Renji Fuguki

Meno a Priezvisko:
Renji Fuguki

Hodnosť:
Anbu

Element:
Jinton (Kekkei Tota)
Doton (Element zeme)
Katon (Element ohňa)
Fuuton (Element vetra) Nevyužíva,je len schopný sa zručne naučiť Jutsu tohto elementu.

Dedina:
Iwagakure no Sato

Vek:
36

Narodenie:
9.12

Charakter:
Do seba uzatvorený človek,ktorý neprejavuje svoje pocity a emócie.S nikým sa nedokáže rozprávať veľmi dlho,pokiaľ to nieje nutné.Keď však prejaví emócie,je zrejmé že ich len predstiera.Áno,presne takáto je moja povaha.

Životopis:
Narodil som sa v dedine Iwagakure-v dedine s prísnymi tradíciami, skvelou armádou a nie práve dobrou ekonomikou, a môj prvý nádych znamenal posledný výdych mojej matky. Bolo to smutné, ale i napriek tomu som mohol povedať, že moje detstvo a aj následná puberta sa niesli vo veľmi milom duchu bohatšieho člena dediny. Častokráte som si hral so svojimi hračkami, ktoré vyrezával môj otec, keď práve nemal prácu u ANBU. Vždy mi hovoril: "Nezabudni sa pekne slušne rozělit a hlavne nikoho nebi."
Keď otec zrovna nebol doma, strážila ma babička Nunu-staršia pani, ktorá v dedine slúžila ako chodiaca škôlka. Niekedy priviedla aj ďalšie deti a nechávala nás hrať sa spolu. A to bola chyba. Prvýkrát v štyroch rokoch sa u mňa prejavila známka toho, že budem silným shinobi.
Keď sa otec vrátil jedného večera z práce, stála pred jeho domom babička Nunu. Plakala a ospravedlňovala sa za tú škodu, že vraj sa bála vojsť dovnútra, že som ako odtrhnutý z reťaze a že sa jej nepodarilo ma upokojiť. Otec vrazil do dverí, kde som ja sedel uprostred neuveriteľného neporiadku a roztáčal som Káču. Otec vytreštil oči a veľmi tichým hlasom predniesol: "Spať. Hneď ..." prvýkrát som u otca počul taký prísny, ale zároveň ľútostivý tón. Ešte raz som sa pozrel na prerazený dubový stôl, na moje ruky, na otcov starostlivý tvár, a tentoraz som bez námietok išiel spať.
Babička Nunu sa u nás od tej doby neobjavila. Keď som ju stretával na uliciach, skúšal som ju zdraviť, dávať jej kvetinky, ktoré som natrhal, ale vždy sa len vyľakane pozrela do mojich očí, zbledla a odišla. Bolo mi to tak ľúto.
Raz, keď mi bolo asi sedem rokov, si ma otec vzal k sebe a povedal: "Pôjdem na veľmi nebezpečnú misiu. Mal som ťa rád synku, dnes nebudeme spať a ty sa ma spýtaš na všetko, čo chceš vedieť."
Chcel som vedieť len dve veci: "Aká bola moja mamička?" spýtal som sa na prvú, tú dôležitejšie vec. "Tvoja mamička bola výnimočná žena. Bola múdra, krásna, odhodlaná, sebavedomá a milovala nás ako nikoho na celom šírom svete." odpovedal otec a ja sa spýtal na druhú vec: "Čo sa vlastne, otecko, stalo babičke Nunu?"
Otec mi začal rozprávať o chakry, o ninja, povedal mi o veľkých bojovníkoch, ako boli Naruto Uzumaki, Gaara, Sakura, babička Chio a ďalších, ktorí sa v našej histórii objavili. Potom mi tiež povedal o tom, kto je Akatsuki, o dedine Iwagakure a nakoniec sa zaplietol do toho, kto sú ANBU a aké sily má on. Nakoniec povedal: "Babička Nunu sa ťa bojí, chlapče. Tvoj hnev, ktorý si predviedol toho večera, keď som bol preč, ju veľmi trápi. Nevie, či ti môže veriť.Babička Nunu mala strach. Všetci sme mali strach. Nesmieš ubližovať svojim priateľom a ľuďom, ktorých máš rád. To je hriech ... "
Potom otec odišiel, pretože už sa rozvidnievalo ... od tej doby som ho nevidel. Bol to ale určite veľký, mocný muž...Krátko na prvý týždeň,čo som otca nevidel som dokončil Akadémiu.Ako Genin som to mal celkom dobré.S týmom som trávil veľa času a takmer nikdy som nebol bez spoločnosti.
V čase chuuninských skúšok sa niekoľko senseiov uznieslo, že by som skúšky robiť nemal, lebo niekoho zabijem. Predsa len som v tej dobe bol ešte trošku cholerik. Keď si ma ale na jeden celý rok vzal jeden z nich do učenia a vysvetlil mi, ako ovládať hnev, pochopil som a bol ku skúškam pripustený. Prvé kolo som zvládol, aj keď s drobnými ťažkosťami. V druhom kole to išlo už veľmi zle ale úspešne som dbal na senseiova slová a zvíťazil som. Až sa objavil jeden ... provokatér ... ktorý si moju pasivitu vyložene užíval. Tak rôzne provokoval, kopal do slabín, posielal na mňa slabé jutsu, a bolo na ňom vidieť, ako málo sa snaží naštvať ma.Pozrel som sa na senseia a v tom momente ma zasiahla nejaká Doton technika takže som padol na zem.Znova som zablúdil očami k senseiovi,ktorý sa pousmial a kývol hlavou.Bolo to znamenie...
Začal som dýchať rýchlejšie.Dostal som podobný záchvat hnevu,ako v detstve.Vyhol som sa ľahko druhej technike a dostal som sa k tomu provokatérovi.Začal som ho mlátiť plnou silou a ziapal som pritom ako blázon.Dobil som ho takmer k smrti,no včas zasiahol môj sensei a zastavil ma.Tretie kolo bolo za mnou, čiže som sa stal Chuuninom.
Ako Chuunin som mal tie najnudnejšie misie-stále nejaké doprovody niekoho niekam, za ktorých sa ani nič nestalo, neustále súboje s ostatnými Chuuninmi a podobne.
Nakoniec som ale predsa len našiel svoj ​​cieľ. Začal som študovať Jinton,moja Kekei Tota,o ktorej som sa dozvedel v tom čase,kedy som sa stal Chuuninom...Potom sa stalo ešte niečo...
Bola krásna, bola milá, bola múdra a aj keď som nikdy svoju matku nevidel, vedel som, že vyzerá ako ona. Metsuke, žena, ktorá mi zmenila život. Zoznámili sme sa na jednej spoločnej misii dvoch tímov a ja som sa na ňu nemohol vynadívať. Úplne som sa zmenil: Nosil som jej kvety, nebil som sa, úlohy som plnil rýchlo a presne, len aby som bol zase u nej. Vždy, keď sme zápasili, sa usmievala a s prehľadom ma porážala. Možno to bolo jednoducho tým, že som jej nechcel ublížiť, možno to bolo tým, čo mala v sebe, ale rozhodne to nebolo normálne.Raz keď sme však vyrazili na misiu - opäť doprovod- sme stretli protivníka.Podľa výzoru to bol jednoznačne vrah a zlodej.Potešil som sa že sme stretli konečne nepriateľa ale tento bol iného typu.Bol to S rankový utečenec,po ktorom bolo vyhlásené pátranie.Prv som si z toho nič nerobil...Lenže Nukenin mi vyvraždil celý tím.Aj moju lásku.V tej chvíli som ostal sám.Myslel som si,že ma popadne hnev.Ale nestalo sa tak.Zdá sa,že ma láska k Metsuke zmenila natoľko,že som už aj zabudol na niečo,ako je hnev.Jednoducho som utiekol kade ľahšie od Nukenina,ktorý ma nechal tak.Vrátil som sa do Iwy so slzami a od únavy som padol už hneď pri prvom Jouninovi,ktorý bol nablízku pri bráne."Odnesiem ťa do nemocnice." Povedal mi no ja som nesúhlasil.Chcel som ísť za Tsuchikagem.Tak ma teda odniesol do hlavnej budovy,kde som vyrozprával čo sa stalo.Dokonca som k tomu pridal aj to,že ovládam element Jinton a aj jutsu.Táto správa ma okamžite povýšila na Jounina.Lenže ja som to odmietol.Prial som si totiž,aby som sa stal jedným z Anbu.Prečo? Lebo oni nemusia prejavovať svoje city a všetko to ostatné,narozdiel od Jounina.Áno,toto bol môj dôvod.Tsichikage mi vyhovel a stal som sa Anbu.

Body
Ninjutsu- 5
Genjutsu- 3
Taijutsu- 4,5
Rychlost- 4,5
Inteligence- 3,5
Síla- 4
Chakra- 4,5
Ruční pečetě- 4

Techniky:
Jinton: Genkai Hakuri no Jutsu S
Doton: Kajuugan no Jutsu A
Doton: Kanko no jutsu A
Doton: Kejuugan no Jutsu A
Doton: Domu B
Katon: Haisekishou B
Katon: Dai endan B
Katon: Endan C
Doton: Arijigoku C
Shunshin no Jutsu D
Doton: Iwa Nadare D
Doton: Shinjuu Zanshu no Jutsu D
Bunshin no Jutsu
Henge no Jutsu
Kakuremino no Jutsu
Kawarimi no Jutsu
Nawanuke no Jutsu

1) Pokud dobře počítám, máš 33 bodů. To je hranice Kage.
2) Jinton je KT pro Tsuchikage
3) Babička Chiyo, ne Chio xD


A v posledním bodu kritiky se k tobě obrátím z otázkou.
Proč? Proč mi tohle děláš? Víš, jaké utrpení je číst neustále dokola životopisy plné klišé? Matka zemře při porodu, ve čtyřech se projeví démon v těle, v sedmi je z tebe geniální dítě, pak někoho při chuuninské málem zabiješ a trpíš záchvaty vzteku. Mrtvý tým a především zmařená láska tomu nasadili korunu.
Gratuluji, už dlouho jsem ve vesnici neměla nikoho, kdo by měl v životopisu víc úmrtí.

Chválím gramatiku.
I když je pro mne občas Slovenština jednou velkou neznámou, líbí se mi délka životopisu i pravopis. Ale nelíbí se mi obsah.
Hráči, kteří psali podobně, mě vždy při hře nepříjemně překvapili. Proto takového charaktery schválím jen lidem, které znám a kteří za ně umí hrát.

Nehledě na to, že ses ani nepodíval do povolených hodností Kamenné.
Ono totiž ANBU povolený není z prostého důvodu - lidé za ně neumí hrát. Možná je to jen mé přesvědčení, ale ANBU v Iwě jsou pro mě ty jednoznačně vedlejší postavy, které NIKDY nesundají masku, nebudou sdělovat své jméno, svůj věk, svou totožnost a budou připraveni zemřít za svou vesnici.
Není to jen lesk hodnosti.

body by som zmenil Jinton tiež a Chiyo to som sa zmýli k tomu životopisu....mňa nič iné nenapadá! keby zmením životopis - čo by bolo VEĽMI obtiažne - tak by sa nenašlo miesto vyššieho ranku ? samozrejme by som odstránil Jinton...

Protože velmi dobře chápu, jak obtížná je pro tebe změna životopisu, pak se nad tebou smiluji a místo původně plánovaného studenta Akademie ti po změně povolím Genina xD

hmm,nemusíš sa zľutovať,spravím nový char. xDD ale dopredu varujem že príbeh nebude taký dlhý xD ak teda je veľa takýchto druhov životopisov tak zmením aj dej xD gramatika ostane neporušená xD len k tej hodnosti,vážne by som chcel vyššiu hodnosť..nenašla by sa nejaká ?

Začínáš tu, neznáme tě. Bylo by lepší začít od Genina a Chuuninské budou hned jak bude víc hráčů.

no,fajn..treba meniť aj char. ? ak áno tak to zmením neskôr lebo teraz nemám veľa času

Změnit to na životopis Genina zabere pět minut.
Neprojevovat emoce se učí ANBU, Genin je tedy projevovat bude. To je k charu jediná menší výtka. Přece jen dokážeš si představit Naruta neprojevujícího emoce?
K životopisu jen toto - Minimum vražd, maximum štěstí, žádné záchvaty vzteku.