Nao Uzumaki [JOUNIN]

pro **Daiki Ayme** Sun 16 Sep - 19:21

Meno a priezvisko: Nao Uzumaki
Prezívka: Žabička
Vek: 16
Pohlavie: Muž(ské)
Klan: Uzumaki
KG:
Kekei Genkai klanu Uzumaki, sa v minulosti hovorilo o reťaziach, ktoré sa využívali čakrové reťaze, ktoré vystreľovali z tela, ktoré mali schopnosť zadržať aj Bijju, aj mocného Kyuubiho. Nikto nevie prečo, čo sa stalo, ale ako Naruto nezdedil túto schopnosť, nezdedil ju ani Nao, podľa všetkého príbizný samotného Naruta Uzumakiho.
Sensei: Hyuuga Shijin

Vzhľad:
Pri jeho vzhľade, nahliadnime trochu do minulosti, pretože jeho podoba zo samotným hrdinom sveta, Narutom Uzumakim je priam fascinujúca. Nao je vlastne jeho verná kópia, až by sa zdalo že to je klon, alebo prevtelený Naruto, ktorý stratil pamäť. Stredne dlhé, špicaté neposedné vlasy, ktoré lemujú jeho pekne tvarovanú tvár, na ktorej tiež zdedil Narutove všade známe Kyuubiho 3 čiary pretínajúce celé líca na každej strane, a jeho tmavo-modré oči, ktoré doslova menia ľudí. Obvykle nosí oblečené takmer to isté čo nosil Naruto, ale nie je až taký kopirant. Obvykle ho však vidno v nejakej košeli, s krátkymi nohavicami, s čelenkou na čele, jeho najväčšou pýchou.

Personalita:
Jeho povaha, to je to isté aj s vzhľadom. Hyperaktívny sangvinik, blázon a otrava, ktorý nevydrží byť ticho, alebo sedieť v kľude na jednom mieste. Je to totálne vymastené pako, ktoré sa chytí aj na vlastnú pascu, alebo sa pri behu cez les napichne na vetvu, na ktorú by sta ani nečakali že sa napichne. No napriek tomu aký je drzý, a dosť hlučný, má aj svoje svetlé stránky. Je odvážny, a nikdy sa nevzdáva, má svoj cieľ a ide si po tejto ceste, kým to nezíska, nikdy neberie svoje slová späť, to je jeho nindo, jeho cesta Ninji. Ak vám povie, že to urobí.. Urobí to, aj keby mal siahnuť pod dno svojích síl, a obvykle sa mu to podarí. Ohnivá vôľa, ktorou sa pýši Konoha, ochraňovať tých, ktorých máš rád aj za cenu života, a jeho nezlomná vôľa nikdy sa nevzdať, z neho robia prvotriedneho ninju, schopného skoliť jednu prekážku za druhou. Jeho motom by bolo, aj všetko je možné, treba len veriť. No to sa stáva len v situáciach, ktoré sú dôležité. Obvykle sa správa ako pravý Naruto.. Ako Hlupák, pričom hlupákom ani nie je, len na seba strháva pozornosť. Napriek ranku ktorý má, je stále veselá kopa ktorá sa neustále smeje. No dokáže si udržať aj chladnú hlavu, hlave v situáciach, kedy musí za svojich priateľov pokladať aj život.
Sen:
Jeho sen, ako Narutov je prostý.
"Stanem sa Hokágem!" Kričí. To je jeho cieľ, ktorým ide, a nemieni umrieť, vzdať sa alebo padnúť, kým to nedosiahne. Preto pre svoj sen, robí všetko čo môže.
"Ochránim všetko, čo mi je drahé, ochránim Konohu!"

Nao Uzumaki [JOUNIN] 2557yhk

Dedina: Konohagakure no satto
Miesto narodenia: Konohagakure no satto
Miesto vzrastania: Konohagakure no satto

Nao Uzumaki [JOUNIN] 6xxp2f

Rank:
Jounin

Zameranie:
Ninjutsu/Senjutsu/Taijutsu/Rýchlosť tela/ Fuuton/

Body:

Ninjutsu - 5
Z troch základných zameraní sa zameriava na Ninjutsu. Presne to čo mu na akadémii nikdy nešlo, to robí, aby dosiahol to čo chce. Nie je v tom majster, pretože delenie čakry mu robí problém, ale jeho vôľa a hlavne jeho Uzumakiovská obria zásoba čakry ktorou oplýva, mu umožňujú tvoriť nespočetné Ninjutsu. Dokonca aj slávne a mocné Senjutsu ktoré ovládol v dokonalej forme. Jeho práca s čakrou je proste úctyhodná, a je len málo jedincov ktorý sa v sile Ninjutsu dokážu vyrovnať vnukovi toho slávneho Naruta Uzumakiho.
Genjutsu - 2
A nastáva problém, keďže toto pako padne aj do obyčajnej Céčkovej ilúzií, a ani za Boha sa nedostane von. No nič, nikto nie je dokonalý, a práve u Naa dostalo postihnutie toto odvetvie. Napriek jeho sile, v Senjutsu móde je takmer imunný voči tomuto odvetviu, mimo neho ho porazí aj skúsený Genín.
Taijutsu – 5
Jeho druhé zameranie, hneď po Ninjutsu. Boj na blízko, a boj na strednú vzdialenosť za pomoci pästí, techník a zbraní ako kunaie a shurikeny, to je jeho partia. Keď sa k tomu pripočíta obrovská výdrž, a jeho mocná a nezlomná vôľa, tak práve Taijutsu je niečo, v čom Nao exceluje.
Inteligencia – 3
Hmm.. Emmm.. Um.. ách, tŕň v oku, áno, práve u Naa sa objavuje Narutovský syndróm, alebo hlupáctvo. Nie, nie je to demencia ani nič iné, len je to obvykle problém s riešením ťažkej úlohy, alebo pomalé taktizovanie počas boja. No, aj tak je to dobrý priemer, a obvykle vždy dokáže sebou prekvapiť keď z rukávov ťahá jedno eso za druhým, na ktoré sú aj Inteligenti prikrátky. Tak ako Naruto, aj Nao je Shinobi číslo jeden v prekvapovaní okolia.
Čakra- 4,5+
A tu je jeho ukrytá sila, v množstve čakry, ktorou oplýva. Veľká zásoba čakry, zdedená po jeho klane a po jeho predkovi Narutovi, obrovská výdrž, ktorú len tak nič nezlomí a neoblomná vôľa, toľko krát spomínaná, z neho už v takom mladom veku robí čakra monštrum. Vždy mal viac čakry ako ostatný geníni, dokonca niekedy prekračoval množstvo čakry, akú mali niektorý Kágovia. Dokonca aj slabý Bijju nemá na Naovu čakru, ktorá je tak impozantná, až v boji preteká von a je ju možné zahliadnuť voľným okom. Keď k tomu prirátame čakru zo Senjutsu módu, nemá na neho ani Ichibi.
Ručné pečate – 2
Rýchlosť pečatí si neodniesla veľa talentu, malo by sa povedať, že jemu nezáleží či ho vidia tvoriť pečate, alebo nie, keďže techniky ktoré chce, si obvykle vyžadujú len pár jednoduchých pečatí, alebo skoro žiadne, pretože pre Naa zapamätať si pečate je dosť komplikované.
Rýchlosť – 4
No, tu to nie je žiadna sláva, ale je to taký Joninský priemer. Možno nie je najrýchlejší, ale ani najpomalší, a bohato mu to stačí. Nepotrebuje si zdvíhať ego tým, že predbehne súpera, on mu nakope zadok tak, že aj keď 1000 krát padne, 1000 krát sa postaví, a mocnejší a mocnejší.
Sila - 5
Taký istý talent ako v rýchlosti, si odniesla aj sila. Ako tam bolo spomínané, nezávisí výhra na tom, ako buchneš silno, pretože buchneš raz a silno, a nepriateľ spadne. Ale buchneš len priemerne, ale desať krát, a nepriateľa zlomíš! To vedie Naa k neustálemú zlepšovaniu delenia čakry, aby mal vždy mnoho po ruke. Ale čo je najdôležitejšie, v Senjutsu móde jeho sila by sa dokázala rovnať legendárnej Tsunade, ba dokonca by dokázal predčiť aj terajšiu Hokáge. Hokáge ktorú chce poraziť za každú cenu!

Nao Uzumaki [JOUNIN] 29gd5zk

~Prišiel som, videl som, ogrcal som~
Jedného krásne zapršaného večera, sa ozývali nemocnicou strašne hororové výkriky, pri ktorých tŕpla krv v žilách, a aj tý najodvážnejší, sa báli k nemocici priblížiť. A tí čo boli v nej, sa snažili ustúpiť, no mali prácu, a nemohli. Pretože ten rev, patril mne. Práve som sa narodil, a okamžite som svetu ukázal, že hlučnejšieho nebolo, nie je ani nebude.

Okamžite som na seba strhol pozornosť každého útulku v Konohe, pretože moje ziapanie sa dalo prirovnať ku brechotu starého loveckého psa, ktorý nadšene výta pánička. No a čo prvé som urobil, len čo ma lekár vytiahol zo zadku (Alebo predku? xD Nikdy som nevedel, ako stranou prichádzame xD)? Otvoril som ústočka, a pekne doktorka.. Ogrckal. No čo! Prehnal som to so stravou s pupočnej šnúry, niet sa čomu diviť, že som okamžite hodil šabľu, za ktorý by sa nehanbil ani Sultán, ktorého práve vysielali na markíze. A tak som sa pekne ukázal na svetle, a dokázal, že to čo tu natropil Naruto je ešte nič v porovnaní s tým, čo tu narobím ja. A práve hneď ma prirovnali k Narutovi, pretože nie len že som sa na neho podobal, ani ja som nedal nikomu pokoj a ešte pár dní trvalo, kým ma vytiahli zo zvukotesného inkubátora, ktorý som nepotreboval ja, ale ostatok kliniky aby sa vyspal. A takto to začalo, môj život, pretože ja som chcel urobiť dieru do sveta.. Možno len dieročku... Maličkú.. Minimini.. Malkú.. Chibi ^^

~Prestal som grcať, začal som vystrájať~
Moje detstvo bolo také, ako každý očakával. Čo som chytil, to som zničil, a to čo som nezničil, bolo príliš pevné aby som chytil. Dokázala mi odporovať iba Nokia 3310, a miska rámenu v Ichiraku, ktorý som tak miloval. Áno, aj u mňa sa objavila táto slabina na rámen, ktorý som si hneď po prvom súste obľúbil, a vyhlásil ho za jedlo roku, čím som polichotil dedovi Ichiraku, a odvtedy som mal zľavenky na rámen. A o nič neprišiel, pretože som sa stal jeho verným zákazníkom, pričom moje známe -Itadakimááás! a -Dattebayóó! Bolo počuť u neho každý deň. Presne tak, a kde som skončil? Jop! Práve, moje detstvo bolo plné huncúctiev, rebelanstva a strhávania pozornosti na seba. Bodaj by nie, mal som aj staršieho brata, ktorý bol hotový poklad pre rodinu, ovládol Senjutsu v dosť mladom veku, stal sa Jouninom, s obrovskou čakrou a každý v dedine si ho pochvaľoval. A ja som vyrastal v jeho tieni, preto som vystrájal, chcel som im naznačiť, že v miestnosti som aj ja, že aj ja som živá bytosť, že aj ja potrebujem lásku a podobné veci, ktoré robia človeka človekom. No nič neprichádzalo, nikto sa o mňa nechcel zaujímať, a vo veku takmer 8 rokov, bol prihlásený na akadémiu, kde začal rebelovať nanovo.

~To isté, len vo väčšom balení~
A roky v akadémii boli rovnaké ako roky ignorácie doma. Aj tam som musel byť v tieni svojho veľkého brata, z ktorého sa stával mocný ninja, zatiaľ čo ja som prepadal na skúškach akadémie. Bol som príliš nesústredený, vyrušoval som, nedával som pozor a obvykle to končilo trestmi, pretože nebolo možné prinútiť ma počúvať nejakého učiteľa.

Nemal som ich rád, ako oni nemali radi mňa, pretože som aj keď im pripomínal Naruta, vraj som zahanboval česť, ktorú získal môj brat, a tým ma pekne štvali. A k tomu sa pridal istý Senju, ktorého meno som si nikdy nemohol zapamätať, a tak som ho jednoducho volal Magor, čím som tvoril hádky a hádky. A jasne som v nich prehrával, pretože jeho som prešťať nemohol. A keďže som nemohol vyhrať slovný battle, tak som sa začal s ním byť, a aj tak som prehrával. A to ma štvalo viac a viac, až sme si vytvorili takú rivalitu, pričom sme si neuvedomovali, to puto čo máme, a že vďaka nemu sa obaja excelentne zlepšujeme, a napriek tomu, že som na akadémii, asi 3 krát prepadol, a práve kvôli Ninjutsu, presne vo chvíli, keď som prehlásil že je od dneška môj rival, a že ho zničím, som prešiel akadémiou vo veku 12 rokov! Viem, bol som tam dlho, ale však, keďže som len vyrušoval a učiť sa mi nikdy nechcelo, preto to trvalo. No stalo sa niečo čo...

~Budeš mi chýbať, no si môj pohon vpred. Len kvôli tebe, sa stanem Hokágem!~
Presne v deň, kedy som dokončil akadémiu, som celý šťastný s čelenkou bežal domov, aby som to tam oznámil. Že som Shinobi, že začínam život ninju, a že začínam prerastať môj tieň. Celý šťastný som vyvalil dvere domu, v našom sídle, a celý šťastný vykríkol.
"Splnil som skúšku! Som Shinobi.. Mamíííí, Ocíííí.. Je tu niektóóó?!" No v dome nikto nebol. A tomu som nechápal, pretože moja rodina bola početná a stále bol doma aspoň jeden člen. Ale teraz sídlo zívalo prázdnotou, a nikto doma nebol. Vlastne bol, len sa neozýval. Nahnevane som kopol do rámu dverí a vošiel dnu, niečo rozbiť, a to sa aj darilo. Dobre vedeli že dnes mám skúšky, a oni nie sú doma. Nehnevane som začal rozbíjať nejaké vzácne váhy, maľovať sochy, pripravovať nejaké žartíky, keď som došiel do kuchyne a ten pohľad mi vyrazil dych. Mama sedela na stoličke, úplne na dne, plakala, bolo to vidno, a otec stále vedľa nej, strnulý a bledý ako krieda, akoby ho zasiahla smrť. Ale to ešte nebolo nič!

"Mami? Oci? Deje sa nie.." A vtedy mi zrak padol na dvoch ďalších ninjov, ktorý držali nosítka, a tam na nich ležal môj brat. Bledý presne ako otec, no skôr modrý, celý dokrvavený a bez ruky, a hlavne bez života. Rozšírili sa mi zreničky, podlomili kolená, a aj napriek tomu ako som ho nemal moc v láske, no bol môj brat, som padol na zem v bezvedomí.
Dve týždne trvalo než som sa prebral, už bolo po pohrebe a každý očakával že bude psychicky zničený. No to bolo len pár dní. Dotklo sa ma to, samozrejme, no to čo sa stalo neskôr ma prinútilo konať niečo iné. Pretože v deň keď som sa zobudil v izbe, ktorú už po mne aj pomenovali, som znova z nemocnice utiekol, ako vždy, a zamieril si to na jeho hrob. A tam stálo, krásnym písmom. "Ten, ktorý veril, že sa stane Hokágem". Len tú vetu som si zapamätal. Bolo toho viac, a mnohý verili že sa naozaj ním stane. A tú vetu som si vzal k srdcu, a od vtedy bojujem v mene brata ktorého som nemal rád, odvtedy myslím na jeho sen, a sám ho chcem dosiahnuť, urobiť to čo on. On totiž na misii poslal tým preč, aby utiekli a sám ostal, aby bojoval a kúpil parťákom čas. Zomrel ako hrdina, bez splneného snu, ale preto, som ho chcel v jeho mene splniť ja!

~Genínske časy, v ktorých som našiel svôj cieľ~
A tak som pokračoval v bratových stopách aj s čelenkou na čele. Znamenie toho že som Genín, znamenie toho že sa rysujem ako Shinobi. V deň keď som dostal čelenku, som objavil 2 nové tváre ktoré sa včlenili do môjho príbehu veľmi podstatne a dôležito. Dve osoby ktoré som ako prvé poňal do svojho snu chrániť všetkých. Kaori Senju a Satsuki Aizawa. Kaori Senju, môj sensei a súčasný Hokáge, niekto by povedal že človek ktorý mi toho do života dal okrem rán aj zopár rád. A Satsuki, môj najlepší priateľ, ktorému som dokázal povedať všetko, nehanbiť sa a nestrániť. Baby, problémy, tréning, sen, minulosť a budúcnosť, sny.. všetko, vedela o mne všetko a ja o nej. Boli sme si vzájomne oporou a vzájomne sme si vždy pomáhali a počas boja vždy kryli chrbát. Ja, Satsuki a Kaori sme tvorili jeden tím, vážne skvelý tím ktorý sa perfektne dopĺňal. Kaori, a jej úžasný Mokuton, jej abnormálna sila a rýchlosť. Satsuki, jej schopnosť boja na blízko a excelentné využívanie ohňa.. a ja. Ja som ale nemal nič. Áno, bol som na prd. Bol som v tíme len na príťaž, Satsuki bola Chunínom, a ja len Genínom. Zdržiaval som, mnohokrát som svojou nedbalosťou ohrozil ich životy. Mnohokrát.. Láme sa mi jazyk keď o tom hovorím, proste som bol netalentované pako, pako čo nevedelo nič, čo nemalo budúcnosť a nikto neveril jeho slovám o sne.. „Stanem sa Hokágem..“. Ale predsa len bola osoba ktorá kričala. „Silného Shinobiho nerobia techniky, KG ani talent ktorý má.. Silného Shinobiho robí jeho nezlomná vôľa nikdy sa nevzdávať, a za svojich priateľov, položiť aj život..“ Kričala vždy Satsuki. A ja som trénoval a trénoval, môj sen ma posiloval, môj brat mi ukázal cestu a ja som sa nikdy nevzdával, nikdy ale nikdy som nepovedal stačí, vždy som padal až na dno síl. Síl ktorých som mal na rozdávanie. Lebo môj oheň, moja vôľa.. ma donútili pre radikálny krok, ktorým bol odchod. Odchod ktorým som veľa ľuďom zlomil možno srdce, ale robil som to len pre ich dobro.

~Rýchly odchod na horu Úžasu a návrat domov~
Bol nádherný deň, a slnko bolo na najvyššej oblohe, keď som ja, malý Nao Uzumaki sa zobudil v cudzej posteli. Mal som strašný výpadok pamäti, ale hneď mi bolo dostané aj informácii čo sa stalo. Zobudil som sa u Raikena, podľa všetkého u môjho strýka a jedinej rodiny ktorú som mal. A náhle ako som sa skoncentroval z tejto informácie, vzal ma a jeho najúžasnejšou technikou lietajúceho Boha hromu, Hiraishinom, nás dostal na cvičisko kde započal môj aj keď krátky tréning, ale priniesol veľa. Spočiatku a vlastne stále som na neho nemal, aj keď som vybaľoval na neho jedno eso za druhým, nakoniec ma donútil k radikálnemu kroku. Zakusol som si do palca, potiahol krvou po dlani, zložil zopár pečatí, a v kúdole dymu a výkriku techniky privolávania som zmizol z Konohy. Teleportoval som sa na horu úžasu keďže som nemal podpísanú zmluvu, a tam po krátkych skúškach, som bol prijatý do trénovania veľkým učňom žiab, samotnou starou žabou, ktorá vládla tejto hore, a po dlhom roku som sa zaučil do tajomstva Sennin modu. Dokonalé Sage modo a jeho tréning sa bude rozvádzať vo filleroch.
Prešiel rok, čo som sa tam objavil na hore. Nikto ma nevedel nájsť, nedal som o sebe vedieť a Konoha ma považovala za mŕtveho. Neposlal som cez seba žiadneho emisára nikoho. Proste Nao Uzumaki umrel. A po roku sa po dlhom a vyčerpávajúcom tréningu znova narodil. Krátko nato ako som dokončil tréning som povolal žabu, a s ňou som sa pešky vydal dolu horou a ďalej som peši pokračoval krajinou, mieriac pevným krokom.. do Konohy. Späť domov, aby som dokončil svoj sen.

Nao Uzumaki [JOUNIN] 350rted

Techniky:
E~Ranky
Sage modo (S~rank)
Senpō: Tensei (A~rank) (Spíšem)
Kage Bunshin (B~rank)
Kekkai: Gama Hyōrō (B~rank)
Hari Jizō (B~rank)
Kuchiyose no Jutsu (C~rank) Žaby
Gamagakure no Jutsu (C~rank)