Miestnosť za pultom hostinca

First topic message reminder :

Klasická poloosvetlená miestnosť so stolom, štyrmi gaučmi naokolo, plná nukeninov, strážnych goríl (čím myslím samozrejme ľudí xD) a samozrejme žien...

Prečítal som si odkaz a zo srdca som sa zasmial.
"Vyzerá to, že nadišla moja príležitosť."
Zbalil som si zopár vecí a vydal sa preč. - PRESUN

docela dos dlouho jsem strávila ve spoelčnsti s nukeninam a začínala mi chybět Tetsuyaova přítomnost.
"Chlapi jdeme najít šéfa, hned!" zavelela jsem kupodivu se všichni zvedli a následovali mě (přesun)

vrátila jsem se zpět do hostince opět plná znepokojení problém bylo že tohle nebylo genjutsu které by se dalo zrušit ta jeho tvář se mi v očích zobrazuje stále, ta krev bylo to opravdu nechutný zašla jsem do svého pokoje a lehla si do postele a znovu si přehrávala ač jsem chtěla nebo ne celou akci a usínala jsem s obavou a strachem a Tetsuya...

Prišiel som do miestnosti a porozhliadol som sa. Hmm. Nikto?
Sadol som si na gauč ktorý tam bol. Tak si asi počkáme. Nyoko len prikývla a skočila na gauč a pohodlne si ľahla na bok.

Pretiahol som sa a zívol som si. Ježíš... tu je nuda serem na to vypátram ho aj sám! Poviem a pozriem na Nyoko ktorá spala. Usmial som sa a nechal som ju zmiznúť.
Tak... Kusol som sa do prsta a urobil som pečate.
Kuchiyose!!
Pri mne stál Taro, Čierny leopard.
Čauko Taro... Aj teba som už celkom dlho nevidel. Pohladil som ho na hlave. Odvezieš ma prosím.
Leopard zavrtel hlavou na znak nesúhlasu a zdvihol ľavú labu. Mal ju celú obviazanú.
Čo sa ti stalo?
Boj o dominanciu
Aha... dobre, tak ak chceš môžeš odísť. Po leopardovy zostal iba mráčik.
Ach.. Tak teraz zostáva iba Ken´ichi. Znova som zopakoval proces a naproti mne stál mohutný čierny panter.
Kto ma to volá?
To som ja, Takashi Rozpačito sa usmejem.
Panter prídem pri mňa a oňuchá ma. Potom sa mi otrie o ruku a ja ho pohladím.
Odvezieš ma prosím.
Panter len zavrčí a prikývne. Nasadnem na neho a rozbehne sa von.
(presun)

Sedel som na mieste, kde predtým oni.
"Čo to tu páchne, skoro ako mačka."
Nezdržal som sa dlho. - PRESUN

už mě nebavilo sedět s nukeninama a rozhodla jsem se jednat i ve jménu Tetsuyi (přesun)

Konečne po tak dlhom čase sem konečne chcela žiť normálne a preto som pomáhala v hostinci.Za tie dva roky som sa úplne zmenila,prekonala som smrť Minata a to že ho už nikdy neuvidím ale vo snoch ma stále navštevoval.Oprela som sa o stenu a pozerala či niekto nepríde len tak.

"Uzumaki Kushina, ako dlho to už môže byť," identifikoval som osobu ihneď po návrate do hostinca.
"Istotne to už bude nejaká tá doba, čo sme spolu naposledy spolupracovali pri eliminácii vyšetrovacieho úradu."
Na to, že som tu nebol niečo okolo 3 rokov, sa zdá byť všetko pomerne v poriadku.

Pozrela som na toho človeka ktorý prišiel a skoro oči mi vypadli."Tetsuya konečne!nechcela sa mi tu trčať stále samej a starať sa tu o to"poviem z úsmevom opretá o stenu

"Sama? Starať?" Porozhliadol som sa na vôkol.
Takže Halinor tu už nepracuje, pochopiteľne ani ostatní. Pri prvej príležitosti vzali všetky prachy a zdrhli, skutočne "nepredvídateľné". Napriek tomu však musím uznať, že to tu vyzerá pomerne slušne.
"Odviedla si viac než dobrú prácu," nepostával som dlho a pri najbližšej príležitosti ihneď vyskočil na svoj starý dobrý gauč.

Prišla som k nemu vzala metlu a začala som ho s ňou byť"Ty si myslíš že tu budeš len tak sedieť!žiadne také" kričala som naštvane

"Auvajs," bránil som sa ľavou rukou, zatiaľ čo som si do pravej vzal jablko.
"Som predsa zamestnávateľ, nie zamestnanec!"

"vážne!ukáž mi teda kde mám peniaze za to že sa tu o to starám!" poviem ironicky.
Pak ho praštím tak do hlavy že mu tam naskočí boule

"Tomu hovorím brelé privítanie," poznamenal som s úsmevom na tvári a bolesťou hlavy.
"No uznávam, že máš pravdu. Niet pochýb o tom, že by som ťa mal vyplatiť. Čo by si povedala na takú rozprávkovú sumu, 100 000 ryo?"

To ma už tak naštvalo že som ho chytila pod krk a hodila ho o stenu."nemám náladu na žarty!"poviem

Dobrovoľne mi dala príležitosť na priamy očný kontakt. Bolo to pomerne dosť času na uplatnenie mojich zvrátených taktík (hovorím o čítaní v mysli! nemyslite na blbosti xD).
"Neuveriteľné, ubehlo už tak veľa rokov a ty si ešte stále nebola schopná zabudnúť. Smutné tie ľudské osudy, láska k mŕtvole bolí zo všetkého najviac."
Zozadu som ju pomocou svojich špecifických taijutsu metód pevne schytil za ruku a vytočil chrbtom ku mne, následne som si ju privinul na hruď a nakláňal sa spoza červených vlasov až k jej uchu.
"Povedz, aké by bolo znova mať možnosť pohladiť Minatovu tvár? Dostať druhú šancu a možnosť žiť v harmonickej rodine plnej lásky. Niečo také má nevyčísliteľnú hodnotu, predstav si... že by som ti to všetko bol schopný splniť."

Zaleskli sa mi oči."Ty...Ty si myslíš že by som niečo také urobila Minatovi?Ten by mi to nikdy neodpustil!A Naruto je medzi nami a žije si svoj život ako on chce,jeho domov je konoha a nie po mojom boku!"Poviem sebaisto."Nikto si nesmie zahrávať z ľudskými životmi ani ty ani já! mŕtvy majú ostať mŕtvymi "

"Na tom niečo bude, uznávam. Otázkou ostáva, či si konečne začneš aj ty žiť svoj vlastný život, alebo budeš už navždy hľadieť do minulosti."
Povolil som jej ruku a pomaly kráčal preč od steny.
"Naozaj chceš ako kunoichi svojho kalibru stráviť zvyšok svojho života umývaním tanierov a utieraním zvratkov na podlahe? Myslíš, že práve to by si Minato, alebo Naruto želal? Prišiel čas urobiť rozhodnutie, opustíš toto miesto a uplatníš konečne svoje schopnosti, alebo ostaneš za pultom hostinca? Rozhoduj sa rýchlo, než tú prácičku zadám niekomu inému."

"Minato"poviem smutne a vybaví sa mi jeho tvár."Dobre!Beriem" poviem rozhodne a v očiach mi začnú ako keby šľahať blesky."o čo ide?"

S úsmevom na tvári som po utvorení pečate privolal zviera, konkrétne sa jednalo o papagája.
"Vyhľadáš muža menom Uchiha Kagami a navrhneš mu spoluprácu. Nič o mne však nespomínaj, ponúkaš mu len a len svoje schopnosti. Využijeme tak to, že o našom spojení nikto nič netuší. Ide viacmenej o klasickú špionáž."
Prstom som ukázal na papagája, ktorý v tom čase už zasadol na Kushinine rameno.
"Prostredníctvom tohoto... emh, vtáka... mi budeš posielať informácie. Znie to celkom jednoducho, čo povieš?"

"jedna maličkosť kde by mal ten Uchiha byť?" poviem a pozriem na papagája.

Zamykal som plecami.
"Netuším, súčasťou tvojej misie je samozrejme ho i nájsť. V prípade, že by ťa nevzal, pri najhoršom budeme poznať jeho polohu a aj keby sa rozhodol sťahovať, tak jednoducho už z môjho zorného poľa neunikne."
So širokým úsmevom na tvári a palcom hore som plný optimizmu dodal.
"Prajem veľa šťastia, drahá!"

"A to si hovorí informátor keď ani nevieš kde sa nachádza tvoj obetný baránok ?" poviem prekvapene a trocha ho podpichnem

"To samozrejme viem. Stojí rovno predo mnou," vrátil som jej podpichnutie.