Saikoro [VELITEL JOUNINŮ]

Goto down

Saikoro [VELITEL JOUNINŮ]

Příspěvek pro Saikoro za Thu 30 May - 21:07

~Nedovoľ aby ťa strach z prehry, vyradil z hry!~
Said long time ago an old man called "sensei".
~Meno a priezvisko :
~Ken Cross (born Mosse)~
~Prezývka alebo skôr používané meno:
~Saikoro - サイコロ~
~Vek :
~22~
~Hodnosť :
~Jounin~
~Pohlavie :
~Muž~
~Elementy :
Doton, Raiton
~Krvná skupina :
~0~
~Narodený :
~17. novembra~
~Dedina:
~Iwagakure no Sato~




~Vzhľad&Zvláštnosti:
Ken je od bežných ľudí odlišný, už len tým, že cíti. Cíti keď sa niečo dotkne zeme v jeho okolí a tak môže poznať, že sa niečo blíži skôr ako ostatní aj bez toho aby to videl, alebo počul. Na jeho obliekaní toho nieje príliš zvláštneho, teda, možno by svojim štýlom trochu vyčnieval z davu, ale to nieje moc podstatné, keďže väčšinou nosí na svojom oblečení čierny plášť s kapucňou, vďaka ktorej mu nieje ani vidieť do tváre. Ken ovládol jednu klanovú techniku, ovládol ju však príliš rýchlo a to na ňom zanechalo trvalé vedľajšie účinky. Keď používa túto techniku, tak podľa farby karty ktorú vybere sa mu zmení farba vlasov a očí. Pri každej karte iná kombinácia. (Obrázky pri životopise a nižšie, po poradí - žltá, modrá, červená.)



Začiatky:
~Prologue:
Bola chladná, ranná, nedelná hodina keď sa v kasíne niekde na hraniciach dvoch zemí stretli.
Ich mená boli Caitie a Jake, každý z nich z inej zeme a obydvaja si užívali voľno.
Po tom čo Caitie obrala štvrtinu kasína o všetky žetóny si sadol k jej stolu a len kývol krupiérovi aby rozdal.
Hra týchto dvoch mladých ľudí trvala niekoľko hodín, obydvaja boli pokrový majstri, majstri pretvárky.
Obydvaja boli shinobi, každý s inej dediny a s iným pôvodom, obydvaja ninjovia.
Neustále vyrovnaná hra nakoniec skončila tak, že si títo dvaja rozdelili všetky peniaze 50% na 50% pretože už nemali proti komu hrať a ako určite každý vie, poker v dvoch nieje zrovna zábavný.
Za jednu noc vyplienili celé kasíno a zisk si nakoniec rozdelili, každý šiel svojou cestou no to nebol koniec.
Caitie a Jake sa stretli znovu, náhodne a ako inak znova v kasíne, asi o rok neskôr. Vtedy začalo ich priateľstvo.
Navzájom sa do seba zamilovali. V tomto čase boli ich dediny v politickom stave spojenectva, čo im umožnilo, naďalej sa stretávať.
Onedlho začali spolu žiť, presťahovali sa do dediny neďaleko Kumogakure no Sato, odkiaľ Caitie pochádzala. Založili si tam vlastné kasíno, ktoré dodnes vedú.
Tento príbeh je však vedľajší. Narodil sa im syn ktorému dali mu meno Keny. Caitie ho porodila na biliardovom stole, pretože to do nemocnice jaksi nestíhali.
Jake ako inak pri pôrode asi tri krát skoro omdlel a to bol lekársky ninja. Pôrod mu prosto nesadol.
Keny bol roztomilý chlapec už ako mimino, miloval svoju mamu a nebol snáď nikto kto by ho od nej dokázal odtrhnúť, hlavne vtedy keď hrala karty.
Zo začiatku narobil aj niake problémy pretože mu nedochádzalo, že ostatní nemajú vedieť čo majú ich protivníci na ruke, alebo že krupiérka nieje klaun.
To však netrvalo dlho. Keny rástol a keď mal štyri roky vedel predvádzať s kartami to čo profesionálny krupiéri, teda skoro, ešte mu trošku chýbalo k dokonalej koordinácii rúk a podobne, bol však veľmi dobrý.
Zistil, že ho okrem hazardných hier baví karty aj hádzať a tak sa tomu začal nenápadne venovať. Zničil niekoľko terčov na šípky a to jeho otca nesmierne deprimovalo.
Na druhú stranu bol Jake šťastný. Zbadal, že jeho syn má, aj keď zvláštny, potenciál stať sa shinobim tak ako boli oni.
~
Keny mal asi šesť rokov keď ho Caitie vzala za dedinu a ukázala mu miesta, kde kedysi trénovala. Všetko to boli také útulné zákutia, niekde medzi skalami a na podobných miestach.
Dokonca sa našli aj pozostatky starých trénovacích panáčikov, ktorých používala ešte Kenyho mama s kamarátkami. Darovala mu tam zvytok, dedičstvo jej klanu, ktorého bola asi posledným členom.
Keny síce vedel, že jeho rodičia boli ninjovia ale moc ho to netrápilo, mal rád kasíno a nechcelo sa mu nikde ísť, hlavne nie bez mamy. Aj keď mal už šesť rokov stále bol na nej závyslý, teda skôr sa od nej nedokázal odtrhnúť.
Časom ho však jeho koníček hádzať karty zaujal omnoho viac ako doteraz. Dokázal hodiť kartu tak silno, že praskol sklennú fľašu. Na šesť-sedem ročné dieťa to nebol zlý výkon. Skúsil ovládnuť tú techniku so zvytku.
Jake sa rozhodol, že mu niakym spôsobom dá podnet k tomu aby trénoval a tak ho raz vzal do tréningovej haly Kumogakure. Ukázal mu rôzne zbrane a trochu sa s nimi aj pooháňal aby zvýšil šancu, že bude mať chlapec záujem, no nepomohlo.
Až keď prešli cez velké oblúkové dvere vybíjané kovom uvidel Keny niečo čo ho zaujalo.
'Za 4 sekundy trafil 40 terčov presne do stredu každý jedným, či už shurikenom alebo kunaiom?!' pomyslel si Keny keď videl jedného z Tokubetsu Jouninov pri tréninku.
Bez slova sa postavil kúsok od neho a tiež si vzal pár zbraní a skúšal hádzať. Celé to však bolo zle, shurikeny ešte ako tak ale kunaie sa mu zle držali a pripadali mu nepraktické, jedine ak na boj zblízka.
Vtedy ho to však napadlo. Nahradí ich kartami. Hneď mu však napadlo niekoľko problémov. Prvý bol to, že niesu z kovu teda sa dajú ľahko preraziť, ďalší, že sú ľahké a silnejší vietor ich odfúkne aj keď ich hádže on.
Napadla ho aj varianta kovových kariet ale tú hneď zavrhol. Iná váha iný povrch, všetko okrem tvaru, musel by sa všetko učiť nanovo.
Keny vlastne vzdal to, že by sa mohol stať shinobim a ďalších pár rokov len pokračoval vo svojom živote v kasíne. Občas sa však vyparil niekam preč, chodil si do lesa a na skaly hádzať karty.
Na svojich večerných výpravách niekam preč z dediny mal aj dosť fyzickej námahy a celkom si vypracoval reflexy. Keďže tam kde chodil, nebola moc veľká viditeľnosť tak si musel dávať pozor.
Lozil po stromoch a občas zablúdil aj k niakej zabudnutej "opičej dráhe" kde si potrénoval. Nerobil to preto, že by chcel byť ninja alebo niečo podobné, jednoducho ho to bavilo, bol rád keď bol v niečom lepší ako jeho kamaráti.
Takýmto spôsobom vlastne získaval vedomosti, ktoré sa vyučujú na akadémii.
~
Keď mal Keny asi deväť rokov začal mať strašne zvláštne pocity v chodidlách. Nič nepomáhalo, akonáhle sa Keny postavil cítil to. Nikdo nedokázal prísť na to, čo sa s ním deje. Prestával chodiť von vyvolávalo to v ňom zvláštne pocity.
Po asi dvoch mesiacoch si to však uvedomil, hádzal si len tak v izbe loptou keď to pocítil. Vždy keď sa lopta odrazila od zeme zacítil to. Začal si uvedomovať, že je niakym spôsobom senzibilný. Cítil akoby niake tlakové vlny.
Vyzul si topánky a chvíľu sa sústredil, dole v kasíne cítil veľké množstvo otrasov, nedokázal sa v tom zorientovať. Začal nosiť hrubé ponožky a ťažké topánky, pomohlo to. Nič už necítil a nikomu to nepovedal, tváril sa, že to proste prestalo.
~
Toto trvalo niaky čas. Jedno ráno išiel Keny do knižnice, rád totiž čítal. Zablúdil však do sekcie kde sa nachádzali rôzne zvytky a knihy o základoch shinobi. Ani nevedel prečo začal ich postupne čítať, deň čo deň sa tam vracal, zaujalo ho to. Rôzne spôsoby boja, ktoré mu len jeden za druhým vnukovali nápady na svoj vlastný štýl. Začal sa poddávať možnosti, že by nakoniec mohol byť ninjom. Jake to samozrejme spozoroval a na Kenyho narodeniny pozval svojho starého priateľa z Iwy, ktorý už bol ako ninja vo výslužbe, požiadal ho či by jeho syna nevzal na jednu zo svojich ciest. Ben, tak sa totiž ten muž volal pristal, veď prečo nie? Aj jemu občas chýbala spoločnosť. Teraz to už len oznámiť Kenymu.
Keď počul ponuku, ktorú dostal mal s toho najprv zmiešané pocity. Na jednu stranu sa už aj ako tak chcel stať shinobim, avšak na druhú stranu sa mu nechcelo ísť preč, najradšej by ostal doma.
Ben nakoniec ostal u Mosseho kasíne pár týždňov a privyrábal si ako barman. Postupne sa mu podarilo Kena presvedčiť aby šiel.
~
Keny po ťažkom rozlúčením sa z rodičmi vyrazil spolu s Benom na výpravu do okolia Konohy. Po ceste ho učil základy boja a naučil ho jak prakticky tak teoreticky všetko, čo by mal človek vedieť ako genin. Pomohol mu dotvoriť techniky ktoré vymýšľal,
teraz ich už musel Ken len ovládnuť. Takisto si aj všimol jeho nohy. Prinútil ho chodiť v sandálach s tou najtenšou podrážkou aké v Konohe zohnal, chcel aby chlapec dokázal svoje extra citlivé zmysly využívať. Za tri roky sa to aj naučil dokázal vycítiť či sa niekto alebo niečo pohybuje v jeho blízkosti bez toho aby ho počul alebo videl len na základe tlaku ktorý vyvíjalo jeho telo na zem. Bolo jasné, že jeho prvým elementom bude Doton. Toto všetko bolo síce pekné, ale Kenymu už sa bolo smutno za domovom. Po roku sa teda s Benom vrátili späť na územie Kumogakure.
~
Po tom ako chvíľu ostali v kasíne Ken zistil, že ho to už doma nebaví a tak spolu s Benom znova odišiel. Tentokrát do Iwy, s listom od otca pre Kageho. Chlapec tam plánoval zostať. Tentokrát bol strýko Ben, ako ho začal Keny volať už len doprovod na skúšky v akadémii, ktoré musel chlapec absolvovať v Iwe s ním neostával. Takže Keny ako dvanásťročný dorazil do Iwagakure no Sato, kde sa chystal stať naozajstným shinobi.

[center]
Tento príbeh sa však neskončil. Pokračuje a aj pokračoval.
Keny sa dostal k chuuninským skúškam. Prečo nie? Hovoril si keď sa mu dostala pozvánka k skúške. Samozrejme, mal to šťastie, že dostal súpera, ktorý sa o skúšku pokúšal už tretí raz a nech bol Keny ako chcel dobrý po inteligenčnej stránke, proste dostával na frak. Jeho súper bol príliš silný.
Tak už to chodí, prídete s plánom a proti vám sa rozbehne dvojmetrové ultra-svalnaté hovado a praští vás po hlave. No čo môžete robiť? Nech sa Keny snažil ako chcel neuspel.
Do ďalších skúšiek mu však nemohlo nič uniknúť, za Faitovej pomoci sa pripravil na čokoľvek. Andi Dors, ktorý bol chvíľu jeho senseiom mu tiež dal niečo málo do života. Naučil ho poriadne riskovať a užívať si nebezpečenstvo. Vrazil do neho kúsok šialenca. Keny sa toho naučil naozaj veľa a potom akoby od nikiaľ prišli ďalšie skúšky. Tentokrát už v aréne nestál jedenásť-dvanásťročný chlapec z kasína, ale kartový génius z Iwagakure. Skúškami prešiel ako keď malé dieťa, ktoré spraví prvé kroky zakričí "Mama!". S počiatku trošku váhavo a potom s plnou silou dosiahol svojho cieľa ako čistý výťaz.
S úsmevom odkráčal z arény a užíval si svoje výťaztvo, nie však dlho.
~
Vrátil sa domov a našiel tú prekliatu obálku, ktorá spravila jednu veľkú prasklinu do jeho života. Starý Ben, umieral, bol už starý. Poprosil Faita a ten s ním odišiel domov, späť do kasína, kde sa stretli. Všetci, rodina, Faito a umierajúci Ben na svojom lôžku. Keď videl Kenyho a Faita, hneď vedel, že jeho snaha ako senseia nevyšla na zmar, napokon spokojne skonal. Keny sa spolu s Faitom pobral späť do Iwy, počas tejto cesty prijal Ken prezývku Saikoro. Jeho život sa začal pomaly meniť, vo Faitovej prítomnosti sa stával dospelým.
~
Uplynul niaky rok, keď prišla ďalšia prekliata obálka. Tentokrát si smrť brala Saikorovho otca. Ťažká choroba ho zmáhala už niaku dobu a jeho matka už tiež strácala na energii keď videla čo čaká jej manžela.
Keď Ken prišiel domov už boli obaja v žalostnom stave. Tentokrát ho sprevádzal len jeden shinobi z Iwy. Navyše Ken odišiel len s vedomím Kiyoko a Faita. Všetci ostatný si mohli myslieť, že je mŕtvy, alebo sa z neho stal nukenin. Bol preč naozaj dlho mohli to byť aj 3-4 roky. Jeho rodičia medzitým zomreli. Trvalo mu dlho než to spracoval a veľmi ho to zmenilo. Rozhodol sa zapečatiť svoj starý život. Trénoval naozaj tvrdo, celé tie roky, tak tvrdo, že by sa človek aj bál, či je duševne v poriadku. To on samozrejme nebol. Po tom návale udalostí sa z toho veľmi ťažko dostával, no tlačilo ho to v tréningu a dotvorilo to jeho charakter. Ostal úplne iný. V správach, ktoré o ňom posielal jeho "sprievodca" Kiyoko, boli veci, ktorým sa ani ona nestačila diviť. Keď sa po štyroch rokoch vrátili do dediny, nikto ho nespoznal. Mal na sebe čierny plášť, jeho tvár už bola dospelá a jeho telo vyzeralo úplne inak. Blonďavé vlasy zmizli. Vedľajší effekt jednej z techník totálne zmenil jeho vizáž. Ken zamieril za Faitom a Kiyoko so žiadosťou aby na cintoríne postavili hrob s jeho menom. Od tohto dňa bol Ken Cross - Mosse mŕtvy. Už žil len Saikoro. Jeho staré meno ostalo síce v záznamoch a officiálne za mŕtveho prehlásený nebol, ale išlo o tú symboliku v čom mu Kage pre jeho duševné uspokojenie rada vyhovela.
~
Saikoro zložil jouninské skúšky a začal úplne nový život. Teraz žije v malom byte v Iwe, v tej asi najzašitejšej časti dediny odkiaľ chce oživiť svoj dávno padlý klan.
~Povaha: Ken, teraz už Saikoro sa veľmi zmenil. Kedysi vysmiaty neustále šťastný chlapec s jasným cieľom sa stal často nevýrazným, mnohokrát beztvárnym mužom bez jasného cieľa, naopak s jasným účelom.
Často sa tvári akoby hral poker, bez emócii a čohokoľvek naznačujúceho život, keď sa však dostane do nálady vie len tak pre srandu so smiechom ničiť celé budovy.
Boje a postupom času aj zodpovednosť ho zmenili. Dospel a prežil si veľa smrtí, to sa človeka dotkne.
Jeho charakter však nieje čisto deprimujúci aby to zas niekto nechápal zle, ale môže byť. Vnútri ako vždy nad všetkým uvažuje racionálne a s nadhľadom, pričom navonok sa môže zdať akýkoľvek. Vie sa dobre pretvarovať a napodobňovať emócie, ktoré niesú, alebo nemusia byť skutočné.
Stal sa z neho rodený vodca, už len tým, že vďaka tejto svojej vlastnosti dokáže byť veľmi motivujúci aj v tých najtemnejších situáciach.



~Ne/Obľúbené: Nie však všetko sa na ňom zmenilo. Stále sa veľmi rád napcháva a teraz si už aj rád vypije. Samozrejme snaží sa riadiť pravidlom do nálady, to však nevyjde vždy.
Stále nemá rád hlučných ľudí takisto ako namyslených a egocentrických ľudí. Sú samozrejme niake výnimky pri ktorých sa zmieril s tým aký sú a bere ich s rezervou ako priateľov.
Stále má rád prírodu a zábavu akého koľvek riskantného typu (čo pripomína pomalované monumenty).
Už neraz skončil vo vezení na niaky ten týždeň len preto, že sa potreboval niako zabaviť a trošku sa mu to vymklo z rúk.
Niekedy by ako jounin chcel dostať vlastný tým, no nevie či je na niečo také už pripravený. Pomaly sa totiž stalo jeho záľubou keď mohol učiť ostatných niečo nové resp. im posúvať ďalej svoje skúsenosti.


Bodové hodnotenie schopností:
Ninjutsu - 5
Taijutsu - 3,5
Genjutsu - 2,5
Rýchlosť - 4
Sila - 3
Chakra - 4
Inteligencia - 4
Rýchlosť pečatí - 3
Celkom - 29



Techniky:
Kawarimi no Jutsu (E)
Kakuremino no Jutsu (E)
Nawanuke no Jutsu (E)
Henge no Jutsu (E)
Bunshin no Jutsu (E)
Hijutsu: Kotsuka (C)
Hijutsu: Kotsuka - Reverse (C)
Hijutsu: Renketsu - Sentaku (B)
Hijutsu: Dragin'Through (D)
Raiton Bushin no Jutsu (B)
Doton: Shinju Zanshu no Jutsu (D)
Shunshin no Jutsu (D)
Doton: Kajūgan no Jutsu (B)
Doton: Keijūgan no Jutsu (B)
Doton: Chōkajūgan no Jutsu (A)
Doton: Yomi Numa (A)


Naposledy upravil Saikoro dne Fri 31 May - 20:21, celkově upraveno 1 krát

_________________
„Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre to, za čo by bol ochotný zomrieť.“ -Honoré De Balzac.

~Saikoro~


Theme Song:

Yellow, blue, red...:

Techniky:
Kawarimi no Jutsu (E)
Kakuremino no Jutsu (E)
Nawanuke no Jutsu (E)
Henge no Jutsu (E)
Bunshin no Jutsu (E)
Hijutsu: Kotsuka (C)
Hijutsu: Kotsuka - Reverse (C)
Hijutsu: Renketsu - Sentaku (B)
Hijutsu: Dragin'Through (D)
Raiton Bushin no Jutsu (B)
Doton: Shinju Zanshu no Jutsu (D)
Shunshin no Jutsu (D)
Doton: Kajūgan no Jutsu (B)
Doton: Keijūgan no Jutsu (B)
Doton: Chōkajūgan no Jutsu (A)
Doton: Yomi Numa (A)
avatar
Saikoro
Velitel Jouninů
Velitel Jouninů

Počet príspevkov : 230
Join date : 10. 03. 13
Age : 21

Shinobi
Vesnice: Iwagakure Iwagakure
Klan: Cross

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Saikoro [VELITEL JOUNINŮ]

Příspěvek pro Kiyoko Hokori za Fri 31 May - 18:09

POVOLENO

_________________
Techniky:

Vybavení:
ZVN, katana, lékárnička, jedy, protijedy, shurikeny, kunaie, výbušné lístky, pečetě

Body schopností:
Ninjutsu - 5
Taijutsu - 5
Genjutsu - 2
Inteligence - 4
Síla - 5
Rychlost - 5
Chakra - 5
Ruční pečetě - 3
Celkem - 34 body

Vzhled v Henge:

Kiyoko si dává za vinu současný stav vesnice a nechce, se ukazovat ani vlastním lidem, proto tak chodí skoro pořád, nikdo netuší, že to je právě jejich Tsuchikage.
avatar
Kiyoko Hokori
Tsuchikage*A
Tsuchikage*A

Počet príspevkov : 655
Join date : 14. 09. 12
Age : 23

Shinobi
Vesnice: Iwagakure Iwagakure
Klan: Hokori

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Saikoro [VELITEL JOUNINŮ]

Příspěvek pro Saikoro za Thu 19 Sep - 16:55

Pokračujem! Twisted Evil Smile 

_________________
„Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre to, za čo by bol ochotný zomrieť.“ -Honoré De Balzac.

~Saikoro~


Theme Song:

Yellow, blue, red...:

Techniky:
Kawarimi no Jutsu (E)
Kakuremino no Jutsu (E)
Nawanuke no Jutsu (E)
Henge no Jutsu (E)
Bunshin no Jutsu (E)
Hijutsu: Kotsuka (C)
Hijutsu: Kotsuka - Reverse (C)
Hijutsu: Renketsu - Sentaku (B)
Hijutsu: Dragin'Through (D)
Raiton Bushin no Jutsu (B)
Doton: Shinju Zanshu no Jutsu (D)
Shunshin no Jutsu (D)
Doton: Kajūgan no Jutsu (B)
Doton: Keijūgan no Jutsu (B)
Doton: Chōkajūgan no Jutsu (A)
Doton: Yomi Numa (A)
avatar
Saikoro
Velitel Jouninů
Velitel Jouninů

Počet príspevkov : 230
Join date : 10. 03. 13
Age : 21

Shinobi
Vesnice: Iwagakure Iwagakure
Klan: Cross

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Saikoro [VELITEL JOUNINŮ]

Příspěvek pro Sponsored content


Sponsored content


Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru


 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru