Súkromné laboratórium Nefrit

Vstup do laboratória je "zo spodu" niekto kto nevie lietať alebo nemá lietajúceho summona sa sem proste nedostane, vlastne sa sem nikto nedostane ani vďaka perfektnému krytiu. Nemá totiž žiadne dvere, žiadny východ, iba špeciálnu zliatiku extrémne silného kovu ktorý odolá aj tým najprudším teplotám či mrazom. Prejsť nimi vie iba užívateľ Koutonu.

Má niekoľko meistností, vlastne je to jedna väčšia miestnosť ku ktorej je pripojených niekoľko blokov, v jednom bloku je zopár ciel, kde sú ešte živé experimenty, v ďalšom úschovňa tiel zvierat a ľudí /má v tom svoj systém xD/, ďalší blok je čisto na uskladnenie infekcií, liekov, jedov a podobne. Jeden blok je tiež určený ako "kuchyňa" poste chladnička kávovar a podobne. V hlavnom bloku sa nachádza jeden operačný stôl, pri ktorom je dosť prístrojov, tiež jeden stôl ktorý je večne zahádzaný papiermi, poznámkami, večne sú tam šálky od kávy a v podstate všeličo, jeden z blokov je tiež najviac zabezpečený a to je ten, v ktorom sú uschované všetky Nefritine doterajšie výskumy.

Sídlo trocha upravila, tjest vytvorila tu niečo ako tréningový priestor z ktorého sa nedostane ani kúsok chakry takže o ňom nikto nevie, tiež "ubikácie" alebo lepšie povedané jednu veľkú izbu ktorá skôr pripomína nejaké prezidentské apartmá.

Keď som priletela na Gryphonovi ku útesu, lietjaúceho ostrova Sora no Kuni, tak som si prezrela kovový útvar ktorý som tak dôverne poznala.. len som sa pousmiala, priletela som bližšie k nemu pri čom som dávala dobrý pozor na telo tej Inuzuki, nechcela som aby mi spadla.. nakoniec som natrčila ruku a kovová stena, sa predo mnou doslova roztvorila, vletela som dovnútra a ona sa za mnou znova zacelila a spojila. Kuchiyosena som následne odvolala, Inuzuku som zobrala do rúk a preniesla som ju až do miestnosti kde som pripravovala telá na výskumy. Momentálne bola prázdna páč som mala všetky telá uložené v kvázi "mraziacom" boxe. Položila som ju na stôl po čom som jej dala dole špinavé a krvavé oblečenie, to som hneď zahodila do istej priehradky páč tu muselo byť všetko sterilné !.. skontrolovala som jej životné funkcie, žila, ale bola doslova bez duše, bolo to telo ktoré nemal kto ovládať.. následne som ju omyla a vydezinfikovala, po tom som ju preniesla do hlavnej miestnosti kde som ju položila na kvázi "operačku". Ta, som ju pripojila na isté prístroje a následne som sa zapozerala do mojich poznámok.. celý čas som si pri tom hmmkala takú veselú pesničku. Zatiaľ čo som Inuzuku nechala ležať na "operačnom" stole tak som si sadla na stoličku len o pár metrov ďalej, prisunula som sa k stolu na písanie a babrala som sa vo svojich poznámkach.

Stála som nad operačným stolom pri čom som mala ruky zodvihnuté mierne nad telom tej Inuzuky, z rúk mi vychádzala fialová chakra, po jej tele sa rozliezali prazvláštny hadi z ktorých žiarila rovnaká, po tvári mi stiekla kvapka potu no nechcela som prestať, nie teraz. O pár chvíľ som znova započula ako jej začalo byť srdce, mierne sebou mikla a ja som sa len pousmiala, stále nedokázala nabrať vedomie no aj tak to bol, aspoň pre mňa obrovský pokrok. Tak som, aspoň na teraz skončila.. chakrový hadi zmizli ako aj chakra z mojich rúk, len som sa naklonila k Inuzuke, rukou som jej nahmatala tep, skontrolovala som jej životné funkcie po čom som si len spokojne prikývla. Zatiaľ to celkom vychádza.. povedala som si v duchu keď som zobrala bielu deku a prikrila som ju, ruky som jej pri tom dala von z deku pretože v nich mala zapichnuté infúzie ktoré jej telu dodávali látky potrebné pre život, ako živiny a tak. Teraz sa môj malý experiment nachádzal v kóme no bolo len otázkou času kým sa mi podarí jej dušu pozmeniť a znova ju prebudiť. Nakoniec som len vyšla z môjho labáku a začala som sa prechádzať po uliciach Sora no Kuni.
(presun)

Vstúpila som vchodom ktorý viedol z nemocnice, unavene som sa ponaťahovala po čom som len skontrolovala prístroje ktoré merali životné funkcie Inuzuki ktorá ležala na operačnom stole v hlavnej miestnosti. Zodvihla som nad ňu ruku a začala som ňou prechádzať po jej tele, ruka mi pri tom žiarila ružovou farbou, kontrolovala som či jej nezačali odumierať nejaké bunkdy. Nezačali čo ma ako tak uspokojilo.. nakoniec som si len sadla do kresla kúsok odtial.. pozrela som sa na stôl pred sebou a zúfalo som si povzdychla.. toľko papierov.. toľko protilátok !! a toľko jedov .. ah.. pomyslela som si a následne som začala kontrolovať písomné práce medikov-učencov ktorý mali v mojej triede vypísať protilátky a ich náhrady za isté jedy, ako aj jedy ktoré by sa týmito protilátkami ešte viac rozšírili.

vstoupil ajsem dovnitř a hledala svou krev
"Nef...." šla jsem za ní
"Měla by jsi si odpočinout po té misi." přistoupila jsem k ní a objala jí

Keď vstúpila tak som ju ani nezaregistrovala, aj keď som vlastnila Kagura Shingan.. nečakala som že za mnou pôjde až sem.. keď ma objala tak som sa však po dlhom čase uvolnila, mierne som si povzdychla a rukami som chytil tie jej ktorými ma objímala. Arigato Nee-chan, ale. nemôžem.. zameškala som kvôli nej príliš.. šepla som no zatvorila som oči a užívala som si ten pocit, pocit bezpečia a kľudu ktorý sa z mojej Nee-chan šíril.

"Ale tak práce počká tvoje zdraví ne, drahá, je mi líto co se stalo s yoshimim , ale ty by sis měla oddychnout, dala jsem ti ještě práci navíc tak pojď domů se vyspat." stála jsem jí držela

Heeem.. zamumlala som ospalo po čom som si zívla.. Možno máš pravdu ale.. nechcem to nechať rozrobené.. nakopí sa mi to zase zajtra.. zamumlala som, keď som sa k nej však viac pritúlila tak som hneď zmenila názor.. teda moje telo zmenilo názor za mňa.. na pár sekúnd som prešla do takého mikro spánku čo Crystal proste musela zaregistrovať, už len tým že som vtedy oprela celú váhu na ňu.. rýchlo som sa však spamätala a len som zatrepala hlavou. Tak.. uaa.. a..asi si vyhrala Nee-chan.. dodala som trocha zahanbene..

"No já si myslím vyhrávám nějak často." vzala jsem jí kolem pasu a vyváděla z laboratoře zpět do našeho domu
"Zítra ti s tím pomůžu když budeš chtít." usmála jsem sena ní (přesun)

Prileteli sme k spodnému okraju vznášajúcej sa Sora no Kuni, tam som iba spravial jednoduchú pečať a skaly predo mnou sa doslova "rozovreli".. objavila sa za nimi koutonová stena ktorá sa tiež proste "rozovrela" a mi sme mohli prejsť dovnútra.. vyzeralo to tu celkom v poho, aj keď sme zatiaľ boli len vo vstupnej miestnosti. Zosadli sme na zem a môj kuchiyosen sa len odobral na svoj pelech. Ehm.. sme tu.. pousmiala som sa na Aiko a len som luskla prstami.. čím sa želiezka z jej rúk zosypali a ona sa mohla znova voľne pohybovať.

Aiko Naihi

Aiko sledovala pozorne cestu k tomuto tajnému miestu.,, Ouuuuu." žasla nad týmto prechodom na nové miesto. Potom čo jej zložili retiazky si jemne obtrela zápästia.,, No super." povzdychla si a rozhliadala sa naokolo.,, A teraz akože čo?" spýtala sa zo zvedavosti.

Teraz tu ostaneš, musíš zapracovať na technike ktorá ti zmení vzhľad, nechceme riskovať že by ťa niekedy niekto zo Sunagakure spoznal že ? zaškerila som sa a následne som jej naznačila aby išla za mnou. O tomto mieste nevie nikto, okrem mojej sestry, tiež sem nikto nemá prístup. Povedzme, že si odoberiem časť tvojho DNA no.. heh.. na vedecké účely.. inak máš v podstate voľnú ruku, pochopiteľne po tom, čo sa dokonale naučíš zamaskovať svoju chakru a zrak.. vieš.. asi ti darujem jednu z mojich schopností.. Kagura shingan, nič lepšie v oblasti senzibilov neexistuje.. zaškerila som sa ešte a len som ju zaviedla až do izby.. kde budeme spať obe.. mala som len jednu aj keď bola natoľko veľká že by sa tu v klude vyspala polovica dediny. (obrazne)

Aiko Naihi

,,Časť DNA?" zaskočila sa Aiko.,, Ale nešahať veľmi, som háklivá na svoje telo." zasmiala sa.,, Zmena výzoru?" zamyslela sa nad touto možnosťou.,, To aby som si rozmyslela ako budem vyzerať, jednoznačne budem musieť zapracovať na svojom budúcom výzore." prikývla a rozprávala sama pre seba.,, Tak to berieeeem." usmiala sa a šla za ňou.

Hai no.. tak.. tu budeš spať.. myslím že je to tu zariadené celkom.. pekne.. no.. tak poď za mnou. Dúfam že sa moc nebojíš injekcii. povedala som a následne som znova vyšla.. išla som len kúsok po chodbe až som došla do hlavnej miestnosti.. Bol tam aj operačný stôl a okolo neho niekoľko prístrojov.. bokom v miestnosti, teda skôr tak kúsok od stredu bol normálny stôl kde bolo nespočetne veľa hrnčekov od kafé a veľké stohy papierov.. tiež nejaké nedoskúmané vzorky. Sadneš si prosím tam ? spýtala som sa jej a ukázala som na operačný stôl.

Aiko Naihi

,,Si robíš srandu?" zírala Aiko zaskočene keď vošla do miestnosti a zbadala operačný stôl.,, Veď to je operačka." dodala ale videla, že veľmi nemá ani na výber. Pokrčila ramenami a pomalým krokom si to nasmeroval ku stolu na ktorý vyskočila a posadila sa.,, No.... pripravená." doplnila potichu.

Hum.. sotva to budeš cítiť.. pousmiala som sa po čom som prišla ku nejakým skrinkám.. chvíľku som sa v nich prehrabávala až som našla škatuľku, bola tam injekčná striekačka spolu s dvoma ampulkami.. podišla som ku Aiko a skontrolovala som že u seba nemá žiaden piesok ktorý by ju ochránil. Prišla som k jej ramenu.. vlastne spoza ňu, stiahla som jej kúsok trička a následne som odobrala dve ampulky krvi (malé ampulky).. to stačí.. odpovedala som a krv som išla uložiť to trezoru.

Aiko Naihi

,, No tak to teda dúfam, že nebudem." pousmiala sa Aiko a cítila ako jej časť trička ťahá dolu.,, Aaaaaaaaau." zjojkla keď jej brala krv.,, Už tak dlho ma nič nezranilo." povzdychla si a potom si hneď napravila tričko.,, Tak teda dobre ak je to všetko tak som rada, že to mám za sebou. Čo budem teraz robiť?" spýtala sa ešte raz dodatočne.

Pozrela som sa na Aiko a následne som sa len pousmiala.. teraz? teraz pôjdeš spať.. si unavená.. vidieť to na tebe.. mávla som rukou no po tom som sa ešte zastavila.. kúpeľna je rovno a na pravo.. keby si ešte niečo potrebovala tak budem tu.. dodala som po čom som si len sadla za stôl.. začala som ho trocha upratovať a zrovnávať papiere.

Aiko Naihi

,, Tak ja veľa spánku nepotrebujem pretože som zvyknutá spať len to málo minimum." dodala Aiko a ostala sedieť na operačnom stole.,, Takže si môžem aj pospať to je pravda." usmiala sa, ľahla si na operačný stôl. Zatvorila oči a príjemne zaspávala na tom stole akoby nič.

V tvári sa mi objavil taký mierne udivený výraz.. eh.. ak sa o tomto dopočuje Onee-chan .. tak som mŕtva.. prebehlo mi hlavou na čo som sa len usmiala a ďalej som pokračovala v robení "úloh".. ako papierovanie, rozpis nových tréningov, ročníkov a podobne.

Aiko Naihi

Po dlhej dobe sa Aiko začala pomaličky prebúdzať. Roztvorila oči a lenivo sa posadila. Poriadne sa natihla s dlhým zívnutím.,, To bolo spánku." dodala potichu a otočila sa na Nefrit.,, Tak čo ideme na to?" spýtala sa zvedavo.

Hai.. je to pripravené.. pousmiala som sa a následne som sa len postavila.. zaviedla som ju až do úplne prázdnej miestnosti, celá miestnosť bola jednej farby a keď sme vstúpili tak sa za nami zavreli dvere. Teraz je to na tebe, ja len budem dávať pozor aby si nezničila svoje okolie.. proste.. budeš musieť do svojho vnútra, prelomiť pečať a.. porozprávať sa s ním.. to som však len ćítala.. je dosť možné že s ním budeš musieť bojovať.. hovorila som po čom som len ukázala do stredu miestnosti.. veľa šťastia..pousmiala som sa ešte.

Aiko Naihi

Pokojne nasledovala Nefrit až do prázdnej miestnosti.,, No to som teda fakt zvedavá čo to bude." napadlo ju v duchu a posadila sa do stredu miestnosti.,, Milé od teba no." povzdychla si a zhlboka sa nadýchla.,, No fajnovo, nová exkurzia do svojho podvedomiaaaa." preblesklo jej hlavou, zavrela oči a pomaly sa vnárala do seba.

Aiko Naihi

Aiko pomaly ale isto kráčala rovnakou cestou akú poznala zo svojich snov. Šla priamo a stopy sa odtláčali na piesku a ostávali tak nemenné na pamiatku toho kto sem šiel. Nikde nič, všade obyčajné ticho a prázdna púšť. Vedela kadiaľ má ísť a prečo prišla práve sem. Sebaisto so zdvihnutou hlavou pokračoval až zastala pred mohutnými železnými dverami ktoré osamotene stáli uprostred ničoho. Opatrne položila ruku na dvere a čakala. Predstavovala si čo ju za nimi čaká a neminie. Dobre vedela aké zlo a monštrum sa za nimi nachádza.,, Teraz alebo nikdy.“ Preblesklo jej hlavou.,, Ak raz vstúpiš už nikdy nenájdeš cestu spať pretože kto sa vzdá ten zomrie. Kto vyhrá nájde poklad o akom sa mu v živote nesnívalo.“ Prechádzalo jej neustále hlavou. Všetky možnosti ktoré by mohli nastať jej ako film prechádzali hlavou v obrovskej rýchlosti až ich nedokázala stíhať. Nakoniec ale prevážala jej tvrdohlavosť a neoblomnosť s ktorou prišla a bola pevná rozhodnutá urobiť čo si už dávnejšie zaumienila.,, Ja nesklamem, prišla som si po to čo mi bolo odobrané aj s úrokmi.“ Ozvala sa sebavedome a v tom momente silou potlačila na dvere ktoré sa začali samy otvárať. V tom momente sa jej v hĺbke duše objavil útržok spomienky. Jemné prebliknutie jej samotnej pred týmito dverami. A tie slová sa nedali prepočuť...,, A ten momente otvorili sa brány pekelné aby monštrum dokončilo to, čo iní začali.“ Na Aiko bolo vidno jasné prekvapenie vzhľadom na to, že na minulosť nemala vôbec žiadnu spomienku ale to ju hneď prešlo a s pôvodným sebavedomím rázne vykročila do tmy, do zabudnutia a do náruče čohosi...
Objavila sa doslova uprostred ničoho. Stála na ničom a nikde nikoho. Len biela farba ju neustále obklopovala a na chvíľu Aiko nedokázala rozlíšiť čo je zem a čo nie.,, Frustrujúce čo?“ ozval sa mohutný až strašidelný hlas a ona presne vedela kto sa jej to po dlhej dobe prihovára.,, Nevedieť kde si, nevedieť ako sa dostať von a nevedieť kto si.“ Pokračoval ďalej a Aiko pomaly dvíhala hlavu aby jej pohľad spočinul na osobe ku ktorej pociťuje čistú nenávisť. Pred očami sa jej zobral obraz monštra zatvoreného v cele ktorého držala pod kontrolou jediná pečať, jediný kus papiera ktorý držal monštrum tam kde patrí.,, Potom je celý môj doterajší život frustrujúcim.“ Odpovedala po dlhej chvíli a urobila prvý krok.,, Celý ten čas, celé tie roky si nič nepamätám. A jediné vodítko k odhaleniu kto som si ty!“ podotkla rázne a pristupovala pomaly k bráne na ktorej bola pečať priložená.,, Bol som uväznený mnoho rokov a prešiel som telami mnohých shinobi no na teba si spomínam jasne. Aiko Naihi.“ Zasmial sa.,, Bola si najpozoruhodnejší prípad do ktorého ma tie hlúpe stvorenia nazývané ľuďmi mohli zapečatiť.“ Dokončil s úškrnom a Aiko konečne zastala pred bránou. ,, Vieš veľmi dobre prečo som tu.“ Nadýchla sa Aiko.,, Áno to viem veľmi dobre nie si prvá ktorá sa o to pokúsi a vzhľadom na to, že to nikto ešte neprežil nebudeš ani posledná.“ Upozornil ju.,, Hoc musím uznať dostala si sa dosť ďaleko. Len psychopat môže žiť tak pokojným životom keď má v bruchu zapečateného legendárneho démona Ichibi no Shukaka.“ Doplnil seba samotného.,, Ale ja nie som ako tí ostatní to hádam dobre vieš.“ Začala Aiko ale hneď bola prerušená.,, Ale ty dobre vieš, že na to aby si dokázala urobiť to čo chceš musíš tú prekliatu pečať zložiť.“ Uškrnul sa znova Shukaku.,, Ak tento akt strhnutia urobíš prebudíš moju silu na maximum a ja budem opäť voľným a jedinou zábranou k tomu aby som sa oslobodil budeš ty Aiko. A vieš, že ja nemám zľutovanie pred nikým a pred ničím. Dobre si pamätáš naše stretnutia aj keď tu bol ten chlapík. Nedokázala si ma udržať.“ Užíval si to Shukaku každým kúskom a každým slovom.,, Vtedy som dostala lekciu a úder pod pás ktorý som teda istotne nečakala ale dnes už som pripravená a tvoje psychické útoky už na mňa nepôsobia. Už to nebude ako vtedy moja sila narastala deň čo deň kým ty si čakal na túto príležitosť. Tak ako ty si chcel dostať šancu sa dostať von tak ja som chcel dostať šancu pochovať ťa ešte hlbšie vo vnútri.“ Odsekla a ruku položila na pečať.,, Nedokážem uveriť, že si ochotná riskovať svoj život a všetko len preto aby si ovládla mňa. Pre takýto cieľ chceš skutočne zomrieť? Tak budiš, oslobodím sa a vrhnem sa do sveta v ktorom rozprúdim utrpenie a nešťastie nevídaných rozmerov aké svet už dlho nezažil.“ Tešil sa z tých predstáv Ichibi no toho už veľmi Aiko nevnímala. Sústredila sa na to čo bude nasledovať. Plná síl a odvahy bola skutočne presvedčená, že dokáže vzdorovať všetkému a všetkým. No stalo sa to znova. Bez varovania jej mysľou preletela nová spomienka. Opäť videla seba a rovnako ako teraz jej ruka spočívala na pečati a obe tak ako Aiko v spomienka aj táto skutočná pomaly strhávali pečať.,, A proroctvo sa začalo napĺňať. Apokalypsa ktorú malo priniesť dieťa narodené pri splne mesiace bude sprevádzať monštrum ktoré zničí svet.“ Ozývali sa slová a odrážali sa odvšade a na to tesne pred strhnutí Aiko zastala.,, Rozmyslela si, si to?“ spýtal sa Shukaku nespúšťajúc z nej oči. Ona len ticho stála očividne nevnímajúc skutočnosť a realitu ktorá teraz prebiehala. Po dlhej chvíli zodvihla pohľad svojimi očami sa zadívala do tých Shukakových.,, Ty si odpoveďou k mojej minulosťou a kľúčom k budúcnosti.“ Zašepkala potichu.,, Tak do pekla, k čertu s tebou!“ skríkla okamžite na to a jedným ľahkým ťahom strhla definitívne pečať.
Tak ako pečať pomaly padala k zemi, rovnako rýchlo padla Aiko na kolená a sklonená sa chytila za hlavu a začala kričať od bolesti a utrpenia. Na druhú stranu Shukaku oproti nej radostne vykríkol cítiac, že sa mu opäť vracia všetka jeho sila a sláva ktorou kedysi dávno oplýval predtým než ho zapečatili.,, Chyba prcku. Ty malý fagan urobila si najväčšiu chybu keď si strhla tú pečať lebo zároveň s tým som dostal plnú moc nad týmto miestom.“ Rehotal sa spokojný Shukaku nad touto udalosťou a videl, že na zemi sklonená Aiko nevýslovné trpí. ,, Z chýb sa učíme, škoda, že z tejto sa ty už nikdy nepoučíš.“ Uškrnul sa radostne Shukaku a zhlboka sa nadýchol a jeho brucho sa nafúklo.,, Pozdrav pekle.“ Stihol ešte prehovoriť predtým než z úst vypľul obrovskú vzdušnú strelu namierenú proti Aiko. O pár sekúnd ba ani toľko nie strela priamo na to miesto narazila a ozval sa mohutný výbuch a celé to miesto zahalil prach.,, Očakával som, že bude viac vzdorovať na tie reči ktoré ma....“ zasekol sa uprostred vety keď cítil, že sa nemôže pohnúť.,, Piesok?“ zaskočil sa pri pohľade na svoje dolné končatiny a sledoval ako prach ustupoval a tam stála Aiko.,, Možno máš moc ktorou neoplývam ale tu som pani ja.“ Podotkla sebavedome.,, Nikdy nemôžeš ovládnuť moje podvedomie kým ti to ja nedovolím alebo sa sama nezrútim. Dobre som vedela čo bude nasledovať keď sem prídem a patrične som sa na to pripravila.“ Usmiala sa šibalsky a sledovala jeho prekvapený výraz v očiach.,, Lenže ešte sme ani nezačali tak ľahko to neskončí.“ Upozornil ju Shukaku no to už mala predpaženú ruku.,, Ja viem a keď už som raz otvorila brány pekelné hodlám ich aj sama zavrieť. Sabaku Kyu.“ Dokončila a stisla dlaň do päste a Shukakove nohy pocítila ohromný tlak čo vyvolalo obrovský výkrik.,, Obdivuhodný tlak no nie dostatočne silný na to aby ma mohol poraziť.“ Odsekol a vplyvom svojej chakry odstránil piesok so svojich nôh.,, Idem si pre teba Aiko.“ Zreval hneď a rozbehol sa k nej.,, Suna Arare.“ Zodvihla Aiko ruky a nad Shukakom sa vytvoril mohutný mrak piesku z ktorého začali padať obrovské kusy piesku a zastavili Shukaka ktorý sa okolo seba rozháňal rukami.,, Chce to presnosť ale na takúto vzdialenosť by som mala trafiť.“ Preblesklo jej hlavou a spojila ruky aby stihla využiť toho, že je zamestnaný.,, Rendan Suna Shigure.“ Dokončila a v momente z piesku pred ňou začali vylietať vysoko rýchlostné strely ktoré zasiahli monštrum priamo do očí čím ho oslepili.,, Moja príležitosť.“ Okamžite na to zareagovala AIko ktorá bola pripravená hoc aj na tú jedinú šancu ktorú jej mohol poskytnúť. V momente sa rozbehla oproti nemu a vyskočila na jeho nohy po ktorých rýchlo bežala vyššie s cieľom dostať sa k jeho hlavou. Cestou hore sa snažila vyhýbať sa jeho obrovským rukách ktoré ju len tak tak vďaka piesočnej obrane nezasiahli. Keď už bola hore, vyskočila rozhodnutá zasadiť mu posledný úder. Lenže ako tak sa k nemu približovala. Shukaku nečakane otvoril papuľu a zhltol ju.,, Ksakru.“ Zanadával Aiko ktorá teraz skrčené bola ukrytá v jeho papuli a jediné čo ju chránilo pred zhltnutím bola katana ktorá zabraňovala Shukakovi úplne zatvoriť papuľu.,, Skap konečne, nenaťahuj to.“ Zamrmlal Shukaku.,, Budem bojovať hoc aj do súdneho dňa.“ Rozhodla sa Aiko a vytvorila malú guličku ktorú poslala priamo na Shukakove mandle vediac, že ju to zachráni. Hneď na to Shukakovi prišlo zle vypľul Aiko no ešte predtým jej stihol uštedriť priamo ranu a tak odletela ďaleko od neho. To už sa piesočný mrak nad ním rozplynul.,, Taký úder... nebyť piesočného brnenia a obrany ktorá tlmila úder už by som sa nedvihla.“ Povzdychla si Aiko a pomaly vstávala.,, Toto bola moja možno posledná šanca uštedriť mu úder.“ Preblesklo jej hlavou.,, V každom prípade aj on dostal istá zásah technikou a nejaký čas bude mať znížené vnímanie od toho priame zásahu do očí. Takže nebude mať tak skvelé reakcie ako predtým.“ Skonštatovala a vytvorila pred sebou malý ostrovček piesku na ktorý sa postavila a tým vyletela do vzduchu.,, Ak sa rád hráč tak budem hrať aj ja.“ Pousmiala sa a videla ako na ňu letí ďalší výstrel z papule toho monštra. No piesočný ostrovček okamžite uhol strelu a Aiko jediný švihnutím ruky vyslala obrovskú guľu piesku proti nemu. Takto začala nekonečná prestrelka medzi dvoma súpermi z ktorých ani jeden nehodlal ustúpiť keď v tom momente Shukaka zradil jeho oslabený zrak a rázom schytal ranu piesočnou guľou ktorá ho na chvíľu dezorientoval. To musela Aiko využiť a jemne sa prikrčila a plnou silou sa odrazila priamo k nemu. Za letu vytasila katanu na ktorej zablyšťalo jej vlastné meno vyryté. Napriahla sa schopné konečne zasadiť úder keď na to tesne predtým Shukaku zbadal Aiko z papule vystrelil nepripravenú strelu takže značne oslabenú, no dosť silnú na to aby ju odhodil do bezpečnej zóny od neho kde dopadla do veľkej kopy piesku.,, Ach.“ Zakašľala a spolu s tým aj trochu krvi.,, Musím uznať bojovala si veľmi statočne na to aká si maličká ale nastal koniec.“ Podotkol značne zranený Shukaku a sledoval ako Aiko zakryla kopula piesku a ukryla ju.,, To už ti nepomôže. To mohlo kedysi fungovať ale dnes nie.“ Pokrútil hlavu a taktiež zodvihol ruku.,, Rozdrvím ťa tvojou vlastnou technikou.“ Upozornil ju a v tú chvíľu ju napadla ďalšia zo spomienok. Spomínala ako stála samotná v bielom zatratení a sledovala smrť ľudí a plakala.,, Použijem silu na to aby som zabil tvojich blížnych tak ako ty potom budeš zabíjať rovnako touto technikou.“ Preblesklo jej spomienkou.,, Tak a teraz sa vráť odkiaľ si prišla a nadobro.“ Upozornil ju.,, Sabaku Kyu.“ Stlačil labu do päste a guľa v ktorej sa Aiko nachádzala sa zmenšila a vybuchla.,, Je koniec.“ Potešil sa konečne.,, Nebude koniec kým to nepoviem ja!“ skríkla spoza neho AIko ledva stojac na nohách.,, Ale ako si mohla???“ zaskočil sa v tom momentu Shukaku.,, Neviem kým som bola.“ Prehovorila a spojila ruky.,, Neviem kým som.“ Pokračovala a sústredila veľké množstvo chakry.,, Ale dnes sama rozhodnem kým sa stanem!“ sebavedomo vykríkla.,, Ryusa Bakuryu.“ Dokončila jutsu a pred ňou sa zodvihla mohutná vlna piesku ktorá naberala na sile a výške.,, Ale ako si mohla a kedy si sa to naučila?“ žasol Shukaku.,, Vpred ma poháňala nenávisť ktorú k tebe prechovávam a túžba po poznaní. Nebudem to ja ale ty kto dnes upadne do zabudnutia večného do pekla samotného.“ Zdôraznila a zároveň sa s tým v jej hlave prebúdzali rôzne spomienky.,, Ale počkaj to nesmieš.“ Okríkol ju a vystrelil pár striel no tie akoby piesok ignoroval.,, Neskoro.“ Pokrútila hlavou a vyslala vlnu piesku rovno po ňom a ten sa na neho nevýslovne vrhol a začínajúc ho obaľovať.,, Takto to nemalo byť.“ Ozýval sa jeho has no hneď na to ho pohltil piesok. Na to Aiko vyskočilo na obrovskú hromadu ba až ostrov piesku.,, Už viackrát nie. Sabaku Taiso.“ Zašepkal a položila ruky na piesok. V tom momente sa piesok začala nehorázne otriasať a bolo jasné, že všetok piesok na celom tele extrémnym tlakom drvilo Shukaka. Na to bolo vidieť na tvári Aiko stekajú slzy.,, Cítim tvoju bolesť ako svoju vlastnú lenže tak ako sme boli spojený sa dnes musí spojiť do jedného celku. A inak to nejde. Ichibi.“ Zašepkala a hneď na to na ňu doľahlo vyčerpanie a ona dopadla na zem na kôpku piesku. Shukaku sa zvládol z posledných síl dostať von z piesočného ostrova a bezvládne ostal ležať. Pohľad Aiko ostal zameraný priamo na neho.,, Bola si to najmilšie stvorenie aké kedy v tej vesnici žilo.“ Prehovoril Shukaku čo zrazu prekvapilo Aiko.,, V tej dobe som bol neustále ovládaný niekým iným a mojou úlohou bolo rozprášiť a zničiť jednu rodinu ktorá vládla istej vesnici.“ Povzdychol si.,, Bola si strašne šikovná už vtedy aj keď si sa držala stranou. No presila bola ohromná a jediná šanca bola vložiť ma do stvorenia nie toho ktoré dokáže svojou nenávisťou prebiť tú moju. Ale do stvorenia ktorá láskou a nevinnosťou dokázala prevýšiť tú nenávisť skazu ktorú v sebe ukrývam. Ty si to dokázala ako nikto iný predtým no jednu noc.“ Nadýchol sa a z bolesťami pokračoval.,, Vesnica bola napadnutá shinobi organizáciou a tá ovládla teba a pomocou genjutsu ťa donútila vypustiť ma. Musela si sa dívať na všetku tu hrôzu a utrpenie.“ Dokončil a Aiko si začala spomínať. Pamätala si na tie roky opatery, spomínala si na tváre svojich rodičov a na krásnu vesnicu.,, No lenže tú ťa zradila tvoja láska pretože s tým momentov si prišla o všetko čo si mala a nie vlastnou nenávisťou ale tou tvojou si ma hnala k tomu aby som využil všetko a dokonca aj tvoje piesočné techniky na zavraždenie nie len ľudí vo vesnici ale hlavne shinobi tej organizácie. Už len jediný shinobi dokázal ubrániť a ochrániť to čo ostalo, teba. Pamätáš sa?“ spýtal sa jej a Aiko si spomenula na svoju sestru, doráňanú a na pokraji síl ako stojí pred bránou a odrieka.,, Na veky večné, do zabudnutia neúprosného a do brán pekelných. Posielam ťa démon a s tebou aj spomienky osoby tej najčistejšie. Tak aby si nikdy nespomenula na to čo spôsobila. S tebou odíde aj bolesť a utrpenie ktoré zažila a hádam nikdy nezažije. Trp a odriekaj sa v očistci do ktorého patríš. Tu a teraz zaprisahám sa, že sa nikdy nevrátiš.“ Odrecitovala slová Aiko tak ako si ich pamätala.,, Áno presne tak, lenže tvoja sestra nemala dostatok síl na to aby to uskutočnila v plnej a preto si dnes spomínaš.“ Potvrdil jej.,, Ale prečo mi to hovoríš, prečo až teraz?“ zúfalo sa spýtala a vykašľala kúsok krvi.,, Pretože dnes si ukázala, že tak ako vtedy, tvoja duša a telo boli silnejšie ako ja. Vedel som, že raz nastane tento deň pretože to nie ja som bol tým kto ti daroval tieto schopnosti ale oni samotné sú v tebe a sú tvojou súčasťou.“ Informoval ju a z ťažka vydychoval.,, Potom isto pochopíš.“ Zašepkala a tackavo sa postavila. Kráčala priamo k nemu a v tom na zemi zbadala katanu so svojim menom.,, To bol dar odo mňa. Preto nikdy nestratila svoj lesk.“ Uškrnul sa Shukaku. Na to ju Aiko vytiahla zo zeme a prstom prešla po čepeli a pristúpila k nemu.,, Dar darom sa odpláca, krv krvou sa odpláca, bolesť bolesťou sa vracia.“ Prehovorila.,, Démon legendárny vrátiš sa tam kam si bol predurčený. Svetlo sveta ti bude odopreté a sila rozdelená. Dnes sa dve stanú jedným a ty sa spojíš s Jinchuuriky akoby ste nikdy neboli dvaja.“ Recitovala Aiko.,, Váš klan si to nikdy nedokázal odpustiť, tie verše boli typické.“ Oddychovačne oznámil.,, Tak zatiaľ, Ichibi.“ Zašepkal v tichosti a katanu mu zabodla priamo medzi oči.,, Prídem raz za tebou, porozprávať sa.“ Ubezpečila ho a v momente z neho začala vyťahovať chakru.,, Aaaaaach.“ Vzdychla Aiko.,, Ak to chceš dokončiť musíš ju zobrať všetku.“ Doplnil.,, Ja vieeeem.“ Vzdychla opäť pod návalom vyčerpania. Po chvíli už vytiahla úplne všetko.,, A proroctvo bolo dokonané.“ Dodala a všetko začalo miznúť.,, Zbohom.“ Skríkol za ňou Shukaku.,, Nie Zbohom ale Dovidenia.“ Opravila ho a v momente sa prebudila.
Tentoraz už to nebola Aiko ako predtým. Tentoraz mala na sebe plášť Shukakovej chakry bez toho aby sa nejako prejavoval. Radostne si obzerala svoje telo ktoré teraz pokrývala.,, O tomto som kedysi snívala... úplne ovládnuť démona. Dokonalý Jinchuuriky.“ Radostne dodala.

Prešli asi dva.. alebo tri dni? neviem, nepočítala som to.. aj tak to však bol hrozný úspech.. aspoň som si to myslela. Že shukaka ovládla sama, nevedela som pochopiť prečo to nezvládla už dávnejšie u Kazekageho. Takže.. myslím že ťa môžem oficiálne menovať sa Jounina u Sora no Kuni.. pousmiala som sa po čom som len podišla bližšie.. hm.. hmmm.. zaujímavé.. povedala som potichu pri čom som si ju obzerala, celý ten jej bijuu plášť.. vieš sa premeniť aj do Shukakovej formy? mini alebo veľkej? aj keď asi by som skúsila len tú zmenšenú páč do tej plnohodnotnej ti to táto miestnosť proste nedovolí.. Dodala som a ustúpila som o niečo ďalej.