Ken'Ichi Hōzuki

„Bude to silné decko!“ Vyšlo z dedových úst keď zistil, že jeho dcéra čaká dieťa. „Sám sa o to postarám. „ Dopovedal s úsmevom a pýchou. Malo to byť jeho prvé vnúča na ktoré sa vážne tešil.
„A čo keď to bude dievčatko?“ Spýtala sa Saki svojho otca. Dedo len pokýval hlavou na znak nesúhlasu. Nechcel pripustiť, že to bude dievča. Niečo vo vnútri neho mu hovorilo, že to bude chlapec. A mal aj pravdu.
V chladné ráno, aké bolo pre Kirigakure charakteristické, sa takmer celá rodina zbehla v dome Saki, ktorá práve začala rodiť. Jej babka už bola pripravená a už iba hovorila ostatným čo majú pripraviť, priniesť a taktiež aby šli von, že potrebujú súkromie. Všetci sa rozpačito rozutekali do strán po veci, ktoré im babka rozkázala priniesť. Nebol to babkin prvý pôrod. V klane odrodila už veľa detí, ale teraz bola najviac napätá, pretože rodila jej dcéra. Tešila sa a mala strach, že to pokašle zároveň. Ale nakoniec radosť prevŕšila strach, keď babka držala v náručí svojho vnuka. Keiji, otec dieťaťa, samozrejme omdlel. Babka sa trochu zasmiala, pretože pohľad na neho bol vážne komický. V miestnosti sa teraz ozýval detský plač. Dedo sa pozeral na svojho vnuka a spokojne kýval hlavou na znak toho, že mal pravdu. Babka podala dieťa Saki. Saki, ktorá si brala do náruče dieťa sa usmiala a hneď vedela, ako sa bude dieťa volať. „Ken´ichi.“ Povedala spokojne a uvidela, ako s Keiji zdvíha zo zeme a šiel za ňou. Milo sa usmial a vzal si dieťa do náruče. Už vtedy vedel, že bude po otcovi. Alebo po dedovi.
Ken´ichi vyrastal ako z vody. Keď mal 6 rokov dedo sa rozhodol, že je na čase začat ho trénovať. Dedo ho začal trénovať hlavne taijutsu. Kenovi to celkom šlo. Po pár tréningoch Ken zistil, že nemá úplne normálnu stavbu tela. Bolo to preto, pretože je Hōzuki. Dedo to vedel, a preto mu o tom povedal. Naučil ho čo s tým dokáže a to mu dosť pomohlo. Ken sa začal učiť boj s katanou, pretože dedo usúdil, že by to mohol zvládnuť. Kenovi sa to páčilo a s katanou zachádzal ako s časťou jeho tela. Dedo vedel, že má n ato nadanie. Preto sa začal zameriavať hlavne na boj so zbraňou. Keď mal Ken 8 bojoval už ako genin alebo nejaký lepší genin. Dedo sa teda rozhodol, že už je čas aby Ken šiel na akadémiu. Prehovoril si s jeho rodičmi, ktorý s tým súhlasili.
Keď sa Ken dostal na akadémiu bol to obyčajní priemerný žiak. Teda ak nešlo o taijutsu, v ktorom vynikal a bolo mu blízke. Ale Ken nechcel, aby sa zameriaval iba na jednu schopnosť. Síce bol pre taijutsu predurčený, ale zaujímalo ho aj ninjutsu a taktiež aj genjutsu. Zistil, že na genjutsu nemal až také nadanie, ale s ninjutsu to bolo inak. Bol celkom schopní a do cela mu to šlo. Po 2 rokoch, keď mal Ken 10 rokov sa mala konať skúška, počas ktorej sa z neho mohol stať genin, ale musel ju splniť. Dedo veril, že Ken to zvládne na výbornú. Predsa len ho výborne pripravil a Ken nebol až tak obyčajní shinobi. Skúška prebehla, a Ken vyšiel z akadémie už s čelenkou na hlave. Dedo a jeho rodičia boli na neho pyšný, a kto by nebol? Skúšku vážne zvládol a stal sa z neho genin. Bol šťastný, že to zvládol. Teraz už z neho bol ozajstný shinobi.
Po tom, čo sa z Kena stal genin dedo pri tréningu pritvrdil a trénovali spolu častejšie. Ken si hlavne pamätal jeden deň, pri ktorom deda presekol na dve polky. Ken si myslel, že ho zabil ale po pár sekundách ho napadlo, že deda len tak fyzické nezrania, a taktiež ho ani nezabijú, pretože je to Hōzuki, je rovnaký ako Ken a všetci ostatný v jeho klane, má rovnakú schopnosť a taktiež zvláštnu stavbu tela. To Kena prinútilo rozmýšľať ako to vlastne je. Začal sa pýtať deda na rôzne veci ohľadom tohto Hijutsu. Dedo mu to vysvetlil znova. Tento krát pridal informácie, ktoré minule nespomínal. Ken sa znova dozvedel niečo nové.
Ken ako genin mal dostať tým a taktiež senseia. Tak sa aj stalo. Ken dostal tým, ktorý sa ale skladal z dvoch členov a senseia. Sensei s Kenom moc nevychádzal, pretože ľudí z Hōzuki klanu nemal zrovna v láske... kto vie prečo, ale Kenovi sa to ani moc nechcelo zisťovať, preto sa so senseiom ani moc nerozprával. Keď mal Ken 13 mali sa konať skúšky chuuninov. Ken sa ešte nechcel zúčastniť, pretože vedel, že je na to príliš mladý. Ale jeho dedo trval na svojom. Veril, že Kena vytrénoval dobre. A že tú skúšku zvládne. No Ken si nebol taký istý.
Skúška sa mala konať za dva týždne. Dedo práve trénoval s Kenom a pripravoval ho na skúšky. Jeho otec s matkou boli práve na misii. Trénovali celý deň. Ich tréning zastavil až Oinin, ktorý prišiel a podal dedovi správu. Dedo si správu prečítal a podal ju Kenovi. Otočil sa a šiel domov. Ken sa pozrel na zvitok, ktorý mu podal dedo a začal ho čítať. Keď ho dočítal po tvári mu už stekali slzy. V správe sa písalo: „Saki a Keiji Hōzuki, boli pri plnení misii zabití.“
Týždeň po tom, čo Ken dostal túto správu sa už pomaly začal spamätávať. Vedel, že život ide ďalej, a že musí pokračovať. Ale trénovať už musel sám. Dedo bol tiež z tejto správy zničený. Takže sa Ken pripravoval na skúšku chuuninov, ktorú chcel spraviť pre deda, aby mal radosť.
Skúška sa mala konať práve v tento deň. Ken bol pripravený a chcel uspieť. Bol čas na prvú skúšku. Ukázalo sa, že prvá skúška bola písomný test. Ken vedel niektoré otázky, ale nemuseli byť dobre. Ale našťastie prvá skúška bola chyták. Ken to dokázal a dostal sa do druhej časti chuuninskych skúšok.
Druhá skúška bola zameraná na nájdenie predmetov v močiaroch v Kiri. Predmetov bolo iba pár, preto išlo o čas a tými museli o predmety aj bojovať. Taktiež predmety neboli len tak dané na oči. Boli ukryté a taktiež ich strážili rôzne tvory. Skúška sa začala a Ken so svojím týmovím partnerom vošli do areálu. Ken potom uvidel nepriateľov a...
Ken otvoril oči a rozhliadol sa. Bol v nemocnici. Stál pri ňom doktor a taktiež nejaký Oinin. Ken sa opatrne posadil a pozrel na doktora. „Čo sa stalo? Bol som zranený?“
Doktor sa na Kena iba pozrel a pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. „Bol si zastavený jednotkou Oininov. Dostal si pravdepodobne záchvat. Zabil si svojho tímového partnera a vážne zranil svojich súperov. „
Po tom, čo povedal doktor sa Ken iba nechápavo pozrel. „Čože? Z-zabil som ho?!“ Povedal nechápavo a potichu. „To nie je možné, to by som si pamätal!“ Ken zakričal, pretože tomu nechcel uveriť.
Doktor sa poškrabkal na hlave a pozrel sa von oknom. „Bohužiaľ... je mŕtvy. A ty pravdepodobne budeš vyhostení za vraždu z dediny. Je mi to ľúto. Ale nemôžeme si dovoliť mať v dedine monštrum ktoré môže zabíjať ďalších a ďalších.“
Ken sa pozrel na doktora a potom na Onina, ktorý bol opretý o stenu vedľa neho. Doslova vyletel z postele a rozbil okno, cez ktoré vyskočil von. Bežal priamo von z dediny. Nechcel tu stráviť už ani minútu. Nechcel tomu uveriť. On ho určite zabiť nemohol. Ale bolo to tak.

Keď Ken utiekol dostal sa až do lesa. Dostal sa celkom ďaleko od svojej dediny. Padol na zem a pozeral sa na oblohu. „Ja som ho nezabil. To nie je možné.“ Povedal a premýšľal nad tým, že ho chceli vyhostiť z dediny. Po chvíli zaspal.
Týždeň po incidente sa z Kena stal úplne iný človek. Myšlienky sa mu zmenili. Všetky putá s dedinou, klanom, so svojou rodinou, ktorá mu ešte zostala prerušil, nenávratne. Jeho city sa zmenili. Nebol taký, ako býval. Jeho charakter sa úplne zmenil. Už to nebol Ken ako ho poznali. Ken zistil, že má rozdvojenú osobnosť. Zistil, že práve pre toto zabil svojho tímového partnera. Nevadilo mu to.
„Tak čo? Kam chceš ísť? Takto žiť nemôžeme.“ Ozval sa hlas, ktorý Ken už poznal. Bol to jeho hlas.
„Neviem. To sa ešte uvidí... A kam by monštrum, ako sme my vzali?“
„Musí byť nejaké miesto, kam by brali monštrá. „
„Máš pravdu, ale zatiaľ sme také miesto nenašli.“ Keď Ken dopovedal hlas v jeho hlave náhle utíchol.
Ken hľadal dôvod žiť. Hľadal miesto, kde by mohol žiť. To neskôr aj našiel....
Ken sa dostal pri Otagakure. Nevedel, čo to je za dedinu. Vošiel do dediny ale hneď sa pri ňom objavili stráže, ktoré ho ľahko premohli. Vzali ho za Otokagem. Keď Ken uvidel Otakageho vdel, že to nie je nikto, kto by mal zľutovanie.
„Čo tu pohľadávaš?“ Spýtala sa Kena a pohŕdavo na neho pozrela.
Ken sa na ňu pozrel a hneď sklopil pohľad. „Hľadám miesto, kde by mohlo monštrum ako my žiť.“ Povedal a potom sa na ňu znova pozrel.
Otokage sa zamračila a prišla bližšie. „Monštrum?“ Zasmiala sa nad tým, čo Ken povedal. „Takéto bezmocné decko a monštrum? To si robíš srandu, nie?“
Ken znova sklopil zrak. „Nie. Sme monštrum.“ Povedal a na chvíľu sa zamlčal. „Zabil som svojho tímového partnera. A bol som vyhostení z dediny.“ Povedal, aj keď vedel, že ju to nebude zaujímať.
„To nie je nič. Zabite ho!“ Povedala a otočila sa chrbtom a odišla.
Keď to počul Ken krv v jeho žilách začala vrieť. Na povrch sa začala dostávať jeho druhá polovička, ktorej Ken hovoril Kenta´shi. Ken sa postavil proti shinobim z Oto. Vytiahol katanu a zaútočil. Stráže taktiež tasili katany, ale zistili, že aj keď Kena prebodnú časť jeho tela sa premení na vodu, ale nič sa mu nestane. Otakage to videla. Táto schopnosť ju zaujala a taktiež to, čo Ken urobil. Rozhodla sa zmeniť svoje rozhodnutie, aj keď ho stráže znova premohli.
Ken sa zobudil v nejakom dome. Zistil, že je stále v Otagakure. Nechápal ako je možné, že žije. Mali ho predsa zabiť.
„Hej, zasa si vyvádzal? Čo sa s nami stalo?“ Spýtal sa Ken a čakal čo odpovie Kenta´shi.
„Musel som to urobiť. Ak by si skapal skapal by som tiež, vieš? Aj tak by si sa ty na nič nezmohol. Bolo to iba na mne!“ Odpovedal hlas v Kenovej hlave.
Ken sa chytil za hlavu, pretože ho bolela. „Dobre, asi máš pravdu. Ale určite by som sa o tom potom pokúsil. A čo sa vlastne stalo?“
„Neviem, stratili sme vedomie.“ Odpovedal a potom stíchol, pretože sa už s Kenom nechcel baviť.
Ken uvidel, že sa k nemu blíži nejaká postava. Bola to práve Otokage. Myslel si, že ho ide popraviť sama, ale mýlil sa.
„Hej, ty. Si síce slabé decko, ale to čo si urobil na mňa spravilo dojem. Takže ťa nezabijem. A vravel si, že hľadáš miesto, kde by mohlo žiť aj monštrum. Asi si ho našiel“ Povedala mu a posadila sa na do kresla a hľadela na Kena.
Ken najprv nechápal, čo tým myslí, ale neskôr to pochopil. „Takže...“
Ešte ani nedopovedal a už vedela na čo myslí. „Áno, presne tak. Budeš Otakagure shinobi. A budeš plniť moje rozkazy, inak skončíš zle.“
Ken sa usmial a posadil sa. „Eh.. ďakujem.“
Na to už neodpovedala a šla preč. Ken sa znova chytil za hlavu a pozrel sa von oknom.
„Vidíš? Hovoril som ti, že som urobil dobre.“ Povedal Kenta´shi Kenovy.
„Máš šťastie. Ak by si urobil iba jednu jedinú chybičku boli by sme mŕtvy!“ Odpovedal Ken a zamračil sa.
„Ale neurobil som. A preto som lepší ako ty“ Odpovedal ale Ken už ho ignoroval. Takže Kenta´shi už bol ticho.
„Takže sme miesto, kam patrí takéto monštrum ako my konečne našli?“ Spýtal sa Kenta´shi a dúfal, že mu Ken odpovie, pretože nemal rád jeho ignorovanie.
„Áno, ty si vážne taký idiot, že si na to prišiel až teraz?“ Povedal Ken trochu naštvane, pretože mu to prišla ako dosť hlúpa otázka.
„Radšej buď ticho a poďme trénovať. Život tu určite nebude ľahký. Ak budeme príliš slabý zabijú nás.“ Povedal Kenta a stíchol.
Ken pokýval hlavou na znak súhlasu a šiel trénovať. Začal premýšľať ako Otagakuge shinobi a jediný človek ktorému veril bola Otokage – Reina Kana.