Raiken Namikaze [JOUNIN]

pro **Raiken Namikaze** Sun 26 May - 22:00

Meno: Raiken Namikaze
Prezývka: Znovuzrodený žltý blesk!
Vek: 23, 29
Pohlavie: Muž
Klan: Namikaze
KG: -
Hodnosť: Jounin (S Rank)
Pohlavie: Muž/ské

Váha: 66 kg
Výška: 180 cm

Vzhľad: Raiken má blonďavé, dožlta sfarbené špicaté a dlhšie vlasy, cez ktoré má obvykle ešte previazanú ochrannú čelenku. V tvári mu žiaria modré, až "nebovo-modré" oči, a tiež mu skoro vždy žiari úsmev. Je trochu vysokej a tiež trochu vypracovanej postavy, avšak nieje to žiadny extra veľký svalnáč. Doma nosieva oblečené väčšinou hocijaké voľné veci, a na von si zas bráva typickú modrú súpravu, na tom zelenú vestu a tiež dosť, pre neho dôležitý, plášť. Ide totiž o plášť Yondaime Hokageho, Minata Namikazeho, ktorý bol Raikenovi zanechaný. Ohľadom vecí, ešte má samozrejme dve veľké kapsy s kunaimi a ostatnou výbavou, na nohe puzdro na jeden kunai, a po kapsách vo veste nosieva ešte zvitky.

Charakter: Raiken je človek, ktorý sa správa čo najpokojnejšie, čo nemá nervy a nieje agresívny. Ide o typ, ktorý sa radšej usmeje a začne vec riešiť s kľudom. Pravda, tak ako každý, aj on má nejaké chvíľky, kedy toto neplatí, a dokáže sa aj naštvať. Je starostlivý, rád pomáha, rád sa aj porozpráva či si niekam vyjde keď má voľno. Ak je ale v nejakej depresii, hľadá samotu, a zlosť či smútok v sebe dusí. Občas to je výhoda, občas nie, ale je taký. K jeho povahe trošku sedí aj škodoradosť, ale tá sa prejavuje tiež len niekedy. Obvykle keď sa zjaví pri Hokage, ktorá vždy dostane infarkt xD.

Sen: Raiken nemá sen, a možno ho ani nikdy nemal. Teda, chcel sa dostať na úroveň Minata, a to pravdepodobne aj splnil, takže svoj cieľ dosiahol. Má už svoju rodinu, nieje chudobný, a jeho cieľom je už asi iba ochraňovať rodinku.

Dedina/Pôvod/Terajší pobyt: Konohagakure no Sato/Konohagakure no Sato/trosky Konohy, Suny
Zameranie/Element/Schopnosti: Raiken je zameraný najmä na Ninjutsu spojené s Taijutsu, rýchlosť a dobré načasovanie či naplánovanie. Jeho element je Fuuton a je vynikajúci v pečatiacich technikách.

Body: Ninjutsu: 5 Taijutsu: 4 Genjutsu: 3 Inteligencia: 4 Chakra: 4 Ručné pečate: 4 Rýchlosť: 5 Sila: 2

Príbeh: Bol pekný, slnečný deň. Deň stvorený na nejakú udalosť, ktorej sa dočkal klan Namikaze. Práve v ten deň sa mal narodiť Raiken. Otec bol pri matke po celý čas, a zvyšok klanu sa mohol len tešiť na Raikenov príchod.

Raiken sa narodil bez pôrodných problémov a rodičia sa tešili z prírastku do rodiny. Navyše sa ešte splnil otcovi sen, narodil sa mu chlapec. Pár dní bol Raiken ešte s mamou v nemocnici, ale potom ich prepustili. Prišli domov, kde na nich čakal celý klan. Každí chcel vidieť nového člena. Bola menšia oslava na počesť Raikenovho narodenia. A tak sa začal Raikenov život. Bolo každému jasné že z neho bude Shinobi. V jeho siedmich rokoch ho už otec prihlásil na Akadémiu. Raiken však nastúpil s väčšími skúsenosťami než ostatné deti, preto v Akadémii aj vynikal. Všetko sa učil už dopredu, všetko vedel dokonalo pochopiť a veci sa učil rýchlym tempom. Nastal deň, kedy mal dokončiť Akadémiu. Preskúšali ho z pár techník, dostal čelenku so znakom Konohy a úspešne prešiel. Rodičia na neho boli hrdí, a hneď deň nato sa mal už stretnúť so svojim tímom.

Ráno keď Raiken vstal, zišiel dole do kuchyne a spolu s rodinou sa najedol. Otec ho vyprevadil z domu a Raiken sa dostavil na cvičisko, kde sa mal stretnúť so svojim týmom a senseiom. Keď prišiel na cvičisko, uvidel tam sedieť jedno dievča (Riven) a chalana (Anoki). Oboch ich poznal z Akadémie, a tak si k nim prisadol. Vysvetlili mu, že je s nimi v týme. Raikena to celkom potešilo, pretože Anoki bol jeho kamarát, a do Riven bol tak trochu zaľúbený. Po dlhšej chvíli, čo sa rozprávali a čakali, sa konečne dočkali príchodu senseia. Ten sa im predstavil, predstavili sa oni jemu a podobne. Raiken teda spoznal svojho senseia. Po príchode domov o tom porozprával rodičom. Od toho dňa plnil s týmom misie, trénoval a zlepšoval sa. Po viacerých misiách si ich sensei zavolal.

Povedal im, že si viedli vynikajúco, a vzhľadom k tomu, že sa blížili Chuuninské skúšky ich na ne zapísal. Raiken mal veľkú radosť. Sensei ich ešte k tomu pozval na rámen. Večer,keď sensei už dojedol svoj rámen,sa rozlúčil s týmom, poprial im veľa šťastia a odišiel. Anoki odišiel taktiež a tak tam ostal sám s Riven. Nevedel čo má povedať, preto len ticho sedel a jedol rámen. Po chvíli sa ale na niečo odvážil. Pozrel sa na Riven, kusol si do pery a zase sklonil pohľad. Začal jej mierne hanblivo a potichu rozprávať, že sa mu páči už od Akadémie, a že je strašne rád, že je tu s ním. Riven to prekvapilo, netušila že k nej niečo cíti. Raiken potom navrhol, že keď dojedia, mohli by sa ísť poprechádzať. Riven sa to zdalo ako veľmi dobrý nápad, ale už musela ísť tiež domov. Raiken napokon navrhol, že ju odprevadí. Riven len prikývla, a tak vykročili spolu preč. Počas chôdze ju Raiken chytil za ruku, a takto spolu dokráčali až pred dom,kde bývala Riven. Tam sa k Raikenovi otočila tvárou a jemne ho pobozkala. Poďakovala mu za pekne strávený čas a potom zašla do domu. Raiken bol šťastný z toho, čo sa stalo a vysmiaty prišiel až domov, kde mu ten úsmev stále nezmizol z tváre. Zamiloval sa ešte viac. Takto sa zmenil vzťah Raikena k Riven. Začali sa spolu stretávať viac krát. Ale samozrejme nezabudli na Anokiho, ktorý s nimi tiež trávil čas. Prišiel deň Chuuninských skúšok. Prvú (písomnú) skúšku Raiken zvládol a Riven tiež. Anoki sa ale takmer vzdal, pretože niektoré otázky nevedel. Lenže Raiken mu nedovolil prihlásiť sa a vzdať sa ,preto to nakoniec všetci zvládli a postúpili do druhej skúšky v lese. Tam si počínali dobre, mali vynikajúcu spoluprácu. V bojoch, ktorým sa tam nevyhli si získali oba zvitky a tak dokončili aj druhú skúšku. Prišla tretia, súboj jeden versus jeden. Riven bojovala prvá, a zvíťazila nad ninjom z Iwy. Ďalší nasledoval Anoki, ktorý vo vyrovnanom boji tiež zvíťazil nad ninjom zo Suny. A nakoniec prišiel súboj Raikena proti ninjovi z Ame. Bol to silný protivník, ktorý sa porážal veľmi ťažko. V samom závere už Raiken strácal šancu, lenže jediný pohľad na Riven, ktorá verila že vyhrá ho prinútila nevzdať sa. Tak ako nedovolil Anokimu sa vzdať, tak to nedovolil ani sebe. Napokon sa k nemu obrátilo aj šťastie a porazil súpera z Ame. Následovali ďalšie a ďalšie súboje, ťažšie a ťažšie, náročnejšie a náročnejšie. Napokon ale všetci všetko zvládli! Všetci traja sa teda stali Chuuninmi, a sensei bol na nich hrdý. Tak isto aj Raikenovi rodičia boli pyšní. Po pár dňoch po skúškach, prišiel otec za Raikenom a povedal mu, že na nejaký čas pôjdu trénovať mimo Konohu. Ten "nejaký čas" bol jeden a pol roka. Čas strávený tvrdým tréningom s otcom. Po návrate sa Raiken dostavil k Hokagemu. Hokage sa ho povypytoval na tréning, na schopnosti ktoré získal. Po rozhovore ho Hokage povýšil na Jounina. Bol silnejší než Riven a Anoki, ktorý sa za ten čas stali tiež Jouninmi. Raiken poďakoval Hokagemu a odišiel pozrieť svojich kamošov, zaspomínať si s nimi či prebrať blízku budúcnosť. A čo sa týkalo vzťahu s Riven, no... tak nejak to už iba prešlo opäť do kamarátstva... Pár dní mal Raiken ešte voľno, avšak akonáhle skončilo, mohol sa pripravovať na povinnosti, ktoré ho budú čakať...

Prvé, čo v jeho živote nasledovalo, bolo priradenie tímu. Dostal na starosť troch Genínov, ktorých si bude pamätať do smrti, keďže to boli jeho prví študenti, hoci s nimi veľa nestihol. Bol to Mogen Senju, Killunia Akatatsu a Kagayami Nara! Tieto tri mená, z ktorých sa už bohužiaľ ani s jedným v dnešných časoch Raiken nestretáva. Ale môže aspoň spomínať na prvý tréning, boj proti nim, kedy ho v nepozornosti Mogen dokázal až kopnúť do brady! Alebo aj také testovanie plameňov, ktoré Killunia ovládala, či chytanie zbesilej mačky po uliciach. Avšak posledná akcia bola dosť špeciálna... únos Geninov a záchrana, na ktorej sa spoločne s Hokage a ešte menším tímom podieľal. Geninovia boli odvedení až k útesom pri mori, kde už sa záchranný tím aj objavil, a nakoniec čelil nepriateľovi každý zvlášť. Našťastie všetko dopadlo dobre, záchrana sa vydarila bez straty na životoch, teda, tých Konožských, a Raiken si mohol pripísať na konto úspešnú misiu. Po návrate do Konohy, iba pár dní po záchrane, stretol Raiken v Ichiraku Naa Uzumakiho. Sadol si k nemu, a začali sa len tak rozprávať, až si Raiken na niečo spomenul. Šlo o to, že boli vlastne rodina, a Nao to ani nevedel. Zato Raiken áno, zistil to ešte pred záchranou, a bol práve čas nato, aby mu to povedal. Hneď ako sa tak stalo, bol Raiken nútený vziať Naa do sídla. Prečo? Pretože odpadol. Doma ho teda uložil do postele, zhasol v izbe a šiel si ľahnúť do obývačky. Ráno bolo dosť bláznivé. Z počiatku tomu Nao akosi ani neveril, Raiken nechal iba na ňom to, ako sa rozhodne. Stalo sa ale to, že ho Nao napokon objal, prijal ho a uveril. Šlo o taký menší, vlastne možno aj väčší zlom v živote oboch. Po rozhovore a tiež po zničení izby Naom, ktorý sa hral, že je pán Rasenganu, šli obaja na cvičisko, aby si dali tréningový súboj. Napriek tomu, že bol Nao Genin a Raiken Jounin, to pre neho až také jednoduché nebolo. Nakoniec to vyzeralo ale aj tak, že Raiken zvíťazí, avšak vtedy sa stalo niečo iné. Nao použil techniku Kuchyiose, a keďže nemal zmluvu, vyparil sa na Žabiu horu bez toho, aby si tým bol istý aj Raiken či niekto iný. Ale veril v to, že je Nao v poriadku, a že sa vráti. Trvalo to dlhý čas než prišiel, medzitým sa v sídle ukázala aj Raikenova sesternica, ktorá sa aj rovno stala jeho žiačkou, a život šiel ďalej. Čas ubehol rýchlo, a nastal jeden výnimočný večer. Príchod...

Raiken v ten večer trávil čas s Kiwi, sedeli v obývačke a ona ho práve spovedala z toho, či je buchnutý do Hokage, s ktorou predtým totiž trávil o kúštek viac času než hocikto iný. Ale nie, nič v tom nebolo! Spoveď ale prerušilo klopanie na dvere, prerušované silným vetrom, ktorý vonku začal vládnuť. Hneď bolo cítiť veľkú zásobu chakry, takže sa Raiken veľmi ostražito vybral k dverám, otvoril ich a vzhliadol na osobu, ktorá zaklopala. Zamaskovaný, v kapucni, to neveštilo nič dobré. Zamaskovaný ale o moment odhalil svoju tvár, a Raiken div neodpadol. Modré oči, na lícach čiary, ktoré mával kedysi aj Naruto, blonďavé vlasy a odhodlaný úsmev. Pred dverami sídla stál Nao, ale Raiken tomu nejakú chvíľu neveril. Musel ho presvedčiť, a okrem toho mu prezradil aj dosť zvláštny plán, ktorý mal. Týkal sa útoku na Hokage. Bolo to podozrivé, ale nakoniec Naovi uveril, a dokonca aj prijal to, že mu pomôže. Tak sa teda obaja vydali do kancelárie, tam nastala bitka nielen s Hokage, ale aj s jej bratom, ktorého mal Raiken práve na starosti, ale nakoniec to Nao vzal do svojich rúk, keď sa Hokage ukázal v žabe. Neskončili našťastie vo väzení, ani neboli potrestaní, a tak začal teda plynúť život zase v kľude ďalej. Pravda, dlho to netrvalo. Prvé čo prišlo, bol príchod Naa z Kumogakure, kedy bol v nemocnici vo veľmi zlom stave. Umieral... Pre tento prípad bola preto aj zavolaná do Konohy Kazekage, ktorá mala pomôcť. Ako doprovod mala Yoko Ayme, v dnešných dňoch osobu, ktorá pre Raikena znamená viac než jeho život. Ale to preskakujeme! Kazekage dorazila do Konohy čo najskôr, letela nemocnicou, až zmizla v sále, kde bol aj Nao. V ten moment sa chodbou rútil aj Raiken, a taktiež aj Yoko. Práve oni dvaja do seba narazili pri tom ponáhľaní sa, a zároveň sa hneď aj zoznámili. Obaja hľadali osoby, ktoré sa nachádzali v sále, a tam teraz nechceli ísť. Sadli si teda na lavičku, chvíľku sa rozprávali, až nakoniec zo sály aj vybehol Nao... prekvapivo zdravý ako ryba, avšak to bolo tým, čím ho nadopovali xD. Chvíľu vyvádzal, až nakoniec zase padol, a Hokage ho odniesla naspäť na lôžko. Raiken dostal nápad, že mu donesie rámen, a na rámen dostala nápad...alebo skôr chuť asi aj Yoko, s ktorou sa tam nakoniec vybral spoločne. Objednali si jednu misku, jednu dal Raiken zabaliť pre Naa, a po chvíli už zase vyrazili. Naspäť do nemocnice, aby bol rámen odovzdaný Naovi, a potom zase preč. V tom dni sa Raiken nabehal ako ešte nikdy. Tento maratón ukončil až na cvičisku, kde ostal iba sedieť na strome a sledovať ľudí. Yoko totiž práve chvíľu cvičila jedného chalana ohľadom Kyuubiho, potom zas bojovala s Naom, ktorý sa vtedy už uzdravil, a mal práve dokázať, že ju môže strážiť, a že si zaslúži byť jej ochranka. Po boji sa vybrali na rámen, Nao fúru zjedol a hneď spokojne a víťazne zaspal, a Yo sa s ním dotiahla naspäť na cvičisko, k Raikenovi. Dôvodom bolo to, že ho požiadala o pomoc s Naom, keďže ho vonku nechcela nechať spať. Vybrala si pomoc správne, Nao totiž u Raikena prespával často. Zároveň mu ešte aj podala rámen, ktorý mu kúpila, keďže tu presedel dosť dlhý čas. Napokon ešte aj prišiel návrh, že si jedlo môžu vychutnať aj doma, u Raikena, a zároveň preto, aby tu Nao ešte neochorel na zemi. Tak sa presunuli do sídla, spoločne si zajedli v kuchyni, a prišiel hneď ďalší návrh. Kuknúť si nejaký film, ktorým bol Harry Potter. Film to bol dobrý, takže Raiken s týmto filmom súhlasil, a Yo sa šla osprchovať, Raiken zasa prezliecť a pripraviť dobrú atmosféru... a popcorn. O chvíľu už sedeli na gauči, sledovali film, a pchali do seba pukance. Yo však začala 3. Svetovú vojnu popcornu, keď do Raikena dva či tri hodila. Samozrejme jej to vrátil, a čoskoro sa z obývačky stalo bojisko! Skončilo to tým, že ju začal štekliť, čo bola proti nej asi tá najlepšia zbraň. Potom sa upokojili, a bolo potrebné pukance upratať. Než sa tak však stalo, Yoko mu z vlasov pár aj začala vyťahovať. Pri tej príležitosti sa k nej Raiken nahol, a nežne ju pobozkal. Šťastie mu v ten večer prialo, a Yoko mu to opätovala. Od toho momentu začal medzi nimi celkom iný vzťah. Už pre neho nebola iba návšteva, a už ju nepokladal iba za kamarátku. Prekvitalo medzi nimi niečo celkom iné, silnejšie. Po dlhom čase teda Raiken získal vzťah, bláznivo sa zamiloval a nejako aj pozabudol na povinnosti Jounina. Trávil čas iba s Yoko, ktorá nakoniec vlastne ostala ubytovaná uňho... pochopiteľne, do hotela by ju určite nepustil. Lenže potom sa stalo niečo, čo opäť ten šťastný priebeh jeho života pozastavilo...

V ten deň svietilo slnko, tak ako obyčajne, bolo príjemne a vládla všade pohoda. Skončila sa, keď sa obloha zatiahla do mrakov, z ktorých čo chvíľa začal dážď. S príchodom dažďu dorazila na cvičisko aj jedna žaba, Gamakichi, ktorá v rukách niesla telo chlapca. Vtedy sa na cvičisku nachádzalo viacero ľudí, rátane Hokage a Raikenovho klona. Gamakichi toto telo položil na zem, kde už vedľa neho stálo hneď niekoľko osôb. V tom začal vysvetľovať, hoci to z polovice určite každý ani nevnímal. Nao, po úspešnom boji s vodcom Akatsuki, padol. Klon po prejdení toho najväčšieho žiaľu zmizol hneď za originálom, čiže do sídla, kde okrem neho bola aj Yoko. To už bolo ale ráno, Yo mala raňajky v posteli, a napriek tomu, ako dobre to začalo, to skončilo úplne naopak. Klon sa objavil v izbe s vážnym výrazom, chvíľu to predýchaval a nakoniec im prezradil čo sa stalo. Následne zmizol, rovnako ako zmizol preč aj Raiken. Táto správa ho vzala až príliš, zmizol sám do ulíc, kde až do noci sedel na jednej z lavičiek, a dusený smútok zo seba postupne vypúšťal. Trvalo dlhšie než sa vrátil domov, a tam to tiež nevyzeralo bohvieako. Skoro nič nevravel, neusmieval sa, nejedol... ako chodiaca mŕtvola. Bol by taký asi dlho, keby sa toho ale neujala Kiwi, ktorá by si asi mala skúsiť povolanie psychiatra! xD Síce trošku drastickým, ale veľmi účinným spôsobom Raikena postavila na nohy... nie doslova no, hoci, to ho tiež donútila. Ale proste mu povedala svoje, napchala ho jedlom a poslala ho, pod podmienkou že ak nepôjde tak uvidí, rovno za Yoko do postele. Nebol k nej totiž milý, k nikomu, a Kiwi ho teda poriadne postrčila zase vpred. Ďalšie ráno už bolo teda iné, rozprával viac, aj sa trošku usmieval, a to sa každým momentom zlepšovalo. Dokonca, aby sa aj trochu hýbal, Yoko navrhla aj súboj! Tak sa teda objavili na cvičisku, kde to hneď aj začalo. Rýchlosť proti piesku, odohralo sa viacero útokov, ale nakoniec to skončilo remízou. Nešli do toho naplno, to bolo jasné, ale aj tak to bol boj taký akurát. S remízou sa obaja vrátili domov, aby zakončili deň jedlom a už iba oddychom a rozprávaním sa. Ďalší deň zase navštívili, už za tmy, Hokage monumenty. Bolo to miesto, kam Yo Raiken sľúbil, že pôjdu. A splnil to! Potom navštívili zasa reštauráciu, a takto začali chodiť von už pomaly každý deň, pravda, občas aj zostali leňošiť doma. Ubehlo tak niekoľko dní, možno týždňov, až nastalo ďalšie zlomové ráno. Tentoraz už určite nie tragické...

Snáď prvý krát sa Yoko zobudila skôr než Raiken, obliekla sa a hneď sa vydala potichu do kúpeľne. Po menšej úprave sa následne vydala do kuchyne, kde začala pripravovať jedno veľké prekvapenie. Síce to také zdravé nebolo, ale na raňajky Raikenovi pripravila tortu, ktorej v strede bolo vytvorené srdiečko. S týmto výrobkom, prekvapivo opäť chutným!, sa vydala naspäť do izby, aby Raikena prekvapila. Vrátila sa teda, zatiaľ prekvapenie položila na stôl, a sadla si na kraj postele. Zobudila ho iba jednoduchým rozčechraním jeho vlasov. Už hneď po otvorení očí ho čakala torta rovno pred jeho nosom, a on len najprv prekvapene zaklipkal očami, a kukol na ňu.
Překvápko! Rozveselene zvolala, tortu hneď prekrojila a jeden kúsok mu hneď vopchala do ruky, keďže on od toho prekvapenia asi teraz ešte nechápal. Nuž, začal teda jesť, a čo moment už hltal ďalší kúsok. To varenie... alebo skôr pečenie jej už išlo fakt lepšie! V polovici ho ale Yoko zastavila v jedení tým, že sa začervenane na neho kukla.
Deje sa niečo?
Né...jenom...no etto...no já...jsem no tuto...no...no já jsem...no...prostě jsem! Vykoktala zo seba, a Raiken znova len nechápavo, ale aj pobavene naklonil hlavu. Trošku ešte prižmúril oči, a tak trošičku mu začalo dopínať, čo sa asi snaží Yo povedať.
Budeš táta... Šepla ešte červenejšia, a do Raikena akoby vletel kôl, a ostal len nehybne sedieť. Najprv šok, potom sa v podvedomí nevedel rozhodnúť, čo skôr spraviť, čo povedať, ako reagovať. V ďalšom momente ale už tortu rýchlo prehodil na voľnú časť postele, a šťastne Yo objal. Ani si nevšimol, že sa správala trošičku inak, že jej občas bolo divne, a tak podobne. Divné, inokedy by si niečo také všimol! Ale takto mu aspoň spôsobila milé, trošku šokové prekvapenie.

Po tomto zistení bol každý deň akoby krajší, a zároveň sa už nemohol dočkať na deň, kedy uvidí ten malý zázrak. K Yoko sa začal správať trošku inak, dalo by sa povedať "Ako ku kráľovnej", pretože jej začal o dosť s pomáhať, hoci ešte nebola v štádiu, že by to extra potrebovala.

Ale časom do toho pravdaže prešla, a tak isto v tom čase aj Raiken na nejakú dobu prerušil svoje počínanie si ako Shinobi v dedine, čiže bol len doma. Peňazí mal dosť, zatiaľ akútne pracovať nemusel, takže to prebiehalo takto. Dokonca prišiel ešte ďalší špeciálny deň! Teraz naopak Raiken prekvapil ju, keď ju požiadal pri nočnej prechádzke o ruku. Nezaobstaral síce žiadne sviečky, večeru ani nič podobné, ale zdalo sa mu, že požiadanie bude takto v noci aj tak skvelé! Vlastne, bolo v tom niečo... požiadal ju práve na monumentoch, kde to bolo aj bez sviečok a všetkého iného dosť romantické. Jeho život začínal byť dokonalý, bezstarostný, a týmto spôsobom už úplne prekonal stratu Naa, hoci na neho stále občas myslel... Ubehol mesiac, druhý, tretí, až nakoniec prišiel ten moment, kedy okolo Yo pobehovali sestričky a stál doktor. Vedľa nej, tisnúc jej ruku v dlani, stál samozrejme Raiken. Pôrod prebehol bez problémov, keďže Raiken pečať Ichibiho udržal v poriadku, narodil sa im zdravý chlapec, ktorý na ďalší šok vyzeral úplne ako malý Nao. Táto podobnosť Raikena trošku zarazila, ale potom sa nad tým už veľmi nezamýšľal, a s velice šťastným pocitom sa vďačne pozrel na Yo. Svojho syna pomenovali Daiki (pravdepodobne xDD), a tento Daiki im obom určite zmenil celý život... samozrejme, v pozitívnom zmysle.

Nejaký mesiac ešte po pôrode Raiken trčal doma s rodinkou, venoval sa im ako to len šlo, a po mesiaci už sa vrátil k povinnostiam Jounina, a tiež trénovaniu, keďže na to dovtedy veľmi času nemal, a ak aj áno, tak sa aj tak radšej venoval rodinke.

Život sa teda dostal do krásneho štádia. Yoko síce už bývala aj s Daikim v Sune, lenže Raiken mal systém, ako s nimi môže byť každý deň a bez problémov. Mal predsa Hiraishin, ktorým sa do Suny mohol kedykoľvek dostať, a tráviť čas zase s Yoko a Daikim. Občas si zase vzal voľno, aby mohol byť s nimi celý deň, a to sa opakovalo samozrejme viackrát, ale nemal kvôli tomu žiadne problémy, pretože aj tak nebol stále iba na misii. Čas ubiehal ďalej, Daiki rástol ako z vody, a bol práve čas úplného mieru, takže pomaly už ani neboli misie, kvôli ktorým by bol Raiken celý deň mimo. Mohol sa znova a znova venovať rodine, čo ho pomaly bavilo viac než celkovo život Shinobiho, ktorý sa mu trošku ukončoval. Potom sa ale stalo znova niečo, čo jeho život prekrútilo. Mier skončil, dediny boli napadnuté, a tí čo prežili a neboli odvedení, museli žiť iba v ich troskách. Na obrovské šťastie, za čo je Raiken veľmi vďačný, sa Yoko a Daikimu nič nestalo, a rovnako aj on útok prežil, a ukryl sa pred hliadkami, ktoré dedinčanov odviedli preč. V dnešných časoch už Raiken žije zložito, totiž, v troskách Konohy sa nachádza iba Raikenov kunai, ktorý tam je pre prípad, že by ho Konoha potrebovala, a on zatiaľ žije v troskách Suny spoločne s Yoko a Daikim... ešte svoju vieru v to, že nastane ďalší mier nezavrhol...

Výbava:
ZVN
Bleskové Kunaie

Techniky:
Hiraishin no Jutsu [S]
Jikuukan Kekkai [S]
Shiki Fuin [S]
Saiko no Hogo o Fuin [S]
Choodama Rasengan [S]
Kami Fuin/Kami Kaifu [S-S]
Rasengan [A]
Tengoku no Koto [A]
Shiru Tsuki no Fuin ~ Bakuhatsu [A]
Kekkai Shokeki [A]
Shiru Tsuki no Fuin [B]
Ko Genjutsu Fuin [B]
Ika no Bogyo o Fuin [B]
Heisoku no Fuin [B]
Keyiaku Fuin [B]
Fukuju no Fuin [C]
Shikkoku Fuin [C]
Kuchyiose no Jutsu [C]
Shunshin no Jutsu [D]
Kanashibari no Jutsu [D]
E ranky [E] xD