Sídlo klanu Ururu

Ležal som ako obvykle v posteli a leňošil. Neuveriteľne som sa nudil ako vždy. NO vôbec mi to neprekážalo samotu som mal rád, a nudu tak isto. Nechcelo sa mi ani vstávať. Tak som sa teda znova usalašil a znova zadriemal. Potom som sa zoboudil a rozmýšľal som čo budem robiť, no nanič som neprišiel tak som znova zaspal. Takto to stále pokračovalo ďalej. No nikdy ma to neprestalo baviť.

Vstal som z postele. Už je to dlhá doba čo som videl Riakge, to už ma asi moc dlho nepotreboval. Asi by bolo dobré ho navštíviť: pomyslel som si, vstal obliekol sa a vyšiel zo svojej izby. Pokračoval som a v kuchyni som si zobral niečo na ziedenie. No nezdržiaval som sa v nej. Vyšiel som do ulíc a zamieril si to rovno do Budovy Raikage.

Vošiel som do izby a hneď si pobalil svoje veci na odchod. Po tom ako som bol zbalený a zamieril som si to rovno do kuchyne. Tam som si zbalil nejaké jedlo, a najedol sa pred tím, než som mal vyraziť. Vyšiel som zo sídla a kráčal smerom k bráne, zahalený vo svojom plášti.