Toshio Tessha [JOUNIN]
2 posters
Ns: Go on :: Smeťák :: Smeťák :: Koš :: Forum z dob Shijin, Akihira a Assasina :: Postavy-starý příběh :: + Hřbitov :: Neaktivní
Strana 1 z 1
Toshio Tessha [JOUNIN]
pro Toshio Tessha Mon 29 Oct - 11:51
Meno/Priezvisko:
Toshio Tessha
Hodnosť:
Jounin
Vesnice:
Sunagakure no Sato
Vek:
25 rokov
Pohlavie:
Muž
Sen:
Stať sa tým, kým kedysi býval.
Rodina:
Tessha
Podstata:
Fuuton, Suiton
Váha:
90 kg
Výška:
197 cm
Krevní skupina:
0
Kekkei Genkai:
Jiton
(Magnetizmus, forma Železného piesku)
Charakter:
Toshiov charakter bol kedysi celkom pestrý a rôznorodý, ale zmenil sa nečakanými udalosťami. Z veselého a bláznivého človeka sa stal len utiahnutý, ale blázon. Z energického, neposedného sa stal viac menej lenivec, nie v úplnom slova zmysle, len nerobí čo nemusí. Z človeka sa stal shinobi, ktorý svoje pocity musel ponoriť hlboko do seba až tak, aby ich ani on sám nemusel nikdy nájsť. Preto jeho pohľad naďalej ostáva chladným, bezcitným a doslova prázdny ako noc. Nerozpráva keď nemusí, teda rozpráva málo kedy a je stále na pozore aj keď nemusí. A z duše nenávidí otravných ľudí preto sa viac stráni spoločnosti.
Ale nakoniec sa nájdu aj svetlé dni keď má príjemnú náladu a cíti sa dobre v spoločnosti, ale často to nebýva.
Vzhled:
Toshio je vysokej postavy a vzhľadom na to, že tak nárazovo vyrástol je trochu chudší, ale len v rámci zdravej miery... prisudzoval to zdravému metabolizmu. Jeho hlavu zdobia gaštanovo hnedé vlasy, čo je na ňom asi jediné čo nie je čierne. Pretože chodieva odetý v dlhom čiernom plášti, ktorý nikdy neskladá a ešte aj jeho oči sú celé čierne akoby boli úplne prázdne. Navyše má aj dlhé prsty pre, ktoré síce ešte využitie nenašiel, ale stále je na neho hrdý. Golier plášťa však ukrýva dlhú jazvu, ktorej pôvod je jasný, teda iba pôvod ale na okolnosti si nepamätá ani Toshio samotný. Vie len, že to je to pozostatok z osudnej bitky. Jazva sa ani doteraz úplne neuzdravila tak aby po nej nebolo ani stopy, akoby si stále pamätala ten boj, ale to mu ani v najmenšom nevadí. Ide skôr o to čo tá jazva znamená než to, že je tam.
Styl boje:
Toshiov štýl boja je dosť chaotický, ale predsa sa dajú nájsť nejaké tie charakteristické črty. Jeho hlavným zameraním je boj pomocou ninjutsu a hlavne Kekkei Genkai, no prílišne to nevyužíva pretože k tomuto siahne jedine ak zlyhá boj na blízko. Taijutsu je totiž to prvé čo používa keďže v mladšom veku sa na to dosť sústredil a rozvíjal si ho keďže technikami Genjutsu sa stránil, preto v tejto oblasti má len základné schopnosti. Takou výstrednosťou môže byť skúmanie jedov v ktorých sa Toshio trocha viac angažuje.
- Taijutsu:
Tento štýl boja je mu dosť blízky keďže ho považuje ako za jednu z mála čistých schopností boja. V skoršom veku to bolo takmer jediné čo mal preto mohol naplno rozvíjať schopnosti v tomto ohľade, preto je jeho taijutsu na veľmi dobrej úrovni. A hlavne ho veľmi obľubuje pretože tým väčšinu sporov ukončí.
- Ninjutsu:
Túto sféru schopností má Toshio veľmi dobre vycibrenú a preto ju aj nepoužíva, aspoň keď nemusí. Je si dobre vedomí svojich schopností a ich deštruktívnej sily preto ju tak často nepoužíva, ale to len kvôli ochrane vlastného okolia. Ale aj tak je ninjutsu to čo ho preslávilo, aspoň sa tým môže hrdiť.
- Genjutsu:
Schopnosti typu ilúzii a klamu mu nie sú vlastné a preto neobľubuje ba zavrhuje tento štýl boja. Preferuje boj z očí do očí priamo. Z toho dôvodu sú jeho schopnosti v tomto len priemerné. Teda dostatočne na to čo vie každý čo sa týka ohľadom rozpoznávania a rušenia genjutsu nízkej úrovne. Nič výnimočné.
- Zbraň, vybavení:
V jeho inventári sa nachádzajú klasické zbrane ako kunaie, výbušné lístky či dymové bomby, teda všetko okrem shurikenov, ktorými doslova opovrhuje z osobných dôvodov. Nosí so sebou vždy nejaké tie ampulky jedov vlastnej výroby a spolu s tým aj nejaké tie protijedy v krajnosti prípadu.
Avšak jediným špecifikom je jeho katana, ktorá nie je obyčajná. Katana čiernej farby, tvorená výlučné zo železného piesku a maximálne utvrdená, preto sa jej tvrdosť môže byť úmerná Toshiovej sile.
Příběh / Životopis:
,, Prišiel som, videl som, zabil som a zničil som.“
Toshio už od malička nebol obyčajným chlapcom, teda rodina do ktorej patrila nebola obyčajná. Pretože v tejto rodine sa často vyskytovali schopnosti príznačné ich Kekkei Genkai. Preto trávili členovia klanu aj celé hodiny pozorovaním detí v skorom veku či prejavia náznaky niečoho výnimočného, niečoho hodného ich rodiny. No Toshio neprejavil nič a to plynul pomaly rok aj dva. Už to vzdali a považovali Toshia za obyčajného a nezaujímavého až kým...
Jedného večera keď tak široká rodina spoločne sedela pri večeri sa snažili prinútiť malého Toshia k tomu aby zjedol večeru, ktorú odmietal. A keď nedostal na výber malý chlapec zovrel svoju malú pästičku a svojou detskou silou udrel do stolíka pred sebou. A tento moment ohúril celý klan a na ten moment nikdy nezabudnú, pretože všetko kovové čo sa nachádzala v izbe razom sa vznášalo vo vzduchu akoby to bola maličkosť. Všetky pohľady osôb v miestnosti sa otočili na jediné dieťa, ktoré to mohlo spôsobiť. A videli malého Toshia ako zviera v ruke lyžicu, ktorá sa po chvíli rozpadla na piliny a bolo rozhodnuté. Dieťa, ktorého výnimočnosť odmietli zdedilo najmocnejšiu schopnosť, ktorá sa kedy objavila.... Satetsu, železný piesok...
Od toho momentu nebolo nič také ako kedysi, ale čo robiť s takým chlapcom. Boli zvyknutí odmala trénovať a pripravovať deti, ale v tomto prípady sa báli tej monštruóznosti a desivosti, ktorú v sebe malé dieťa skrývalo. Nevedeli čo s ním, ale uznávali čo v sebe nosí a tak nastala situácia kedy jeden druhého ignorovali čo sa týka tréningu, ale zato na neho prísne dohliadali čo robí a ako to robí. A týmto spôsobom si Toshio vybudoval svoje detstvo na tom, že bol zbavený tréningu. A hoc veľa kamarátov nemal dokázal sa pohrať aj sám pretože mu stačili aj železné guličky a jeho nekonečná fantázia s ktorou dokázal priam aj nemožné. Takto postupne napĺňal svoje dni, ale zároveň splýval so svojimi schopnosťami a učil sa to čoho sa ostatní báli.
Jeho nástup na akadémiu nebol ničím výnimočným a tak rovnako aj jeho štúdium , ale vyštudoval. Vyštudoval a stal sa geninom Sunagakure no Sato. Takto mohol byť priradený k tímu a senseiom. Svojim meno a pôvodom sa rád hrdil a rád sa ním predstavoval , ale ani za svet nikomu svoje Kekkei Genkai ukázať nechcel. Jeho Kekkei Genkai bola len a len jeho a po rokoch toho strachu z pohľadu rodiny sa rozhodol, že to ostane len jeho tajomstvom a, že len on smie o tomto vedieť. Preto sa zaradil do tímu len so svojim taijutsu. Počas tréningu chakrovy papierik ukázal, že jeho primárnym elementom je Fuuton, čo v Sune nebolo nič nečakané. Preto rozvíjal svoj potenciál a trénoval, ponáral sa do tréningu hlbšie a hlbšie až pomaly strácal pojem o čase. Súčasťou jeho výcviku boli samozrejme aj misie, nepatril síce k elite geninov, ale svoje povinnosti si plnil tak ako sa očakávalo. Ale len s tým čo sa naučil, nič viac. Jeho tajomstvo tak ostalo tajomstvom aj naďalej a nebol dôvod na to meniť to.
Po nejako dlhšom čase už ich sensei usúdil, že sú vhodní na chuunisku skúšku. Prvými testami prešli pokojne a pohodlne začo mohol vďačiť svojim kolegom v tíme s ktorými veľmi dobre spolupracoval, ale záverečný turnaj bolo niečo iné. Prišli sa pozrie všetci a to doslova aj celá jeho rodina, ktorá očakávala jediné. No odchádzali čiastočne šťastný a čiastočne zarmútený. Šťastný z toho, že Toshio sa nakoniec stal chuuninom, ale nešťastný z toho, že ani za týchto ťažkých okolností nepreukázal ani štipku svojich výnimočných schopností.
Ako chuunin už nebol Toshio viazaný na nikoho a to práve chcel, byť sám a samostatným tak ako predtým. Odtrhol sa od priateľov a venoval sa sebe samotnému a svoju zlepšovaniu. Veril, že tak sa stane mocným shinobi, shinobi so schopnostiam, ktorý prekoná čokoľvek. Keď ohľadom Fuutonu zašiel na svoju hranicu a celodenné tréningy výdrže a sily potrebné k boju na blízko už mal po krk rozhodol sa o sebe dozvedieť niečo viac.
A to nečakal, že papierik, ktorý mal odhaliť jeho ďalšiu možnosť ostane premočeným do nitky... Suiton... voda v púšti. Ťažké, ale nie nemožné podmienky na to ovládnuť ich. Po dlhej dobe však na otestovanie svojej sily začal plniť misie, jednu za druhou a stále náročnejšie a náročnejšie keďže preliať krv nepriateľa mu nerobilo ani najmenší problém. Nakoniec si ho aj všimla nejaká tajná organizácia. A tak s ponukou ohľadom Toshia neváhali. Celá rodina bola nadšená, ale jeho rodičia veľmi nie, že z ich syna sa má stať niekto bezcitný a neľútostný. Ale pre neho samotného to bola šanca stať sa niekým. A preto vo svojich 15 rokoch vstúpil do radov organizácie, ktorú ani nepoznal.
Tu neexistovalo meno, dostávali sa sem najlepší. Tu neexistovalo nie, bolo len musím. Neexistoval ústup, volila sa radšej smrť.
,, Cez ich dvere vstupovalo dieťa, dieťa s potenciálom stať sa ninjom. A oni neurobili z dieťaťa ani ninju ani muža, urobili z neho shinobi.“
Týmito slovami Toshio popisoval celé tie roky. Pretože tu už nemal na výber. Všetci sa zlepšovali a len tí najlepší mohli prežiť a tak nemal na výber než siahnuť za hranice svojich síl a čerpať nad limit svojho potenciálu, ktorý musel rozširovať za hranicu možností. Trvalo roky rokúce kým bol pripravený.
5 rokov štúdia všetkých dostupných znalostí, 5 rokoch nekonečného zlepšovania toho čo vedel, 5 rokov tréningu, ktorý sa smel mučením nazývať. A bol z neho shinobi, ale shinobi ako každý iní, ktorí tam vyrastal.
Preto o týchto rokoch tréningu nikomu nerozpráva pretože hoc jazvy a rany sa na jeho tele zahojili, no spomienky mu utkveli hlboko v mysli. A už len pomyslenie na to udalosti, ktoré sa denno denne diali bolo ťažké.
Preto sa rozhodol popri misiách rozvíjať ostatné zo svojich schopností. No myslel aj na svoje zadné dvierka. Rozhodol sa z monštruóznej sily spraviť ultimátnu zbraň. Využil noci strávené nad knihy rozumným spôsobom a to vytváraním jedom... mal prístup ku všelijakým prameňom poznania a laboratóriám kde mohol vytvárať nie len známe, ale aj vlastné jedy a tak zo seba robiť výnimočné stvorenie. Popri misiách bola toto jeho voľno časová záľuba, ktorou sa zaoberal a ktorú neopustil pretože sa chcel stať výnimočným.
Rodinu už takmer nevídal len sa rána keď odchádzal a noci keď vracal díval do ustaranej tváre rodičov, ktorí dúfali v jediné a to aby sa ich jediný syn ráno vrátil v hocjakom stave, ale hlavne aby sa vrátil živý. Ako dar k svojim dvadsiatym narodeninám dostal od rodičov zvitok. Jedinečný zvolávací zvitok pre vyvolávanie ninja psov. To bolo najkrajším darom aký kedy dostal. Ale dobre vedel, že hlavným dôvodom bolo, nie aby dopĺňali jeho schopnosti, ale aby ho chránili a doviedli vždy späť v jednom kuse.
Na to sa Toshio oddal plne svojej práci a svojim schopnostiam. Stal sa z neho shinobi, ktorý pri misii nikdy nepovedal nie a ani nemôžem. Bral hoci akú a bolo mu jedno koho bude musieť sprevodiť zo sveta. Stal sa nástrojom v rukách mocnejších a on len plnil príkazy, no nikdy nepoužil svoje unikátne schopnosti. A toto trvalo ďalších 5 rokov, ktoré oddal svojmu poslaniu aby sebe aj rodine robil česť a aby na neho boli pyšní, až do tej osudnej noci.
Toshio velil dvom jednotkám, ktoré mali obsadiť opustenú pevnosť kdesi v púšti, klasická misia, ktoré už prežil stovky. Teda on boj aj prvým čo vstúpil do ľudoprázdnej pevnosti a na jej námestie, no až vtedy všetkým došlo čo im malo dôjsť už dávno...
Pri splne mesiaca sa leskli desiatky ba stovky zbraní, na jeho dotyky cítili horúce pohľady dychčiace po krvi a po chrbte mu bežal chladný ba až smrteľný mráz...
Pozrel sa do očí svojich kolegov a všetkým bolo jasné čo je ich úlohou... zomrieť, ale stiahnuť zo sebou čo najviac nepriateľov. A tak keď Mesiac zahalili mraky a na nich sa uvrhla tma, v momente sa strhol boj nevídaných rozmerov. Jedni bojovali za víťazstvo, ale Toshio so svojou skupinou o smrť. Tak ako nepriateľov ubúdalo, ale ubúdalo aj jeho kolegov a keď padol jeden, tým pádom sa presila zväčšovala a zväčšovala. Až kým na Toshia nedopadlo nehybné telo. Nebol to nepriateľ, no nebol to ani neznámi. Keď padla maska z tváre tej postavy zbadal v nej tvár svojej kolegyne, ale tej s ktorou bol v tíme ako genin. Zahľadel sa do tých očí plných vernosti a lojality. Na slzy, ktoré prvý raz videl padať z tej tváre a spomínal na spomienky, ktoré v sebe navždy pochovali. Na úsmevy, radosť, šťastie a spoločne strávené chvíle či už v tíme alebo osamote. Spomenul si na osobu, ktorá mu bola nevýslovne blízka, ale nikdy si ju nevšimol. A v ten moment, v ten jediný to vypuklo. Zavitie psov na mesiac, to je to posledné čo si Toshio z tej noci pamätá.
Od toho dňa ubehol mesiac. Mesiac deň čo deň, noc čo noc jeho rodičia stáli pri bráne a verili v to, že ich syn, nehľadiac na to aký šikovný a talentovaný bol, sa vráti a verili, že ich neopustí. Síce vedeli čoho bol schopný, no aj tak ich srdcia naplnil strach, že sa nikdy nevráti. Až na tridsiaty deň pri západe slnka už rodičia neveriacky hľadeli do diaľky odkiaľ prichádzala postava. Vysoká postava opierajúca sa o zviera, ktoré kráčalo vedľa nej.
A v tom keď prišla bližšie rozpoznali svojho syna. Dotrhaného, a špinavého od krvi od hlavy po päty a doslova z neho ešte kvapkala. Za sebou ťahal čiaru železného piesku a opieral sa o svojho najvernejšie pejska. Prišiel k bránam a padol do náručia rodičov so slovami...
,, Prišiel som, videl som, zabil som a zničil som.“
To bolo to jediné čo o tejto noci povedal a nič iného. Z tej noci sa spamätával dlhé týždne až nakoniec sa rozhodol pre rázny krok. Odišiel z organizácie, ktorá mu dala všetko a urobila z neho shinobi a stal sa Jouninom. Pochopil veľa vecí a za tie týždne videl matkin smutný pohľad toľkokrát, že po tej noci už nemohol viac robiť to čomu sa oddal. Preto sa rozhodol znova sa oddať do rúk vesnici a bojovať len za Kazekageho, za osobu, ktorá ochraňovala všetkých, pretože aj on v podstate hľadal útechu a ochranu.
Toshio Tessha
Hodnosť:
Jounin
Vesnice:
Sunagakure no Sato
Vek:
25 rokov
Pohlavie:
Muž
Sen:
Stať sa tým, kým kedysi býval.
Rodina:
Tessha
Podstata:
Fuuton, Suiton
Váha:
90 kg
Výška:
197 cm
Krevní skupina:
0
Kekkei Genkai:
Jiton
(Magnetizmus, forma Železného piesku)
Charakter:
Toshiov charakter bol kedysi celkom pestrý a rôznorodý, ale zmenil sa nečakanými udalosťami. Z veselého a bláznivého človeka sa stal len utiahnutý, ale blázon. Z energického, neposedného sa stal viac menej lenivec, nie v úplnom slova zmysle, len nerobí čo nemusí. Z človeka sa stal shinobi, ktorý svoje pocity musel ponoriť hlboko do seba až tak, aby ich ani on sám nemusel nikdy nájsť. Preto jeho pohľad naďalej ostáva chladným, bezcitným a doslova prázdny ako noc. Nerozpráva keď nemusí, teda rozpráva málo kedy a je stále na pozore aj keď nemusí. A z duše nenávidí otravných ľudí preto sa viac stráni spoločnosti.
Ale nakoniec sa nájdu aj svetlé dni keď má príjemnú náladu a cíti sa dobre v spoločnosti, ale často to nebýva.
Vzhled:
Toshio je vysokej postavy a vzhľadom na to, že tak nárazovo vyrástol je trochu chudší, ale len v rámci zdravej miery... prisudzoval to zdravému metabolizmu. Jeho hlavu zdobia gaštanovo hnedé vlasy, čo je na ňom asi jediné čo nie je čierne. Pretože chodieva odetý v dlhom čiernom plášti, ktorý nikdy neskladá a ešte aj jeho oči sú celé čierne akoby boli úplne prázdne. Navyše má aj dlhé prsty pre, ktoré síce ešte využitie nenašiel, ale stále je na neho hrdý. Golier plášťa však ukrýva dlhú jazvu, ktorej pôvod je jasný, teda iba pôvod ale na okolnosti si nepamätá ani Toshio samotný. Vie len, že to je to pozostatok z osudnej bitky. Jazva sa ani doteraz úplne neuzdravila tak aby po nej nebolo ani stopy, akoby si stále pamätala ten boj, ale to mu ani v najmenšom nevadí. Ide skôr o to čo tá jazva znamená než to, že je tam.
Styl boje:
Toshiov štýl boja je dosť chaotický, ale predsa sa dajú nájsť nejaké tie charakteristické črty. Jeho hlavným zameraním je boj pomocou ninjutsu a hlavne Kekkei Genkai, no prílišne to nevyužíva pretože k tomuto siahne jedine ak zlyhá boj na blízko. Taijutsu je totiž to prvé čo používa keďže v mladšom veku sa na to dosť sústredil a rozvíjal si ho keďže technikami Genjutsu sa stránil, preto v tejto oblasti má len základné schopnosti. Takou výstrednosťou môže byť skúmanie jedov v ktorých sa Toshio trocha viac angažuje.
- Taijutsu:
Tento štýl boja je mu dosť blízky keďže ho považuje ako za jednu z mála čistých schopností boja. V skoršom veku to bolo takmer jediné čo mal preto mohol naplno rozvíjať schopnosti v tomto ohľade, preto je jeho taijutsu na veľmi dobrej úrovni. A hlavne ho veľmi obľubuje pretože tým väčšinu sporov ukončí.
- Ninjutsu:
Túto sféru schopností má Toshio veľmi dobre vycibrenú a preto ju aj nepoužíva, aspoň keď nemusí. Je si dobre vedomí svojich schopností a ich deštruktívnej sily preto ju tak často nepoužíva, ale to len kvôli ochrane vlastného okolia. Ale aj tak je ninjutsu to čo ho preslávilo, aspoň sa tým môže hrdiť.
- Genjutsu:
Schopnosti typu ilúzii a klamu mu nie sú vlastné a preto neobľubuje ba zavrhuje tento štýl boja. Preferuje boj z očí do očí priamo. Z toho dôvodu sú jeho schopnosti v tomto len priemerné. Teda dostatočne na to čo vie každý čo sa týka ohľadom rozpoznávania a rušenia genjutsu nízkej úrovne. Nič výnimočné.
- Zbraň, vybavení:
V jeho inventári sa nachádzajú klasické zbrane ako kunaie, výbušné lístky či dymové bomby, teda všetko okrem shurikenov, ktorými doslova opovrhuje z osobných dôvodov. Nosí so sebou vždy nejaké tie ampulky jedov vlastnej výroby a spolu s tým aj nejaké tie protijedy v krajnosti prípadu.
Avšak jediným špecifikom je jeho katana, ktorá nie je obyčajná. Katana čiernej farby, tvorená výlučné zo železného piesku a maximálne utvrdená, preto sa jej tvrdosť môže byť úmerná Toshiovej sile.
Příběh / Životopis:
,, Prišiel som, videl som, zabil som a zničil som.“
Toshio už od malička nebol obyčajným chlapcom, teda rodina do ktorej patrila nebola obyčajná. Pretože v tejto rodine sa často vyskytovali schopnosti príznačné ich Kekkei Genkai. Preto trávili členovia klanu aj celé hodiny pozorovaním detí v skorom veku či prejavia náznaky niečoho výnimočného, niečoho hodného ich rodiny. No Toshio neprejavil nič a to plynul pomaly rok aj dva. Už to vzdali a považovali Toshia za obyčajného a nezaujímavého až kým...
Jedného večera keď tak široká rodina spoločne sedela pri večeri sa snažili prinútiť malého Toshia k tomu aby zjedol večeru, ktorú odmietal. A keď nedostal na výber malý chlapec zovrel svoju malú pästičku a svojou detskou silou udrel do stolíka pred sebou. A tento moment ohúril celý klan a na ten moment nikdy nezabudnú, pretože všetko kovové čo sa nachádzala v izbe razom sa vznášalo vo vzduchu akoby to bola maličkosť. Všetky pohľady osôb v miestnosti sa otočili na jediné dieťa, ktoré to mohlo spôsobiť. A videli malého Toshia ako zviera v ruke lyžicu, ktorá sa po chvíli rozpadla na piliny a bolo rozhodnuté. Dieťa, ktorého výnimočnosť odmietli zdedilo najmocnejšiu schopnosť, ktorá sa kedy objavila.... Satetsu, železný piesok...
Od toho momentu nebolo nič také ako kedysi, ale čo robiť s takým chlapcom. Boli zvyknutí odmala trénovať a pripravovať deti, ale v tomto prípady sa báli tej monštruóznosti a desivosti, ktorú v sebe malé dieťa skrývalo. Nevedeli čo s ním, ale uznávali čo v sebe nosí a tak nastala situácia kedy jeden druhého ignorovali čo sa týka tréningu, ale zato na neho prísne dohliadali čo robí a ako to robí. A týmto spôsobom si Toshio vybudoval svoje detstvo na tom, že bol zbavený tréningu. A hoc veľa kamarátov nemal dokázal sa pohrať aj sám pretože mu stačili aj železné guličky a jeho nekonečná fantázia s ktorou dokázal priam aj nemožné. Takto postupne napĺňal svoje dni, ale zároveň splýval so svojimi schopnosťami a učil sa to čoho sa ostatní báli.
Jeho nástup na akadémiu nebol ničím výnimočným a tak rovnako aj jeho štúdium , ale vyštudoval. Vyštudoval a stal sa geninom Sunagakure no Sato. Takto mohol byť priradený k tímu a senseiom. Svojim meno a pôvodom sa rád hrdil a rád sa ním predstavoval , ale ani za svet nikomu svoje Kekkei Genkai ukázať nechcel. Jeho Kekkei Genkai bola len a len jeho a po rokoch toho strachu z pohľadu rodiny sa rozhodol, že to ostane len jeho tajomstvom a, že len on smie o tomto vedieť. Preto sa zaradil do tímu len so svojim taijutsu. Počas tréningu chakrovy papierik ukázal, že jeho primárnym elementom je Fuuton, čo v Sune nebolo nič nečakané. Preto rozvíjal svoj potenciál a trénoval, ponáral sa do tréningu hlbšie a hlbšie až pomaly strácal pojem o čase. Súčasťou jeho výcviku boli samozrejme aj misie, nepatril síce k elite geninov, ale svoje povinnosti si plnil tak ako sa očakávalo. Ale len s tým čo sa naučil, nič viac. Jeho tajomstvo tak ostalo tajomstvom aj naďalej a nebol dôvod na to meniť to.
Po nejako dlhšom čase už ich sensei usúdil, že sú vhodní na chuunisku skúšku. Prvými testami prešli pokojne a pohodlne začo mohol vďačiť svojim kolegom v tíme s ktorými veľmi dobre spolupracoval, ale záverečný turnaj bolo niečo iné. Prišli sa pozrie všetci a to doslova aj celá jeho rodina, ktorá očakávala jediné. No odchádzali čiastočne šťastný a čiastočne zarmútený. Šťastný z toho, že Toshio sa nakoniec stal chuuninom, ale nešťastný z toho, že ani za týchto ťažkých okolností nepreukázal ani štipku svojich výnimočných schopností.
Ako chuunin už nebol Toshio viazaný na nikoho a to práve chcel, byť sám a samostatným tak ako predtým. Odtrhol sa od priateľov a venoval sa sebe samotnému a svoju zlepšovaniu. Veril, že tak sa stane mocným shinobi, shinobi so schopnostiam, ktorý prekoná čokoľvek. Keď ohľadom Fuutonu zašiel na svoju hranicu a celodenné tréningy výdrže a sily potrebné k boju na blízko už mal po krk rozhodol sa o sebe dozvedieť niečo viac.
A to nečakal, že papierik, ktorý mal odhaliť jeho ďalšiu možnosť ostane premočeným do nitky... Suiton... voda v púšti. Ťažké, ale nie nemožné podmienky na to ovládnuť ich. Po dlhej dobe však na otestovanie svojej sily začal plniť misie, jednu za druhou a stále náročnejšie a náročnejšie keďže preliať krv nepriateľa mu nerobilo ani najmenší problém. Nakoniec si ho aj všimla nejaká tajná organizácia. A tak s ponukou ohľadom Toshia neváhali. Celá rodina bola nadšená, ale jeho rodičia veľmi nie, že z ich syna sa má stať niekto bezcitný a neľútostný. Ale pre neho samotného to bola šanca stať sa niekým. A preto vo svojich 15 rokoch vstúpil do radov organizácie, ktorú ani nepoznal.
Tu neexistovalo meno, dostávali sa sem najlepší. Tu neexistovalo nie, bolo len musím. Neexistoval ústup, volila sa radšej smrť.
,, Cez ich dvere vstupovalo dieťa, dieťa s potenciálom stať sa ninjom. A oni neurobili z dieťaťa ani ninju ani muža, urobili z neho shinobi.“
Týmito slovami Toshio popisoval celé tie roky. Pretože tu už nemal na výber. Všetci sa zlepšovali a len tí najlepší mohli prežiť a tak nemal na výber než siahnuť za hranice svojich síl a čerpať nad limit svojho potenciálu, ktorý musel rozširovať za hranicu možností. Trvalo roky rokúce kým bol pripravený.
5 rokov štúdia všetkých dostupných znalostí, 5 rokoch nekonečného zlepšovania toho čo vedel, 5 rokov tréningu, ktorý sa smel mučením nazývať. A bol z neho shinobi, ale shinobi ako každý iní, ktorí tam vyrastal.
Preto o týchto rokoch tréningu nikomu nerozpráva pretože hoc jazvy a rany sa na jeho tele zahojili, no spomienky mu utkveli hlboko v mysli. A už len pomyslenie na to udalosti, ktoré sa denno denne diali bolo ťažké.
Preto sa rozhodol popri misiách rozvíjať ostatné zo svojich schopností. No myslel aj na svoje zadné dvierka. Rozhodol sa z monštruóznej sily spraviť ultimátnu zbraň. Využil noci strávené nad knihy rozumným spôsobom a to vytváraním jedom... mal prístup ku všelijakým prameňom poznania a laboratóriám kde mohol vytvárať nie len známe, ale aj vlastné jedy a tak zo seba robiť výnimočné stvorenie. Popri misiách bola toto jeho voľno časová záľuba, ktorou sa zaoberal a ktorú neopustil pretože sa chcel stať výnimočným.
Rodinu už takmer nevídal len sa rána keď odchádzal a noci keď vracal díval do ustaranej tváre rodičov, ktorí dúfali v jediné a to aby sa ich jediný syn ráno vrátil v hocjakom stave, ale hlavne aby sa vrátil živý. Ako dar k svojim dvadsiatym narodeninám dostal od rodičov zvitok. Jedinečný zvolávací zvitok pre vyvolávanie ninja psov. To bolo najkrajším darom aký kedy dostal. Ale dobre vedel, že hlavným dôvodom bolo, nie aby dopĺňali jeho schopnosti, ale aby ho chránili a doviedli vždy späť v jednom kuse.
Na to sa Toshio oddal plne svojej práci a svojim schopnostiam. Stal sa z neho shinobi, ktorý pri misii nikdy nepovedal nie a ani nemôžem. Bral hoci akú a bolo mu jedno koho bude musieť sprevodiť zo sveta. Stal sa nástrojom v rukách mocnejších a on len plnil príkazy, no nikdy nepoužil svoje unikátne schopnosti. A toto trvalo ďalších 5 rokov, ktoré oddal svojmu poslaniu aby sebe aj rodine robil česť a aby na neho boli pyšní, až do tej osudnej noci.
Toshio velil dvom jednotkám, ktoré mali obsadiť opustenú pevnosť kdesi v púšti, klasická misia, ktoré už prežil stovky. Teda on boj aj prvým čo vstúpil do ľudoprázdnej pevnosti a na jej námestie, no až vtedy všetkým došlo čo im malo dôjsť už dávno...
Pri splne mesiaca sa leskli desiatky ba stovky zbraní, na jeho dotyky cítili horúce pohľady dychčiace po krvi a po chrbte mu bežal chladný ba až smrteľný mráz...
Pozrel sa do očí svojich kolegov a všetkým bolo jasné čo je ich úlohou... zomrieť, ale stiahnuť zo sebou čo najviac nepriateľov. A tak keď Mesiac zahalili mraky a na nich sa uvrhla tma, v momente sa strhol boj nevídaných rozmerov. Jedni bojovali za víťazstvo, ale Toshio so svojou skupinou o smrť. Tak ako nepriateľov ubúdalo, ale ubúdalo aj jeho kolegov a keď padol jeden, tým pádom sa presila zväčšovala a zväčšovala. Až kým na Toshia nedopadlo nehybné telo. Nebol to nepriateľ, no nebol to ani neznámi. Keď padla maska z tváre tej postavy zbadal v nej tvár svojej kolegyne, ale tej s ktorou bol v tíme ako genin. Zahľadel sa do tých očí plných vernosti a lojality. Na slzy, ktoré prvý raz videl padať z tej tváre a spomínal na spomienky, ktoré v sebe navždy pochovali. Na úsmevy, radosť, šťastie a spoločne strávené chvíle či už v tíme alebo osamote. Spomenul si na osobu, ktorá mu bola nevýslovne blízka, ale nikdy si ju nevšimol. A v ten moment, v ten jediný to vypuklo. Zavitie psov na mesiac, to je to posledné čo si Toshio z tej noci pamätá.
Od toho dňa ubehol mesiac. Mesiac deň čo deň, noc čo noc jeho rodičia stáli pri bráne a verili v to, že ich syn, nehľadiac na to aký šikovný a talentovaný bol, sa vráti a verili, že ich neopustí. Síce vedeli čoho bol schopný, no aj tak ich srdcia naplnil strach, že sa nikdy nevráti. Až na tridsiaty deň pri západe slnka už rodičia neveriacky hľadeli do diaľky odkiaľ prichádzala postava. Vysoká postava opierajúca sa o zviera, ktoré kráčalo vedľa nej.
A v tom keď prišla bližšie rozpoznali svojho syna. Dotrhaného, a špinavého od krvi od hlavy po päty a doslova z neho ešte kvapkala. Za sebou ťahal čiaru železného piesku a opieral sa o svojho najvernejšie pejska. Prišiel k bránam a padol do náručia rodičov so slovami...
,, Prišiel som, videl som, zabil som a zničil som.“
To bolo to jediné čo o tejto noci povedal a nič iného. Z tej noci sa spamätával dlhé týždne až nakoniec sa rozhodol pre rázny krok. Odišiel z organizácie, ktorá mu dala všetko a urobila z neho shinobi a stal sa Jouninom. Pochopil veľa vecí a za tie týždne videl matkin smutný pohľad toľkokrát, že po tej noci už nemohol viac robiť to čomu sa oddal. Preto sa rozhodol znova sa oddať do rúk vesnici a bojovať len za Kazekageho, za osobu, ktorá ochraňovala všetkých, pretože aj on v podstate hľadal útechu a ochranu.
- Bodové hodnotenie:
- Ninjutsu - 5
Taijutsu - 4.5
Genjutsu - 2
Inteligence - 4
Síla - 4.5
Rychlost - 5
Chakra - 4
Ruční pečetě - 1
Toshio Tessha- Počet príspevkov : 32
Join date : 29. 10. 12
Akihiro Kazuki- Chuunin (Sanbi no Jinchuuriki)
- Počet príspevkov : 1936
Join date : 10. 08. 11
Age : 30
Bydlisko : Morava xD
Shinobi
Vesnice:
Kirigakure
Klan: Kazuki
Toshio Tessha- Počet príspevkov : 32
Join date : 29. 10. 12
Ns: Go on :: Smeťák :: Smeťák :: Koš :: Forum z dob Shijin, Akihira a Assasina :: Postavy-starý příběh :: + Hřbitov :: Neaktivní
Strana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru