Akio Sakkaku

pro **Akio Sakkaku** Fri 11 May - 18:40

~Myseľ súpera, je kľúčom k jeho porážke~

_____________________________________________________________________________________
Meno a Priezvisko: Akio Sakkaku
Prezívka:
Vek: 16
Pohlavie: muž
Podstata: Doton
Rank: Tokubetsu Jounin
Kekei Genkai: -
Klan: -
_____________________________________________________________________________________

Povaha: Akiova povaha je v skutku zvláštna. Rád si doberá ľudí, ale vie, kde a kedy sú hranice. Je mu však jedno či to je genin, chunin, jounin alebo dokonca Káge, jednoducho aspoň jeden ten žartík musí vyviesť. Je strašne veselý, bezstarostný, trochu strelený- čo strašne odporuje jeho inteligencii a schopnosti rýchlo reagovať na rôzne situácie, akoby sa ho svet a dianie vo svete ani netýkalo. No aj napriek tejto povahe, sa obvykle bojom vyhýba, vykrúca, jednoducho sa mu bojovať nechce. No predsa len je niečo, pred čím ma rešpekt. Ako jeho predkovia, aj on je zaviazaný verne slúžiť Iwe, v časoch temna. Ale keď je prinútený bojovať, obvykle za Iwu, jeho povaha sa mení, ale úplne. Z veselého človeka sa mení na chladnú povahu, bez citov, ktorý nepozná zľutovanie, a keď musí, zabije.

Obľúbené: Obvykle sa mu nič nechce, no jednoducho sa rád fláka po Iwe, alebo si len tak odíde z dediny, a na pár dní sa utáborí v horách blízko Iwy, kde hľadá vnútornú rovnováhu. Preto je taký divný uprostred boja je schopný sadnúť si na zem, a meditovať.

Neobľúbené: Ako už bolo spomínané, všetko mu je jedno, a tak nie je nič, čo by neznášal, no vlastne sa ešte s ničím nestretol.

Zlozvyky: Má zlozvyk.. No nie ani zlozvyk, ale asi ako jediný, verí v Boha a je pravý kresťan. Jednoducho má vlastnú vieru, sám sa modlí, medituje a podobe.. však uvidíte xD

Boj: Akio spolieha sa na svoje genjutsu, na ktoré sa špecializuje. Avšak, vo svete Shinobi ovládať perfektne Genjutsu nestačí, čo si uvedomoval a mimo tréningu Genjutsu, trénoval v rýchlosti tela, a to aj docielil. Mimo Genjutsu a rýchlosť, sa Akio spolieha aj na dve krátke mečíky, schované v útrobách jeho plášťa, ktoré v okamihu, keď sa súper priblíži, vyrašia cez rukávy do jeho rúk, aby sa Akio mohol ako tak brániť. Aj keď mu taijutsu veľmi nejde.Taktiež má malý amulet, ktorý, ak súper nechce ani za nič pohliadnuť do jeho očí, stačí pohľad aj naň, a spúta ho v genjutsu.

_____________________________________________________________________________________

Tak teda dobre, rozpoviem vám svoj príbeh.

I. Počiatok všetkého
Všetko to začalo ešte za čias, keď bol náš klan mocný a hlavne celý. V tú dobu však vodca klanu, v ktorom vládla tvrdá hierarchia, mal len jednu dcéru, nemal žiadneho mužského nástupcu. Čo mal teda robiť? Rozhodol sa, že svoju dcéru vydá za vodcu iného klanu, spojíme sa a vytvoríme silnejší klan. Bola to dobrá dohoda, ich klan bol mocný a bohatý, čo nášmu klanu veľmi pomohlo. No len do tej doby, než vodca umrel, a novým bol ustavený spoločný syn tých dvoch zosobášených. Nao Ikoshi. Vtedy moc našej vetvy klanu padla, a novoustanovený vodca, ktorého sme museli počúvať, vytláčal našu vetvu, pričom upevňoval moc vo svojej. A tak sa stalo, že v deň môjho narodenia, náš klan padol, a v jeho rukách sa zrazu ocitla moc aj nad naším klanom, a našimi osudmi. Nastali kruté časy.

II. Prípravy
Môj život však prebiehal v pokoji, teda do šiestich rokov. Nao rozhodoval, kto sa bude zameriavať načo, a na mňa padlo Genjutsu. A keďže som bol posledný, kto v našom klane mal ešte čistú krv našich predkov. Preto si nedovolil čo i len vlások skriviť mne, alebo mojej rodine. Ako popísať detstvo. Učil som sa chodiť, tiež chodiť na Wéce, rozprávať, no proste život obyčajného decka. Presne v tom čase, vo veku šiestich rokov, mi ukuli taktiež amulet nášho klanu, jednu z mojich zbraní, a presne v ten deň, keď som sa ho dotkol, náš klan, naša vetva, tak výbojná, chtivá po slobode, povstala.

III. Vzbura
Nao urobil veľkú chybu, keď nás potlačoval. Chcel moc pre svoj klan, ktorú aj dostal, ale taktiež dal nádej našej vetve. Nádej, a silu povstať. Náš klan bol príliš hrdý, príliš chcel slobodu, a tak, keď získali niekoho, za koho budú bojovať pre dobro klanu, vzbúrili sa proti nemu. 6 rokov očakávali, než bude vodca v oslabení. 6 rokov sa pripravovali nato, na slobodu. A vo chvíli ako sa moje ruky dotkli amuletu, Naovou hlavou prebehla obrovská bolesť, a on sa zrútil mŕtvy na zem. Presne v tú chvíľu ma zozadu zdrapili, a zaviazali oči, aby som nemusel vidieť ten masaker, ktorý nastal. Obkľúčili nás, avšak aby sme sa vzdali, nato sme ani nepomysleli. Ich jedinou úlohou, ktorú chceli dokončiť vo svojom živote, bola moja ochrana a následný prevoz do bezpečia. Proti 10-násobnej presile sa pustila naša vetva do boja, a dlho ma bránili, než pochopili, že niet nádeje na víťazstvo. Preto hlava odporu, môj strýko Raiden, vydal rozkaz na moju okamžitú deportáciu. Mal som šesť, nechápal som tomu, vlastne, nič si z toho dňa nepamätám, len viem, že ma otec s matkou vzali a utiekli, zatiaľ čo Raiden, a ostatný rebelanti bránili prechod, cez ktorý som sa dostal do bezpečia. A tak začal môj nový život.

IV. Nový život v Iwe
A tu začal môj nový život. Otec nás previezol do Iwy, kde nám vybavil azyl, ale sám však bol z boja príliš zranený, a vysilený odpadol vo chvíli, ako nás do dediny prijali. Odvtedy leží chromý na lôžku, a ja s matkou, sme boli nútený starať sa o neho. Ale to trochu bočím. Takže. Matka aj otec chceli, aby sa zo mňa stal ninja, a tak ma prihlásili na akadémiu. Ktorá skončila neuveriteľne rýchlo. Vo svojich desiatich som si navliekol svoju čelenku. Aj keď mi nikto neveril, a prečo? Bol som slabý, taijutsu mi nikdy nešlo, ninjutsu tiež nie, moja zásoba čakry bola podpriemerná, avšak, narozdiel od mojich spolužiakov, som bol až príliš inteligentný, čo sa v túto dobu mojej "dospelosti" nedá povedať, a už na akadémii som dokázal využiť svoje prvé genjutsu. Nebolo silné, ale na väčšinu mojich spolužiakov stačilo, a tak som dokázal, že aj vo mne niečo je.

V. Som Genínom?... Počkať, som Chunín!
Genínske časy, to bolo niečo úžasné. Mal som tým, mal som svoje miesto, a bol som trochu výnimočný, začo som vďačil svojej schopnosti, tvoriť ilúzie. No, nebudem tu rozoberať čo sa dialo, bol som obyčajným, aj keď trochu iným, genínom, ktorý plnil misie, učil sa techniky, a pokúšal sa zveľaďovať silu Iwy. Keď sensei pochopil, že sme dostatočne pripravený postúpiť vyššie, keď sme ho našou spoluprácou, a rôznymi schopnosťami zaskočili a porazili, aj keď to urobil naschvál, prihlásil nás na skúšky Chunínov. Celá skúška dopadla nad očakávania, a celý náš tým sa mohol pýšiť novou hodnosťou. Ale z eufórie nás dostalo niečo neočakávané.

VI. Strata alebo nová skúsenosť?
Ako tím s menom, nie s číslom, sme boli vyslaný na omnoho ťažšiu misiu, než čo sme plnili doteraz. Moje schopnosti vytvárať ilúzie boli tak mocné, že z mojich ilúzií mal menší problém sa dostať aj náš sensei. Boli sme zohraný tým, každý sa špecializoval na niečo iné, a tak sme si až príliš verili. Na našej misii nás napadla skupinka banditov, čo až taký problém nebol, avšak ich zámer bol iný. 2 nukeninovia, stojaci neďaleko nás pozorovali, zisťovali, v čom sme dobrý. Mali sme chrániť zvitok, zvitok príliš dôležitý, a ak by sa dostal do ruky nepriateľa, poškodilo by to Iwe. Keď už bolo po boji, mierne vyčerpaný sme pohliadli na neznáme osoby, stojace priamo pred nami. Na ich čelenkách sa tkvel znak Iwy, aj keď neboli pravé, no my sme tomu uverili. Môj tímový partner, bol príliš ľahkomyseľný, a rozbehol sa k nim, mysliac si, že sú to naši, ktorým máme doručiť zvitok, ale akonáhle sa dostal k nim, prepichli ho katanou. V tu ranu sa spustil boj, ktorý mal už vopred určeného víťaza. No my sme ním neboli. Sensei, namiesto toho, aby sa ubránil katane, siahol po zvitku, zničil ho, čím sa obetoval. Presne táto chvíľa, ten pohľad ma vedie životom, a ako aj sensei, aj ja ochránim Iwu, aj za cenu života. Padli sme, prežil som len ja, aj to len vďaka tomu, že som bol trochu výnimočný. Jednému z nich som ukázal to, čo si prial, jeho sen, a na môj príkaz presekol partnera, len aby som v ilúzii pokračoval. Toto ma zachránilo, a ja som sa polomŕtvy vrátil do Iwy.

VII. Smútok treba odložiť, povinnosť volá!
Avšak, táto rana na mňa nemala účinok, ako by mala mať strata blízkych. Naopak. Obetovali sa za Iwu, a to isté som chcel aj ja. V deň, ako ma pustili z nemocnice, som vošiel do kancelárie, a bez zbytočných slov, som pred Tsuchikagem pokľakol a odprisahal som mu vernosť. Udivilo ho to, nechcel som pomstu, necítil som zármutok, no, neukazoval som ho na sebe, ale chcel som to, čo aj oni. Zomrieť na obranu dediny, domova ktorý som nadovšetko miloval. A presne v ten deň ma nechal Tsuchikage podstúpiť Jouninskú skúšku, cez ktorú som prešiel úspešne, a započal som miesto v ich radách. A presne vo chvíli ako som nastúpil, začína herný príbeh.
_____________________________________________________________________________________

Techniky:
Shunshin no Jutsu (D)
Doton: Moguragakure no Jutsu (C)
Jigoku no kensa (B)
Ten no kensa (B)
Kokoro o moyasu (A)
Nehan Shōja no Jutsu (A)
Genjutsu Shibari (A)

Nejaké tie obrázky:

Spoiler:

Genjutsu	Ninjutsu	Taijutsu	Rýchlosť	Sila	Čakra	Inteligencia	R. Pečatí	Spolu
5	2	2	4	2	3	4	3	25

pro Makoto Fri 11 May - 20:32

Povoleno

Akio Sakkaku

Akio Sakkaku

Re: Akio Sakkaku