Rikimaru

Výzor:
Riki nosieva modrú súpravu tenšieho oblečenia, na ktorom má ešte zelenú vestu. Na rukách ma vždy rukavice, ktoré sú špeciálne len oceľovými chráničmi, alebo naopak nosí výstroj celkom podobnú ANBU, čiže opäť modrý spodok oblečenia, na ktorom je svetlo-šedé tenké brnenie pokrývajúce aj ruky až po zápästia (ramená odkryté). V každom prípade, Riki sa nikam nehýbe bez masky na tvári, prípadne ešte doplňujúcej čelenky so znakom dediny.

Spoiler:

Životopis:
V čase keď bol Riki malý vyrastal s rodičmi v Kiri. Hrával sa na dvore a sníval že raz bude ako otec - silný a známy Shinobi. No raz sa niečo prihodilo. V tom čase bola dosť veľká búrka. Riki bol doma s mamou, a otec bol na misii so svojim týmom. Avšak obaja mali strach, pretože mať misiu cez takúto búrku nieje taká zábava. Búrka trvala celú noc až do svitania. Vtedy sa dážď upokojil, blesky sa prestali objavovať na oblohe a nastalo pokojné počasie. Otca aj s jeho týmom však nebolo. Neobjavili sa po búrke, po dni či po dvoch. Tretí deň,čo boli nezvestný sa doniesla správa do dediny a to ohľadom týmu pod velením Rikiho otca. Správa zahrňovala informácie, že je celý tým nezvestný. To bol prvý najhorší zlom v Rikiho živote. Uplynul čas, a smútok sa prestal prejavovať čoraz viac a viac. Riki ďalej sníval že bude silný Shinobi čo prejavoval v akadémii kde bol jeden z najlepších. Ďalší veľký zlom nastal v jeho dvanástich rokoch, hoci on sám do dospelosti ani netušil, že sa to začalo už vtedy.. Jeho mama totiž ťažko ochorela. Už hneď prvý deň, čo sa choroba prejavila bola hospitalizovaná do nemocnice. Po dvoch dňoch oznámili jeho mame, že sa jedná o dosť vážnu chorobu, a že je otázne, koľko jej ostáva času. Rozhodla sa, že to Rikiovi ale nepovie, kým nato nebude pripravený. Lekári jej dali silné lieky, ktoré si vo väčšom množstve vzala domov, a rozhodla sa túto chorobu skrývať pred Rikiom. V tom čase mal Riki už ale celkom dobré obdobie, práve ukončoval akadémiu, s výbornými výsledkami. A pritom ani netušil, že jeho matka stihla stráviť pár hodín v nemocnici, a že stihla aj objaviť chorobu, ktorú má. A ani to tušiť pár rokov nemal, podľa plánu jeho matky.
Riki bol teda už právoplatný Genín, ktorý bol dokonca považovaný za najlepšieho zo všetkých, ktorý akadémiu spravili. Bol pridelený k týmu, ktorý sa skladal z tých najúspešnejších žiakov z tej generácie, a navyše ich viedol ten najprísnejší Jounin, akého len mohli dostať. Už hneď deň po zoznamovaní sa v týme, ich čakal jeden drsný tréning. Tréning spočíval v tom, zasadiť Jouninovi päsťou do tváre. Lenže tento Jounin na nich nebral nijaké ohľady, a bránil sa či až útočil tak, ako by ich bral za seberovných. Tréning trval celý deň, až do noci. Vtedy už sily celého týmu boli na pokraji, a už len kľačali a dívali sa na svojho senseia. On tréning pri tomto pohľade už teda zastavil, a uvážením že sú dosť vytrvalí. Toto uváženie bolo posledné, čo túto noc od neho počuli. Následne len zmizol, a po ňom ostal len obláčik dymu, vznášajúci sa pri stromoch. Po tvrdom tréningu sa Riki vrátil unavený domov, a jediné na čo myslel bola pohodlná posteľ. Hneď sa objavil vo svojej izbe, ako rútiaci sa hurikán. Zistil však, že na posteli sedí jeho matka, ktorá plakala nad rodinnou fotkou. Riki ju oslovil, a vtedy si matka začala utierať slzy, schovávať fotku do vrecka, a hrala jemný úsmev. Vstala, a odkryla mu paplón, nech si môže pohodlne ľahnúť. Riki sa jej však namiesto toho opýtal, čo sa deje. Matka nato nereagovala, iba ho do tej postele postrčila, prikryla ho, a vyšla z izby spolu so zhasnutím svetla. Riki sa nad týmto zamýšľal pár minút, ale nakoniec zaspal od únavy. Takéto dni začínali byť u neho ako pravidelná vec, a prísnejší režim od senseia bol čoraz väčší, a väčší. Zároveň celému týmu tento režim prospieval, najmä v ich schopnostiach, ktoré pod prísnym dohľadom senseia vylepšili. Nastal ten deň, Chuuninské. V tento deň netrpezlivo celý tým čakal na svojho senseia, s nádejou že ich oboznámi s účasťou na skúškach. Prd makový...Sensei sa objavil pri bráne, tým sa objavil hneď vedľa neho stále s nádejným pohľadom. On sa pozrel na svoj tým, pár krát poprehadzoval pohľad z jedného na druhého až tretieho, a akoby nič sa otočil, a vyrazil na misiu. Ich "prísno-Jounin" ich na nijakú skúšku nezapísal, podľa neho nato ešte neboli pripravený. Takže titul Genína im ostal zasa na nejaký čas. Ale nakoniec prišlo aj to, čo ich sensei chcel vidieť. Mizukage im zvýšila hodnosť na Chuunina...Ale kvôli tomu, že sa ťažkým tréningom na túto hodnosť dopracovali, a už jednoducho nebolo možné, aby si tento titul niesli naďalej, napriek ich schopnostiam. Keď sa tak stalo, od senseia prišlo jeho prvé pochválenie. Pre nich to bola ako výhra, najmä s takýmto mužom, ktorý bol vždy vážny a prísny, a držal sa názoru, že ak chce niekto zosilnieť, musí to brať naozaj vážne. Tajne sa tento Jounin stal dokonca Rikiovým vzorom, okrem toho správania, ktoré ho ešte len čakalo. Oficiálne už boli Chuunini, a konečne mohli chodievať aj na lepšie misie, než doteraz. V tento deň "povýšenia" sa mal Riki dozvedieť pravdu od matky. Všetko sa nakoniec udialo ale úplne inak, než by si matka želala. Do dediny pricestoval vo večernej hodine koč, v ktorom očividne niekto sedel. Okolo koča kráčalo zopár ANBU stráží, ktorý koč chránili. Lenže skoro nikto netušil, kto v tom koči sedel. Kolesá zastavili pred Mizukage-budovou, vtedy vystúpili z koča štyri postavy, zahalené v plášťoch a čiernych kapucňiach. Všetky postavy vkročili do budovy, a odtiaľ nevyšli asi zo-dve hodiny...
Medzitým sa Riki práve venoval tréningu, než k nemu dokráčala matka. Zavolala si ho k sebe, ale čo by stihol Riki len spraviť krok, zazrel jednu z postáv v čiernych plášťoch pred ich domom. Postava si dala kapucňu dole z hlavy, a Rikiovi aj jeho matke bolo úplne jasné, kto je táto osoba. Bol to ich nezvestný otec/manžel, ktorý sa vrátil s úspešne dokončenou misiou. Najprv tomu neverili, ale ukázalo sa, že je to naozaj on, a od radosti ho vystískali. Otec jemu aj jeho mame vysvetlil, že to bola tajná misia, a že bolo účelom vytvoriť informáciu, že jeho tým sa stratil, a zjavne zahynul. To bolo ale už jedno, hlavné bolo že ho mali znova doma, a k tomu zdravého! Rikiovi sa zdalo, že jeho život si vedie výborne, a nič mu to zrejme nepokazí...V tomto ho matka nechala ešte na nejaký čas, ešte nebola pripravená mu to povedať, a on zrejme nebol pripravený tiež. A tak Riki žil svoj život v dobrom režime, bez starostí, aj keď starosti mu robil jedine jeho prísny sensei. Ale na neho si už celkom zvykli, a prísnosť im už nepripadala až taká hrozná...Po ďalších rokoch, bol Rizen už aj so zvyškom týmu po úspešnej Ch. skúške vyhlásený za Chuuninov, zároveň vtedy bol čas, aby sa Riki dozvedel pravdu. Jeho otec to už vedel, vedel to už dávnejšie, ešte keď sa vrátil z misie...Riki sa teda dostavil domov, šťastný že sa dostal na pozíciu Chuunina, a začal svojich rodičov hľadať po dome, pripravený sa pochváliť svojim úspechom. Matku našiel znova vo svojej izbe, tentoraz mala ľadový pohľad, ktorý keď ho uvidela, vystriedala za úsmev. Pokynula mu, nech sa posadí na posteľ. Poslúchol ju, a posadil sa - matka si sadla vedľa neho. Položila mu ruku na rameno, a znova sa zatvárila vážne. V tom to prišlo...Povedala mu, že trpí chorobou, ktorú nevedia nijako vyliečiť, a že jej čas síce nieje určený na presný dátum či rok, ale je krátky. Počas informovania o tejto chorobe jej vyšla slza, ale tú si rýchlo utrela do rukávu. Riki tomu neveril, myslel si že to je iba nejaký žartík, a dúfal že sa mama začne smiať na jeho výraze. To sa ale nestalo, mamin výraz ostal vážny, a ten jeho ostal smutný a prekvapený zároveň. Po tejto info. začal byť ustráchaný o svoju matku, zaujímal sa o jej stav čoraz viac a viac..Keď však raz dorazil z misie, dom bol prázdny. Nachádzal sa tu jedine lístoček, kde písalo "Zastav sa v nemocnici". Rozbúchalo sa mu srdce, a čo najrýchlejšie začal bežať k nemocnici. O chvíľu k nej dorazil, pred vstupnými dverami stál jeho otec, s neutrálnym výrazom. Otec mu nedovolil vstúpiť dnu, položil mu ruku okolo ramien, a či Riki chcel či nie, musel sa s ním presunúť naspäť domov. Až o deň mu otec bol schopný povedať čo sa vlastne stalo, jeho matka na jej chorobu zomrela. Jeho výrečnosť sa zmenšila o niekoľko percent avšak len na nejakú kratšiu dobu, a naopak jeho snaha, zodpovednosť a odhodlanosť sa zvýšila o toľko, ako sa dalo. Niet divu, že sa krátko nato dostal už na Jouninské skúšky. Ale predsa, bol stále skôr len Chuunin, a veľmi nebol pripravený na ďalší postup. Rada nakoniec rozhodla, že kvôli jeho schopnostiam ktoré nadobudol bude Tokubetsu Jounin. Riki nespokojne s tým, že sa nestal rovno Jouninom túto hodnosť prijímul, a je ním až dodnes...

Body:
Ninjutsu: 5
Taijutsu: 5
Genjutsu: 2
Síla: 3
Rychlost: 4,5
Inteligence: 4
Chakra: 4
Ruční pečetě: 2

Výbava:
5 piluliek doplňujúcich chakru a krv, ZNV, senbony, malá lekárnička, ľahké ale odolné brnenie pod oblečením, maska na tvár, bezprstové rukavice s oceľovými chráničmi na vrchnej strane, Kubikiri...

Techniky:
-S-
~
-A-
Raiton: Chidori Nagashi
Suiton: Daburu Mizuhashiri no Jutsu
-B-
Suiton: Goshokuzame
Suiton: Suikodan no Jutsu
Suiton: Mizuhashiri no Jutsu
-C-
Suiton: Mizu Bunshin no Jutsu
Suiton: Suirou no Jutsu
Raiton: Jibashi
-D-
Shunshin no Jutsu
Kirigakure no Jutsu
-E-
Bunshin no Jutsu
Henge no Jutsu
Kawarimi no Jutsu
Kakuremino no Jutsu
Nawanuke no Jutsu