Močiar

First topic message reminder :



Blízko močiara sa dobre schovaná nachádza aj jaskyňa...

"Nevieš o čom hovoríš, Uzumaki Naruto!"
Moju ruku obklopila ohnivá chakra, ktorá je silnejšia ako fuuton.
Bol som ho schopný zastaviť.
"Ty a tvoje rečičky. Si presne ako ten babrák Tsuyoshi. Na čo sa snažiť zmeniť svet, ktorý už je skazený?" pýtal som sa ho, zatiaľ čo som kráčal k nemu.

Nemal som v pláne sa ho zaľaknúť .
Ja som bol odhodlaný ho poraziť .
Preto som chcel zasa použiť kyuubiho .
"To nieje svet skazený ak nepočúvaš !
Ale ľudia ako ty ... !
Viem je zlé obvinovať nieje to možno priam ich vina je to vina zvyčajne všetkých ale to neznamená že za to všetkých pozabíjáme .!"

Zastavil som sa a chvíľu naňho len prázdne hľadel.

Flashback

Spoiler:

"Heh, haha, chachachachacha," náhle ma chytil záchvat smiechu.
"Vy, to vy tento svet robíte takým, aký je! Máte plno rečí, ale činy žiadne! Práve kvôli vám sa neoplatí žiť! Rozhodol som sa, odteraz sa ti nechystám pomáhať. Nečaká na teba očista, ale peklo samotné!"
Pevne som ho schmatol, až mohol cítiť všetky zbytky ako i mojej chakry, tak i životnej energie. Telo mi zvráskavelo a všetok oheň z kameňa sa mnou predieral von, čo vytvorilo hotové umelecké dielo, ako by to klasifikoval taký Deidara.

Ako to urobil chcel som sa odtiaľ dostať .
V tedy mi došlo čo dokáže spraviť frs pri blízkom výbuchu .
Ako nastal výbuch ja som bol v kyuubi móde v ruke som mal frs ktorý som narušil druhou rukou a on tam buchol mňa výbuch odmrštil z ohňa no keby som nebol edo tensei tak ma to zabije .

Kto by si bol pomyslel, že budem napokon ja sám svojim vlastným spasiteľom. Smutné, alebo, možno je to takto lepšie. Vonkoncom, dlhujem to predsa Tsuyoshimu.
Po výbuchu moje zohavené telo ostalo ležať uprostred obrovského kráteru.

"Musím uznať, že to bolo celkom slušné predstavenie."
Kráčal som cez kráter smerom k Shinsukeho telu.
"Zdá sa, že nebudem mať na výber, porušil sa pri výbuchu," nadvihol som jeho smerom ruku a v očiach sa mi objavil eternal mangekyo sharingan.
"Uzume," jeho telo bolo po vyslovení techniky zasa čisté, takmer bez škrábanca. Ja som naopak ale vyzeral celkom biedne.

Prešiel som smerom k nemu pozeral som na jeho telo.
Akosi sa mi vôbec v poslednej dobe nedarilo spraviť niečo dobré .
Chcel som pomáhať a končí to zvyčajne takto .
U jeho tela som si všimol kameňa .
Zobral som si ho k sebe no dal som si ho do vecí nie do seba ja som už vedel akú ma moc no nepotreboval som ho .
No nechať som ho tu nemohol .
Ako som videl toho Uchiho veľa do boja mi nebolo .
Po tomto boji .
"Mal by si ho radšej poriadne pochovať ... a nie stále myslieť len na svoje ciele ."

"Neviem, čo si o mne myslíš, ale nemám s ním nič spoločné. Nie je žiadny dôvod na to, aby som ho pochovával."
Sakra, to bolo šťastie. Keby jeho oči skončili zničené ako Danzove, nič by som nezmohol. Vďaka bohu za jeho tuhý korienok.
Na druhej strane som videl polihovať Bashōsen. Ten som si naopak zobral ja aj s celým Shinsukeho telom.
"Ale budiš, odnesiem ho na miesto, kde bude môcť odpočívať v pokoji. Ty si toho dnes vykonal už až až, hrdina."
Pomalými krokmi som odchádzal od Naruta.
PRESUN

Po namáhavej ceste som sa ocitol niekde v blízkosti močiara...
Sakra z toho hľadania som už celkom unavený po Sasorim niet ani stopy.

Sadol som si na zem a premýšlal som kde asi môže byť...
Táto misia je ťažšia než som si myslel!

Už ma to prestáva baviť ani neviem či Sasori vlastne žije.
Z púzdra som vytiahol svoj meč (Meč nebies) Ken no Tengoku...

Dúfam že niekoho kto by mal o nom informácie stretnem.
Postavil som sa pevne na zem a kráčal som preč.

(Presun)