Uzavřená - (Vesnice na mise)

First topic message reminder :

Vesnice uzavřená sama v sobě....

Stále som išiel za Ogom. Všimol som si ako keby bol v kŕči ale nevedel som prečo. Prišiel som vedľa neho a opýtal sa ho ,, Tak kam ďalej? ,, pozeral som sa na dedinu, nikdy som tu nebol.

Pozrel som sa na Tasaia a len som si priložil voľnú ruku k ústam. Na znak aby bol tichšie. Nevieme čo sa tu deje, nesplatili svoj dlh no stále nevieme prečo, máme vybrať peniaze ale ak ten shinobi náhodou prežil tak na to nemáme právo... budeme ho musieť znova dostať inak by sa "kontrakt" medzi dedinou a Iwagakure no sato nedal považovať za splnený.. pošepol som mu a len som sa začal zakrádať v tieňoch jednej z budov. Rozmýšľal som či použiť henge..

Nechápal som o čom hovorí a začal som sa zakrádať za ním. ,,Ten shinobi?! Povedz mi o čo ide lebo zjavne vieš viac ako ja,, povedal som po tichu

Na kždém domě vysela z papíru utvořená koule/origami podobná těm co používal ten ninja a uprostřed vesnice je nový hrob nad kterým se vznáší černé koule(poloměr asi 10cm)...

Pozorne som sledoval okolie, rozmýšľal som či sa to naozaj mohlo stať, alebo či je to len výplod mojej fantázie. No.. pripomínalo mi to tie gule. Len som sa obrátil ku Tasaiovi a na chvíľku som sa zamyslel. Shinobi ktorý ovládal zvláštny druh ninjutsu, teda. aspoň my to tak prišlo. Boli to gule, také ako sa znášajú tam nad tým hrobom.. vedel s nimi útočiť ako sa aj obrańovať.. myslím že ich mohol nechať explodovať ale možno sa mi to len marí, na koniec súboja si spomínam len matne. Povedal som a následne som sa zamyslel. Daj si dole čelenku, bude lepšie keď nebudú vedieť že si z Iwagakure no sato, potom choď k tomu hrobu, budem ta kryť odtialto. Kým sa začneš rozčulovať tak má moje rozhodnutie jednoduchý dôvod. Mňa tu poznajú, a Henge no jutsu je primitívna technika ktorá sa dá celkom ľahko odhaliť.. preto tam radšej poslať niekoho koho ešte nevideli. Šepol som mu a vytiahol som jeden kunai, pozorne som sledoval ten hrob a tie gule nad tým. Skús tam niečo nájsť.. nejaké nápisy na tom hrobe alebo tak.. dodal som.. nepovedal som mu že ho vlastne používam ako volavku no nemusel to vedieť.

Dal som si dole čelenku Iwy a popri tom dom ho počúval. Keď dorozprával prestala sa mi celá táto situácia pozdávať "Divné jutsu.....Chlapík ktorý prežil..... A divné nápady to nevyzerá na neveští nič dobrého" pomyslel som si ale nakoniec som ,,Hm......tak dobre,, povedal odovzdaným hlasom. Ale čiastočne to dávalo zmysel i keď sa mi to vôbec nepáčilo. Pomaly som začal kráčať v smere k tomu hrobu. Snažil som sa nenápadne peibližovať a obzerať sa okolo seba. Už som bol pri hrobe nad ktorým sa vznášala tá guľa. Snažil dom sa nájsť niečo ako keby náhroňbný kameň s nejakým menom. Hoci som sa nechal presvedčiť ešte predtým ako som začal kráčať k hrobu mal som pripravené pečate v prípade nečakaného útoku. Preto som bol ostražitejší ako inokedy a hoci hovoril že ma bude kryť, nechcel dom sa spoliehať len na jeho slová.

Na kmeni stromu který byl pblíž bylo napsááno: Zde leží vůdce... který umřel v neférovém souboji a přesto dokázal zahnat nepřítele.

Všimol som si nápisu na strome. Prečítal som ho "Hm. Tu leží vodca.. ktorý umrel v neférovom súboji a aj tak dokázal zahnať nepriateľa....Hm" ešte chvíľu som sa robil že sa rozhliadam a pomalým krokom som zamieril naspäť k Ogovi.

Keď som prišiel k Ogovi tak som sa postavil na miesto kde som stál predtým.
,,Bolo tam napísané len jedno a to na kmeni stromu,, povedal som potichu a na chvíľu som sa zamyslel nad významom slov ale nakoniec som ich povedal aj Ogovi ,,Stojí tam: Tu leží vodca.... ktorý umrel v neférovom súboji a aj tak dokázal zahnať nepriateľa,, dopovedal som a zase som sa zamyslel na významom slov.

Chvíľku som sa na Tasaia pozeral.. vodca .. hm.. takže preto.. no. Máme novú misiu Tasai, dnes z tejto dediny neodíde nikto živý.. okrem nás dvoch. Možno sa ti to zdá ako bláznovstvo ale. Nedokončil som a postavil som sa. Našou misiou bolo vymáhať peniaze. Oni nám ich nedajú, budú s nami bojovať.. navyše.. sa tým náhrobkom postavili proti Iwagakure no sato a no.. Proste nebudem riešiť kto je pre a kto proti. Zabijeme všetkých.. ak s tým máš problém tak to ber ako rozkaz.. mne bola daná misia a tak by si ma mohol chápať ako jej kapitána či tak. Myslím že s tým Tsuchikage nebude mať problém. Zničiť a spáliť niečo, čo sa od Iwagakure no sato odtrhlo a pristúpilo k nejakým nunkeninom. Idem sa postarať o to, aby z dediny nikto nevyšiel. Proste zaterasím prístupové cesty alebo tam nastražím paste či.. niečo podobné ah.. prosímťa, ty sa posnaž nejak rovnomerne umiestniť čo najviac výbušných lístkov.. nesmie to byť len z jednej strany ale musia vybuchnúť po celej dedine, aby si neboli istý odkiaľ útok prišiel. Tu máš aj moje a .. ne*oser to. Hovoril som pri čom som mu len podal moju brašňičku v ktorej som mal výbušné lístky. Následne som len spravil zopár pečatí a začal som sa ponárať to zeme.

,,A..ale...to nemôžeme....,, postavil som sa ,,Našou misiou je získať peniaze ale ako chceš získať peniaze od mŕtvych a navyše nebudem zabíjať nevinných ľudí. Pokiaľ na mňa nazaútočia nemám dôvod,, odtlačil som jeho ruku s nejakou brašnou.

Tak odíď.. máš na výber, buď mi pomôžeš, alebo vypadni späť do Iwagakure no sato. Zavrčal som jeho smerom a len som svoju brašňu na výbušné lístky stiahol späť, pripevnil som si ju na opasok a spýtavo som sa na neho pozrel. Sme vo svete shinobi, tu neexistuje tretia cesta. Dodal som už takým temnejším hlasom.

,,Ako som už povedal na nevinných nezaútočím pokiaľ nezaútočia na mňa alebo na teba, ale to neznamená že ťa tu v tom nechám samého,, zakrútil som hlavou. Nechcel som mať na rukách krv nevinných ja sám nemám rád len také bezmyselné zabíjanie pre zábavu alebo jednoducho preto že niekto to chce. Neprešiel som výcvikom ANBU aby som robil tak ako mi niekto káže. ,,A ešte k tomu neviem o čo sa t jedná ale mám taký pocit že som stále nebol zasvätení do deja lebo si hovoril iba o nejakom divnom chlapíkovi a to je tak asi všetko. Ale niečo mi hovorí že más s touto dedinou nejaký problém a to vážny,,

Hmm.. problém?.. heh.. možno máš pravdu. Ako som už povedal ak mi nechceš pomôcť tak zmizni, inak spolu s dedinou odpálim aj teba.. odpovedal som mu smrteľne vážnym hlasom, následne som spravil jednoduché pečate a vytvoril som dosť Iwa-bunshin na to, aby mohli zaterasiť hocijakú príjazdovú či únikovú cestu. ja som len vyskočil na strechu zatiaľ čo sa oni začali prepadávať pod zem, hodil som po Tasaiovi ešte jeden pohľad. Mohol som pôsobiť trocha desivo, ako nejaký démon. Stál som na streche jednej z budov a mesačný svit ma osvetľoval len na toľko, aby bola vidieť moja silueta. Vlasy mi viali v nočnom vánku a ja som len rukou pridržal kunai vo vzduchu naproti Tasaiovi. Máš čas do svitania.. keď zazriem prvé slnečné lúče.. tak to odpálim. Odpovedal som a len som sa shunshinoval po dedine.. dával som pri tom dobrý pozor pomocou môjho krvného senzibilstva aby som nenarazil na nejakého nevýtaného hosťa.. pri tom som sa pokúšal rozmiestniť tých niekoľko výbušných lístkoch tak, aby to spôsobilo čo najväčšie škody, pochopiteľne som nevynechal niečo ako pivnicu miestnej krčmi kde bol alkohol, páč ten sa dobre vznieti.. vlastne som nevynechal žiadny dôležitý bod v dedine. Po tom som si len sadol na jednej zo stromov, oprel som sa o kmeň a čakal som. Očami som sa pozeral do čiernočiernej tmy predo mnou. Klony boli na svojich pozíciách, nemienili pustiť nikoho von z dedine.. mne bolo popravde úplne tri, či sa ľudia v dedine udusia alebo uhoria.. dôležitá bola len jedna vec, definitívna čistka.

Vytiahol som čelenku Iwy, zadíval som sa na jej znak "Tak ak toto má byť reprezentovanie Iwy nechcem mať s ňou nič spoločné" pomaly som pustil čelenku ktorá dopadla na zem. Bol som z toho všetkého znechutení.
Pomaly som sa začal strácať v zemi až som sa úplne stratil. A takto prešiel úplne inde. (Presun)

Najednou jako by to ve vesnici trochu víc ožilo (jako na potvoru,ale tohle je prostě zákon schválnosti...) najednou jakoby nikdo nechtěl zůstat doma a všichni chtěli být venku a bavit se se sousedy... někteří dokonce se šli poklonit k hrobu a většina z těch co šla k hrobu měla kolem sebe své létající koule...no vlastně někteří měli i jiné tvary ale když měl třeba někdo krychle,tak měl krychle,když měl někdo jehlany,tak měl kolem sebe jen jehlany... A dokonce měli své čelenky... a na nich byl vyzobrazen strom který roste z koule...

Jedna paní s diskama pak šla ven ještě s dítětem,které mělo v ruce svůj vlastní disk,který se lišil barvou... a tak přišli k Ogovi: "Hm... Kdo jste a proč tu jste...?" řekla ta paní...

Chvíľku som si myslel že ma trafí šlak.. pozeral som sa na paní no následne som sa len pousmial. Dobrý deň uuhm.. zamával som jej rukou pri čom som si ešte pred tým šikovne zamaskoval čelenku pomocou genjutsu zakrivenia priestoru.. nemala to ako očakávať a tak som dúfal že na to ani nepríde. Ja no.. eh stratil som sa.. po lesoch sa už túlam niekoľko dní.. dúfal som že tu budem môcť prenocovať no.. desíte ma.. ja.. neviem čo si mám o tomto všetkom myslieť.. zamumlal som mierne roztraseným hlasom. Tá pretvárka mi naozaj išla, predsa len prednedávnom som bol ešte ten lúzer ktorý bol po*raný zo všetkého a všetkých. Rukami som pri tom rozhadzoval okolo seba, napríklad som ukázal aj na hrob.. predsa len nebolo typické mať v dedine hrob či pamätník tohto śtýlu.

"Ale... toho si nevšímejte... to náš vůdce nám předal těsně před smrtí některé vědomosti a my sme si je rychle osvojili... a je to hrozně návykové.... možná až se je plně naučíme,tak se pomstíme za smrt našeho mistra..." řekl ta paní... "Ale co to tu vykládám... co kdybych vás pozvala na čaj..."

Kluk(Dítě) se mezitím snažil udělat něco s tím diskem ale nic mu nešlo až pak najednou od něho odletělo a proletělo skrz veliký kámen,který byl poblíž....

Mierne vyľakaným pohľadom som sledoval schopnosť ktorú s diskom prejavilo to dieťa. Aspoň vyzeralo že ma to celkom nastrašilo. Po chrbte mi prebehli zimomriavky no po návrhu tej ženy sa mi podaril vystrúhať úsmev. J..ja .. bol by som vďačný za čokoľvek teplého.. zamumlal som mierne zahanbeným hlasom. V hlave sa mi začal rysovať ako taký plán ako sa zo situácie dostať.. všetko to však bolo o rýchlosti, dúfal som však že v tom dome, teda aspoň som si myslel že ma do nejakého domu zavlečie, bude len ona a jej syn. Traja ľudia naraz, by sa mi zabíjali ťažko.

Žena šla s Ogou na náměstí a tam vešla do jednoho z bohatších domů... i když na poměry v Iwě to byl dům vcelku obyčejný... ale a zdejší dost bohatý...

Vešli do domu a žena šla zatopit v kamnech... mezitím kluk si sednul proti Ogovi(promiň za to že už jsem tě usadil :-P) a začal se vyptávat: "A okdad vlastně jste plišel pane..?"

Pozeral som sa po tomto, celkom normálnom príbytku. Pohľad som následne otočil k tomu chalanovi a na chvíľku som sa pousmial. Zďaleka, cestujem až z Yukigakure no sato.. už.. ani neviem kam som chcel ísť.. niekoľko posledných mesiacov blúdim a .. blúdim.. šepol som tichším hlasom, pohľad som následne obrátil niekam do stola a na tvári som mal zamyslený výraz.. vyzeralo to že nad niečím premýšľam no hlavne som sa skúšal sústrediť na krv v mojom okolí, lepšie povedané na krv v ľuďoch.. vyzeralo to ako typická rodinka.. žena, syn.. už chýbal len otec. Potreboval som zistiť prítomnosť všetkých ľudí v tejto budove.

"Yukigakure? A znáte tam proutníka Leitha?" zeptala se žena...

/Krev se nacházela ještě nahoře v hroním pokoji... a byla to krev dosti mladá... /

Mezitím dodělala čaj v konvici a rozlila ho do tří hrnků a ty dala na stůl... jeden před Ogu a ostatní před kluka,který nepočkal až hrnek vychladne a lokl... pak začal běhat kolem s otevřenou pusou a vyplazenym jazykem,protože to bylo moc horký...

Ruky som si položil do lona a s úsmevom som prijal čaj, Keďže som ich mal v podstate pod stolom tak mi na prsty nemohla vidieť.. opatrne som spravil pečate.. čo najnenápadnejšie.. následne som sa jej však zapozeral do očí a pootvoril som ústa s tým že jej idem odpovedať. Iwagakure no genjutsu !.. Použil som na ňu techniku ktorá by ju mala paralizovať.. a po nejakom čase uvrhnúť do bezvedomia.. vlastne vyvolávala ohromného golema ktorý svojimi päsťami drtil svoju obeť a následne ju prehltol.. chalan však nemohol ako vidieť toto genjutsu páč platilo len na jednu osobu. Vedel som že mám ešte pár sekúnd kým to začne byť nápadné. Samozrejme, je to fajn chlap.. povedal som s úsmevom no v momente keď sa chalan ocitol za mnou, tak som sa len nohou prudko odsunul od stola, už som bol na nohách pri čom som ho jednou rukou zdrapil za tvár, lepšie povedané za ústa, aby nemohol zakričať. Kolenom som vrazil do jeho chrbtice, priamo do stavcov ktoré som chcel zlomiť a tým pádom ho v podstate bezbolestne zabiť, to už som však vedel že začne účinkovať genjutsu na ženskú v podobe bezvedomia a tak som ho rýchlo položil na zem a posnažil som sa ju zachytiť, aby nedopadla príliš hlasno na zem. Ak sa všetko podarilo podľa tohto plánu, tak som ju pochopiteľne zabil, tento krát však kunaiom ktorým som jej chcel prerezať krčnú tepnu.. Postavil som sa a pozeral som sa na výsledok svojej práce /teeda ak sa to podarilo xD, ak nie tak si zvyšok postu nevšímaj /. Pomalým a tichým krokom som prešiel k oknám kde som zastrel rolety a tiež som zamkol dvere.. následne som sa sústredil na tú tretiu osobu ktorá bola niekde hore. Meisegakure no jutsu.. šepol som vďaka čomu som sa zneviditeľnil a potichu som sa vydal na miesto, kde ten "niekto" bol. V ruke som mal pripravený kunai.

Nahoře spala malá holčička... nejspíš nedávno usnula... a jen tak tam ležela a dumlala svůj paleček.... (ať je to emočně obtížné :-D)

Celý čas čo som sa potichu zakrádal hore.. som mal viac menej celkom obavy čo to bude zač. Vlastne som to viac menej tušil.. zákon schválnosti je sviňa.. normálne som si začal hovoriť "prečo ja ?". S hlasnejším preglgnutím som sa priblížil k postielke, zapozeral som sa na tu malú spiacu holku.. pôsobila tak nevinne, ako keby nemala s týmto tu všetkým absolútne nič spoločného.. no možno ani nemala. Vedel som čo musím spraviť ale, neodvážil som sa k tomu. Pár krát som si prehodil kunai v ruke aby som sa ukľudnil no stále to nešlo. Nakoniec som to vzdal, mohol som byť hocijak krutý a krvilačný ale toto som proste nedokázal. Iwa bunshin no jutsu.. poskladal som pečať a následne sa vedľa mňa vytvoril klon. Zdieľal moje myšlienky a tak som mu ani nemusel hovoriť čo má robiť, zobral túto malú na ruky a len sa s ňou pobral na prvé poschodie.. Tsuchikage ma zabije.. zamumlal som trocha sarkastickým hlasom. Následne som začal hladať nejaký alkohol, olej či hocičo, čo by mohlo dobre horieť.. vlastne som sa tým snažil obliať väčšinu vnútrajšku domu.. Dom bol približne v strede dediny takže by mal prípadný oheň vytvoriť dosť veľký rozruch.. dúfal som že to upúta dosť pozornosti.. aby bolo väčšina obyvateľstva na jednom mieste.. Prišiel som až dole kde už čakal klon ktorý zobral to dievčatko. Pokynul som hlavou na čo len prikývol a začal sa aj s ňou prepadávať do zeme.. ešte pár minút som počkal.. nakoniec som však len zobral jednu sviecnu a hodil som ju do druhej strany miestnosti.. oheň by sa mal zachytiť o olej a alkohol.. /olej sa používal v sviecnach myslím/.. tým pádom by mal čoskoro vzbĺknuť celý dom. Na to som sa však už nepozeral.. nechcel som riskovať že by som tým ublížil aj sebe a tak som sa po chvíľke tiež začal "ponárať" do zeme. Mysľou som pri tom klonom prikázal jednu vec, útok, všetky klony ktoré som mal pri hraniciach dediny začali skladať pečate a väčšina vlastne vyvolala kamenných golemov.. samotné klony útočili na obyvateľov skôr zo zálohy.. golemovia tu boli kvôli ničeniu budov a tiež ako masívna deštrkčná sila.. k tomuto masakru som sa však mienil pridať iba v prípade, keď to bude nevyhnutné.. zatiaľ som iba čakal niekoľko desiatok metrov pod zemou na vývoj situácie.

Dům začal hořet a celá vesnice byla v tu ránu na nohou... začali od studní(mají dvě) přinášet kbelíky s vodou a hasit to.... někteří začali přinášet deky.. a pár odvážlivců dokonce na sebe hodilo deky a běželi do domu... někteří se vrátili a někteří ne a všichni jsou zamtení co se to dějě....