktoré vyzeralo skôr ako nástroje na mučenie. Brúsky, ihli, hadičky, pílky a kopec kovu, senbonov a nejakých kovových nádob. Čo ho však ešte viac šokovalo, boli práve dve telá na jedno stole pokryté krvou rovnako, ako telo jeho mamy. Síce bola udalosť s jeho mamou šok, toto, ho zmenilo.. na vždy. Nikto presne nevie, čo sa tam vtedy stalo. Vie sa len o chlapcovi ktorý na desať metrov od seba zabil každého človeka, ktorý sa k nemu priblížil.. ako ? pomocou dvoch bábiek, ktoré na prvý pohľad vyzerali až nepríjemne presvedčivo.. ako keby boli živé.. volakedy.. čo aj boli.. boli to predsa len bábky jeho sestier. Jeho otec neprežil.. o toľko lepší bábkar než jeho syn.. neprežil ani mizerných pár sekúnd. Desať rokov a zažiť toto.. no.. koho by to nepoznačilo. Každopádne v tej dobe sa ho ľudia bály.. hrozne sa ho báli. Báli sa ho pomaly ešte viac ako Shukakuho, ktorý sa v tej dobe pár krát uvoľnil.. čo sa stalo potom ? čo sa stane s démonom ? Démonov zapečatia.. k tomuto sa ale nikto nedokázal ani len priblížiť. Bránil im v tom strach a desiatky mŕtvol v okolí toho blbého domu. Nakoniec celý dom zasypali pieskom a hovorili si.. že to miesto nikdy neexistovalo.. že je prekliate.

o niekoľko rokov neskôr...
Piesky sa hýbu.. vietor fúka a zasypaná a už dávno opustená ulica sa začína znova odkrývať. Mäso ? kosti? Uź dávno tam nič také nie je. Vyzeralo to, ako keby samotný piesok zmyl, to, čo sa tam stalo.. bohužial.. to.. sa naozaj nestalo. Z jedného z domov vyšiel mladý muž. Mohol mať.. dvadsať ? alebo dvesto ? Kto vie. Po jeho bokoch išli ako keby samé od seba dve malé dievčatá, ktoré mohli mať tak šesť. Boli na prvý pohľad veľmi podobné.. a zároveň rozdielne ako deň a noc. Obe vyzerali normálne.. zdravo, živo. Pravda sa však ukrývala za prázdnym pohľadom muža, ktorý už nebol tak úplne medzi živými. Aspoň to teda naznačovali jeho prázdne oči. Dievčatá sa medzi sebou na chvíľku začali hádať, dokonca sa jedna z nich urazila a obrátila sa od druhej a aj od Artemisa. Ten sa len mierne pousmial a zo slovami, aby nebola na svoju sestričku zlá, pokračoval v ďalších opatrných krokoch ďalej. Ďalej ulicou v ústrety Sunagakure nových.. nových.. vekov. Piesok jeho piesočné vezenie odpratal práve v momente, keď bola Sunagakure no sato.. na svojom naozajstnom vrchole. Jeho prvé kroky ho zaviedli do nejakého obchodu. Sám predavač si nevedel vysvetliť prečo no tomuto chlapíkovi dal všetko zadara, dokonca aj jeho sestrám, ako o nich začal rozprávať.. a s nimi. Na prvý pohľad celkom dokonalý súrodenci. Čo sa za tým skrývalo? Stačilo jedno skúsené oko, jeden priami pohľad ktorý na ňom spočinul od osoby, ktorá sa vtedy dostala na post Kazekageho, osoby, ktorá ovládala bábkarské umenie lepšie, než ktokoľvek iný v jej dedine.

Sám nechápe ako sa to stalo, nepamätá si detaily a jeho spomienky na ot, ako z neho vyšla celá pravda o tom, kto v skutočnosti sú tie dve veci pri jeho boku.. a kto v skutočnosti je on, po tom všetkom čakal źe ho minimálne obesia. Pochyboval, že mu budú veriť no.. oni mu verili. Asi sa zobudil v naozaj úplne inej dobe, než v ktorej sa do svojho piesočného vezenia dostal. Vtedy sa s ešte terajšou Kazekage naozaj dobre spriatelil, teda skôr skamarádil a cítil sa dlžný, viac než dlžný práve jej, že ho bez nejakého zisťovania priamo neodsúdila a nesundala. Bola by toho schopná. Aj keď bol silný a volakedy považovaný za démona, ona bola silnejšia.. predsa len, nebol neporaziteľný aj keď bol len veľmi ťažko zložiteľný. Asi by sa ani nebránil, bol unavený z boja, z krviprelievania a to sa ho ani moc nezúčastnil. Vtedy začal na nejaký čas bývať v sídle klanu Akasuna a práve vtedy sa u neho vytvorila aj jeho úchylka.. zbieranie zbytočných vecí. Bál sa toho ? zobral si to zo sebou a niekoľko hodín na to uprene zíral. Prečo ? Aby sa svojho strachu proste zbavil. Nikdy si však nezobral žiadnu novú vec či nejakú nepokazenú. Ako jeho život ubiehal.. prešiel asi rok.. dva ? Kto vie. Našiel spôsob ako sa odvďačiť a zároveň splatiť svoj dlh. Bolo to práve „chakrové srdce“. Divný názov no dosť opodstatnený. Pôvodne bolo srdce symbolom cítenia. Srdce chladné ako kameň znamenalo zväčša bezcitnú osobu a niekto s hrejivým srdcom bol zasa milý a vrúcny. On ale zobral cítenie ako také. Vedel aké to je, byť bábkou a stratiť tak všetky pocity.. sám to zažil na vlastnej kvázi koži. Preto sa rozhodol, že sa s Pillikou o toto srdce podelí, že jej jedno dá, pre ňu samotnú. Dve z nich boli práve v bábkach jeho sestier, preto sa aj chovali ako obyčajné ešte živé dievčatá. Bola to síce len predstavivosť a spomienky, ktoré do bábok Artemis vložil, iślo to práve cez toho srdce. Na dotyk mali obe jeho bábky, dievčatá a jeho sestry, hebkú pokožku.. ako naozaj ľudskú.. v podstate to bola aj dokonalá kamuflažná technika pre bábky. Akonáhle Pillike znova pomohol „cítiť“, odišiel zo Sunagakure no sato. Vravel že sa vráti, že sa vráti keď ho bude Pillika a celá Suna znova potrebovať, dovtedy však mal ostať skrytý.

Chvíľu potom čo odišiel sa celý svet zmenil v chaos, jeden veľký problém ktorý znamenal zánik všetkých dedín. On .. by prišiel.. pomohol by no je ho orientačný zmysel bol horší než orientačný zmysel hluchého krtka mŕtveho už niekoľko týždňov a uloženého na dne atlantického oceána. Trvalo mu šesť rokov, dlhých šesť rokov.. teda.. no.. znelo by to epicky ale v skutočnosti za to mohli jeho časté odbočky a zastávky. Niekde to bola taká bábka, niekde to boli také okuliare a niekde zasa rozbitý hrnček s podobizňou nejakého draka, ktorý sa mu extrémne zapáčil. Musel predsa držať krok zo svojou prezývkou.. Artemis, ako lovec.. lovec vecí ktoré mu prišli vhod. Teraz sa vracia do suny, stále s rovnakým elánom do života, úsmevom na tvári a krvou na svojich rukách.. krvou nepriateľov ktorý sa mu vysvetliť že do suny ísť nemôže.. chabé to pokusy. V troskách dediny našiel niečo, čo sa mu znova zapáčilo. Maska.. anbu ? možno. Zlomená maska.. ktorá odkríva celé jeho ústa aj bradu. Má tu však istý problém, ani za svet nevie zistiť kde sa nachádzajú tunely v ktorých sa skrývajú ostatný.

Vybavenie:
Jeho telo obsahuje:
-čepele v predlaktiach ktoré sa vysúvajú cez dlane a aj cez lakte. Čepele v ramenách, lopatkách, holieniach. Trbička pripojená na nádobu s vodou a trubička pripojená na nádobu s ohňom, „srdce“ má v pdostate na mieste, kde by malo byť srdce, len trocha bližšie k strede hrude.
Rin a Kin
Tisícky bábok o veľkosti ukazováka.

Body:
Ninjutsu: 5
Taijutsu: 4
Genjutsu: 4
Int: 4
Sila: 3
Rýchlosť: 4
Chakra: 3
RP: 3

Techniky:

S
Chakura no Shinzō (vlastná)

A
Kugutsu no Jigoku (vlastná)

B
Kikō Junbū

C
Chakura no Ito
Kugutsu no Jutsu
Kugutsu: Kawarimi no jutsu (vlastná)

D
Shunshin no jutsu

E
-5 z akadémie