Aiko Naihi

Jméno Přímení:
Aiko Naihi

Věk:
18

Pohlavie:
Žena

Hodnosť :
Kazekage

Podstata:
Suna (Doton+Fuuton)

Místo původu:
Sunagakure no Sato

Kekkei Genkai:
Suna
(Špecifická schopnosť ovládať piesok a manipulovať ním)

Povaha:
Aiko je strašne nevypočítateľná a náladová povaha. Je schopná meniť nálady dokonca aj podľa počasie a stačí jej aj jedený podnet na to aby sa stala zúriacim tornádom alebo pokojnou a poslušnou ako šteniatko. V podstate je to dosť povoľná holka ktorá rada zachádza za hranice čohokoľvek a nehanbí sa urobiť pre niekoho hocičo na svete.

Fóbie:
Zo smrti

Sen:
Nájsť zmysel života.

Vzťahy:
Nejaké zvláštne vzťahy nemá pretože o rodinu prišila a skončila v Sunagakure sám.

Štýl boja:
Aiko vkladá celú svoju schopnosť hlavne v ninjutsu ktorá v jeho rukách mení na bojovú zbraň ktorou je piesok. Svoje taijutsu využíva minimálne len ak zlyhá ninjutsu, ktorého sa nevzdá ani v tých najkritickejších situáciách pretože je to časť jeho samotného.

-Taijutsu:
Slabá časť jej schopností, ktorá sa zriedka kedy ukazuje. No predsa sa nájde príležitosť.

-Ninjutsu:
Najdôležitejšia a najsilnejšia zložka schopností.

-Genjutsu:
Genjutsu osobne nepoužíva a ani sa o neho nezaujíma.

- Zbraň, vybavenie:
ZVN
Tykev s pieskom
Katana, ktorá skôr slúži len ako spomienka na minulosť.

Zvláštnosti:
Na krku má jazvu, ktorá sa nikdy nezahojila úplne ale nie je už takmer viditeľná. No Aiko to nevadí a je na ňu skôr hrdá, jedna z posledných spomienok ktorú má.

Životopis postavy:
,, Nevedomosť je sladká.“
,, Život bez spomienok utrpenie.“
,,Kto som?“ padla otázka.,, Kde to som?“ nasledovala ďalšia.,, Ako som sa sem dostal?“ prichádzala ďalšia a za ňou mnohé iné. Ťažké prebudenie ako po zlom sne uprostred ničoho. Aké to je frustrujúce prebudiť sa niekde netušiac nič a o nikom. Ležať v krvi preliatej, na mieste prekliatom, s rukami poškvrnenými smrťou.
Dievča netušiac ako ani prečo sa prebudila na tomto mieste. Nepoznala nikoho, nepoznala nič ale videla všetko okolo seba. No nedokázala si spomenúť ani na záblesk toho čo bolo predtým. 17 rokov života sa v momente premenili na nič akoby vietor jemným vánkom odvial všetko do zabudnutia. Ostala len ona, ona sama, on jediná.
Strach, obavy a zdesenie. To jediné videla a to jediné cítila. To v nej prebudilo ten najdôležitejší inštinkt aký sa prebudiť u dieťaťa môže... útek. Utekala a utekala ďaleko preč, preč od tohto všetkého. Preč od krvi a smrti ktorú práve zažila no vinníka nenašla. Pochybnosti sa v nej prelínali s myšlienkami.,, Čo ak som to bola ja? Čo ak som bola tým kto to spôsobil? Prečo sa to vôbec muselo stať?“ to boli jedny z prvých otázok.
Stačil jediný pohľad na svoj odraz ktorý zbadala na vodnej hladine. Jazva na krku ktorá bola dostatočne čerstvá na to aby jej došlo čo sa práve odohralo. Tykev na chrbte znamenala symbol jej sily a katana ktorú mala pripnutú k boku jej naznačovala kým je a dala jej odpoveď na to kým je... Aiko Naihi.
Od toho dňa len hľadala to čo stratila. Spomienky, život a rodinu. Hoc vedela, že pravda bude bolieť a možno strojcom všetkého utrpenia bude ona aj napriek tomu sa odhodlala nájsť odpoveď. Ruka v ruke s tým šli aj jej schopnosti. Každú chvíľu skúmala čo dokáže. Nebolo to náročné pretože ich mala v sebe vrodené, schopnosti ktoré sa aktivovali kedykoľvek nehľadiac na to, že si nespomínala kde k ním prišla. Len ten piesok... ten piesok jej dávala nádej, že raz nájde odpoveď ktorú hľadá. Svoje schopnosti bola nútená pri ceste svetom použiť zopárkrát. No akoby to nebola ona. Čím viac sa do boja vkladala tým bezcitnejšia bola až musela naplniť krvavú cestu ktorú si vybrala.
Cesta pravdy ktorú hľadá je ťažká a náročná. Vie, že bude musieť siahnuť na dno svojich schopností. Vie, že bude musieť opäť preliať krv hoc aj nevinných. Vie, že bude musieť opäť nahliadnuť smrti do očí a vie, že odpoveď nájde... aj keby mala otvoriť samotné brány pekelné a nájsť pravdu aj v temnote zabudnutia.

-Obrázok: