Yuki Tessha

Jméno a příjmení:
Yuki Tessha

Hodnost:
Jounin

Věk:
20

Pohlaví:
Muž

Klan:
Tessha

Kekkei genkai:
Jiton
(Magnetizmus)

Charakter:
Yukiho charakter je dosť zložitý. Kedysi bol totiž hrdý shinobi plný nádejí a snov. No po tragickej noci sa z neho stalo niečo čo nedokáže popísať ani on. Keď je sám je tichým a uzavretým na druhej strane keď je v spoločnosti tak začne vystrájať aby sa stal stredobodom pozornosti. Nálady strieda každou chvíľou a nevyspytateľným v každom momente. Jeho psychika dostala totiž taký zásah, že už ani ona samotná nevie ako sa správať.

Životopis:
,,Prišiel som, videl som, zabil som a zničil som.“
Už ako malý chlapec Yuki nebol obyčajným, klan do ktorého sa narodil totiž nebol obyčajným. Yuki sa totiž narodil ešte pred tragédiou, ktorá sa v klane udialo a preto vyrastal v období keď bol klan v Sunagakure no Sato na vrchole slávy. Klan bol hrdosťou sám o sebe a ani pýcha im nechýbala a preto nedokázal nechať ani len jedno dieťa bez toho aby si užili detstvo bez tréningu. Dychtivo pozorovali každé dieťa. Vedeli, že talent sa u detí v tomto klane priam detí a prejavuje už v mladom veku. Čím skôr sa prejaví a čím monštruóznejšiu silu bude mať tým budú spokojnejší. No žiadne dieťa zatiaľ nepreukázalo nič a tak Yuki žil spokojne ďalej no podvedome už ako dieťa bol tlačený k tomu prejaviť svoje schopnosti až raz pri večeri... Odmietol zjesť večeru ale keď mu ani tak nedali pokoj rázne udrel do stola. A všetko kovové v momente zo stola vyletelo preč. Všetky sústredené pohľady teraz spočinuli na jedinom a to na Yukim. Na dieťaťu, ktoré si prvý raz získalo pozornosť. Yuki s desivým výrazom na tvári zobral do ruky lyžičku, tá sa ale v momente rozpadla na železné piliny. Jedným pohybom jeho ruky začali vo vzduchu rotovať a vytvárať krásne formácie, no keď začal od radosti tlieskať rozpadlo sa to. Miestnosťou sa rozľahlo ticho, všetci vedeli čo videli no nik sa to neodvážil povedať... Satetsu, železný piesok, najmocnejšia zbraň legendárneho 3. Kazekage...
Tá udalosť zmenila celý klan, prejaviť totiž tak mocnú Kekkei Genkai v takom mladom veku sa nevidelo často. No zároveň vedeli, že keď sa unáhlia tak Yukiho zničia a preto sa rozhodli nechať ho užívať si detstvo pod prísnym dohľadom aby si neublížil a aby ho nezničila jeho Kekkei Genkai samotná.
A tak si Yuki nevedomky aj napriek svojej Kekkei Genkai vybojoval svoje detstvo späť. Mnohí si mysleli, že ho jeho schopnosti priam roztrhajú no on ako keby sa s nimi zžil. Nepotreboval pri hraní nikoho, hral sa s tým čo dokázal. Tvoril, ničil, alebo upravoval. Jeho fantázia bola jediná hranica ktorá ho držala pri zemi keď chcel používať svoju schopnosť.
Tak ubiehali postupne roky a s nimi vyrástol aj Yuki. Nikto netušil čo to s ním urobilo lenže on celé roky pozoroval klan. A tak ako klan stal sa hrdým a pyšným na to kým je a odkiaľ pochádza. Keď sa stal geninom tak začal s tréningom. Od toho dňa každému s hrdosťou predstavil svoje meno no nikomu nechcel ani za svet ukázať svoje Kekkei Genkai. Odmalička to bolo len jeho a tak chcel aby to tak aj ostalo. Naproti tomu začal ovládať Fuuton a na ten sa teda aj zameral ako genin. Súčasťou tréningu boli prirodzene aj misie ale tých sa zúčastňoval len z povinnosti. Už v takto malo veku vykazoval znaky individuálnosti a samostatnosti. Nerád sa spoliehal na druhých a neznášal keď sa musel prispôsobovať ostatným. Vedel totiž, že ak nechce ukázať to čo dokáže bude sa musieť naučiť veterné techniky a spoľahnúť sa na šťastie a talent ktorý v sebe nosí. Keď nastal deň chuuninskych skúšok Yuki hrdo nastúpil hoc aj po boku svojich kolegov z tímu. Najdôležitejším bol ale posledný turnaj do ktorého sa pustil s takým nadšením. Vedel, že v hľadisku sedí celý klan a pozorne sleduje to dieťa ktoré pozorujú už celé roky. Na ich údiv Yuki neprejavil ani náznak svojej Kekkei Genkai ale turnaj vyhral hravo. Ale úloha bola splnená. Yuki sa stal chuuninom.
Konečne sa osamostatnil a nepotreboval nikoho iného. Nemal záujem o tím a ani nechcel mať žiaden tím. Chcel byť sám a jediný, tak ako ho učili. Preto hrdosť na seba samotného bola mnohonásobne väčšia než jeho schopnosti. Preto sa vnoril hlbšie do tréningu. Potreboval kombinovať svoje útoky a jeho údiv zastal v momente keď chakra papierik pri druhom pokuse ukázal Suiton. Nič nemohol robiť a preto či chcel alebo nie aj v tomto prostredí sa naučil ovládať vodný element. Či chcel alebo nie musel vytiahnuť všetok svoj talent a potenciál ktorý v sebe mal aby to tvrdou drinou po toľkých týždňoch vôbec dokázal. Postupne sa stával cieľom ANBU ktorý si jeho schopností dobre všímala a vedeli, že najlepšími jednotkami u nich tvoril klan Tessha. Pozorne sledoval každý Yukiho krok či už na misii alebo na tréningovom poli.
Počas tohto všetkého sa Yuki rozhodol na mesiac odísť. Vedel, že niečo musí získať. Hoc to bude nepotrebné ale musí. A tak sa aj stalo. O mesiac sa vrátil s jediným zvitkom. So zvitkom na Kuchiyose no jutsu. Potreboval škorpiónov pretože ako jeden z mála stvorení toto zviera vlastnilo prudký jed. A to potreboval aby svoju schopnosť dotiahol dokonca. Začal sa po nociach totiž venovať medicíne. Skúmal jedy a proti jedy, zisťoval ich účinky na ľudský metabolizmus. Snažil sa vytvárať a modifikovať nové jedy pretože ich zdroj mal po blízku a dokonca ho nazýval aj priateľom. Posledná vec, ktorú chcel bola katana. Nepotreboval žiadnu od výrobcu. Vyrobil si ju totiž sám. Tak pevnú a tak ničiacu ako to len šlo a bola vytvorená ním, jeho Kekkei Genkai. A tak bola jedinečnou.
To už bola posledné čo bolo potreba vedieť ANBU na to aby sa rázne rozhodli. Yuki sa musel stať členom jednotiek, pretože takého shinobi vždy potrebovali. A Yuki s hrdosťou akou žil celé roky prikývol. Vedel, že tým len spečatí svoju slávu a úspech ktorý v klane mal. A dostal čo chcel. Samostatne mohol plniť misie a chrániť tak svoje záujmy. Ruka v ruke misia s tréningom zlepšovala jeho schopnosti a dvíhala mu úroveň skúseností. A v ANBU už ostal na celé roky. Podvolil sa a nechal sa zmanipulovať ako bolo treba tak aby sa stal plnohodnotným členom jednotiek. Až na jeden deň.
Yuki či chcel alebo nie sa stal veliteľom dvoch ANBU skupín, ktoré mali ísť obsadiť opustenú pevnosť. Ako obvykle Yuki bol tým prvým ktorý za jasnej noci vstúpil na územie pevnosti. No až keď sa dostali do samotného centra zistili čo mali vedieť už dávno. Že to bola pasca a pevnosť obývajú stovky shinobi lačnejúc po ich schopnostiach. Yuki sa pred očami zjavil celý jeho život, doslova celičký. Bolo jasné, že z tohto ho nedostane nikto. A preto za jasne noci a za splnu mesiaca sa dve ANBU tímy vrhli do priameho a nemožného boja.
O mesiac neskôr s ranným slnkom prichádzala postava do Sunagakure no Sato. Celý jeden mesiac vedúci klanu trávili čas pri bráne a čakali kedy sa im ich milovaný Yuki vráti. A vtedy to zbadali. K Sune sa priblížila postava.
Yuki pomalými krokmi kríval k vesnici. Dotrhaný, od hlavy po päty celý od krvi ktoré ešte z neho kvapkala. A za sa tvorila jemná cestička tvorená železným pieskom, ktorý z neho opadával. Nebolo treba slová. Yuki sa len zvalil do náručia svojej matky a nedokázal sa vyjadriť. Začul ich otázky no nevedel ich spracovať. Jediné na čo sa zmohol bola jediná veta....,, Prišiel som, videl som, zabil som a zničil som.“
Každému bolo jasné, že už sa žiaden člen ANBU nevráti živý no keď vyslali jednotky na preskúmanie pevnosti zistili, že pevnosť a jej široké okolie boli doslova zrovnané so zemou.
Od tej misie sa Yuki vzdal postu ANBU a prijal hodnosť jounina.
Od toho dňa prišiel o svoju hrdosť a pýchu, tá noc zasadila úder do jeho srdca a vedomia tak hlboko, že už nedokázal byť tým kým bol predtým.
Teraz jediné čo hľadá, jediné čo chce... je nájsť samého seba....