Hora Kaze-san

Prišiel som na nejakú horu z ktorej som mal dobrý rozhľad na sunu. Ach jaj... kebyže mi aspoň dá šéf vedieť čo mám robiť... ale on nič... povzdychol som si a zahalený v pláští ktorý mi rozfúkaval vietor som stál na kopečku a pozeral na nočnú Sunu.

Suna zase utíchala pod rúškom prichádzajúcej noci. Plášť sa mi vlnil pod náporom jemného vánku. Hľadel som na ľudí ako pomaly opúšťajú ulice a vydávajú sa do svojich príbytkov. Dýchal som už teraz nie taký horúci vzduch ktorý sa na noc zase začal ochladzovať. Rozmýšľal som čo podniknem no nič lepšie ako sa ísť najesť ma nenapadlo. Tak som sa teda vydal do teraz už prázdnych ulíc. (Presun)

Došel jsem na horu...jako obvykle tady nikdo není....jen dobře. Sedl jsem si do tureckého sedu a po chvíli jsem se vznesl asi 30 cm do vzduchu. Můj styl meditace.

Otevřel jsem oči, všiml jsem si sopky. "Co to tam sakra vyvádí?!"
Rozhodl jsem se tam zajít podívat. Vznesl jsem se ještě víš a pak si stoupl, rozběhl jsem se směrem k suně. (přesun)